Rodina

Materstvo vnímam ako najväčší dar v mojom živote

Foto: archív A.K.

Keď sa jej pred časom pýtali na niekoho, komu jej nápad pomohol, spomenula mladú ženu, ktorá vyrábala ergonomické nosiče pre svoju dcérku a pár známych. Stačilo trocha propagácie a zrazu o ne prejavili záujem až v Dubaji. Chcelo to však práve nápad, ktorý Andrea Kováčová dostala pri kočíkovaní. Napadlo jej totiž ukázať svetu, čo všetko sa skrýva  v ženách na materskej dovolenke. Pre ne vytvorila neuveriteľne úspešný projekt Čo dokáže mama.

Teraz mnohé mamy možno zbystrili pozornosť, lebo im sa zdá, že celý deň sa točia len medzi plienkami a dojčením a na nič iné nestíhajú myslieť. Vaša materská dovolenka vyzerala inak?

Presne tak isto. Príkrmy, plienky, hojdačky, ihriská Smiech aj slzy. Dcérku som dojčila do dvoch rokov, navštevovali sme materské centrá a veľa času sme trávili vonku

Takéto detstvo ste zažívali aj vy sama? Alebo ste, naopak, svojim ratolestiam chceli dopriať, čo ste sama nemali?

Keď som prišla na svet, mali sme rozostavaný dom, takže moja mamka musela veľmi rýchlo začať pracovať na plný úväzok, ale aj tak pre mňa robila všetko, čo bolo v jej silách. Aby som nemusela hneď do jasličiek, našli ku mne naši staršiu tetušku, ktorá bola so mnou, keď bola mamina v práci. Tá sa tak stala mojou druhou starou mamou, poradkyňou aj bútľavou vŕbou.

Pre mamu to asi nebolo ľahké rozhodovanie. Rozprávali ste sa niekedy o tom, ako to prežívala?

Veľmi často a veľmi otvorene. Veľa ráz sa vracala k tomu, že musela odísť do práce príliš skoro po pôrode, že ma veľmi krátko dojčila. Počas detstva som to však nepociťovala ako nejakú ujmu. Až neskôr, v dospelosti, najmä keď som o ňu prišla, som si začala uvedomovať, že sme mohli spolu byť oveľa viac.

Ani jedna ste nemohli tušiť, že život vám dá len tak málo času. Viem, že už keď ste sa počas vysokej školy rozhodli odísť do zahraničia, bola mama ťažko chorá…

Napriek tomu nechcela, aby som zmenila plány. Naopak, rázne mi dohovárala: „Andrejka, vidím, ako sa celý život snažíš. Nikdy by som si neodpustila, keby si kvôli mne odmietla svoju šancu a nešla.”

Takýto odchod nemohol byť určite ľahký ani pre vás. A to cudzina dá človeku zabrať aj sama osebe. Kde ste na to brali silu?

Práve v tom zázemí doma. Už predtým som študovala aj za hranicami a vždy som vedela, že sa mám kam vrátiť. Že tu mám rodičov, ktorí ma milujú a čakajú na môj návrat, na môj telefonát, na moje rozprávanie a pikošky zo sveta. Stále sme si spolu „skajpovali“, volali, písali si. Oni boli mojím prvým a najdôležitejším povzbudením v ťažkých chvíľach.

Žiaľ, keď ste získali štipendium na univerzite v USA, už to platilo len chvíľu…

To je pravda. V septembri som odletela študovať do Kalifornie a už koncom októbra mi maminka volala, že zomrela babička. Práve ona svojou pokorou a modlitbami spájala celú našu rodinu.

V priebehu troch dní som spolu s ockom a sestrou prišla o dve najdôležitejšie ženy v mojom živote.

Bolo mi strašne, že nemôžem byť s rodičmi, aby sme ju mohli spolu vyprevadiť. Bohužiaľ, na druhý deň ocko volal znovu.

Maminu museli s posledným štádiom rakoviny pľúc hospitalizovať. Po smrti babičky jej od žiaľu a vyčerpania zalialo pľúca vodou a už dokázala sama dýchať len na desať percent… A na druhý deň odišla aj ona. V priebehu troch dní som spolu s ockom a sestrou prišla o dve najdôležitejšie ženy v mojom živote. Sedela som na dlážke na druhej strane zemegule a nedokázala sa ani nadýchnuť. Cítila som sa tak bezmocne, tak otupno, tak sama.

Najhoršie bolo, že ani tým sa to neskončilo a o tri roky maminku nasledoval aj ocko. To bola asi väčšia skúška, ako všetky, ktoré ste kedy absolvovali v škole…

Bol to naozaj veľký zlom. Na nejaký čas všetko prestávalo mať zmysel. Postupne som však doslova cítila, že Boh človeku nikdy nedá viac, ako zvládne, a v najväčšom období bôľu som doslova cítila jeho lásku. Cez objatia manžela, cez povzbudenia blízkych, ktorí tu ešte ostali.

Čoskoro ste si založili vlastnú rodinu. Mnohé na vašom mieste by sa však asi báli o kariéru. Boli ste totiž úspešná, scestovaná a oceňovaná mladá žena s medzinárodnými skúsenosťami. Sen všetkých zamestnávateľov. Nebáli ste sa, že kvôli materstvu budete musieť vyskočiť z úspešne rozbehnutého vlaku, ktorý už nedoženiete?

Nikdy som si nebudovala nijakúkariéru“. Vždy som sa snažila robiť len to, čo ma baví a pomáha svetu, v ktorom žijem. A s deťmi to paradoxne dokážem robiť oveľa intenzívnejšie, lepšie a s väčšou radosťou. Tým, že som sa stala mamou, som dosiahla všetko. Ostatné veci, projekty, prácu, úspechy, beriem už len ako krásny bonus k požehnaniu, ktoré som dostala v našich deťoch. Materstvo vnímam ako najväčší dar v mojom živote.

Celý život ste však boli aktívna. Nemali ste ani žiadne plány, čo všetko chcete popri deťoch stihnúť? Neťahalo vás to od do práce?

Do klasického zamestnania som nechodila ani pred narodením detí. V podstate som bola zamestnaná len pár rokov po ukončení štúdia. Vždy som mala totiž hlavu plnú nápadov a z nejakého dôvodu som sa ich nikdy nebála realizovať.

Keď som mala asi štyri roky, pamätám si, ako som s obdivom pozerala na staršiu sestru, ktorá už vedela čítať, písať, chodila s kamarátkami do kina.

Ostatné veci, projekty, prácu, úspechy, beriem už len ako krásny bonus k požehnaniu, ktoré som dostala v našich deťoch.

Bála som sa, že ja som odkázaná na večnú nudu doma s bábikami, ktoré ma vôbec nebavili, takže som sa každý deň modlila: „Pane Bože, prosím ťa, daj, aby som sa nikdy v živote nemusela nudiť. A on ma skrátka vypočul. (úsmev)

Práve preto sa pýtam, či ste naozaj mali v pláne úplne obyčajnú materskú dovolenku?

Tým, že som mala veľmi náročné pracovné obdobie pred narodením prvorodenej Peťky, som si povedala, že materská bude úplne o inom. Bez práce a pracovných povinností, len čisté užívanie si malého dievčatka. A prvých deväť mesiacov po pôrode to tak aj bolo.

Obklopovali ma viac-menej naozaj len plienky, hračky, dojčenie a náš spoločný džavotavý svet. Samozrejme, veľmi rýchlo som si uvedomila, že materská nie je žiadna dovolenka, a ak si ju chcem naozaj užívať, musím trochu vybočiť z kolobehu každodenných povinností a prebdených nocí a začať sa realizovať. A tak to začalo.

Vybrali ste sa na prechádzku a vymysleli mimoriadne úspešný projekt pre ostatné mamy…

(smiech) Presne tak. Šli sme Peťkou na čerešne. Malá bola šťastná, bláznila sa v kočíku a načahovala sa za halúzkami. No keď po chvíľke zaspala, ponáhľala som sa domov, aby som stihla všetky svoje plánynavariť, upiecť tortu pre susedku, pripraviť sa na doučko z angličtiny. Mala som totiž vždy kopec plánov na čas, keď Peťka zaspí.  A v tom momente  mi napadlo, čo asi vtedy robia ostatné mamy

Mali ste s tým hneď aj nejaké plány?

V prvej chvíli ani nie, ale keď som postupne zistila, že takmer všetky moje kamarátky sa vtedy, keď deti zaspia, do niečoho pustia, uvedomila som si,  že nie je nikto, kto by všetky tieto ženy podchytil a pomohol im zviditeľniť sa.

Materská nie je žiadna dovolenka, a ak si ju chcem naozaj užívať, musím trochu vybočiť z kolobehu každodenných povinností.

Pritom jedna piekla zdravé koláče, druhá varila lekváre a ďalšia doučovala nemčinu…

Ešte v ten večer som teda založila facebookovú skupinu s názvom Čo dokáže mama a okamžite som videla, že som trafila do čierneho. Za prvý deň sa do nej totiž pridalo takmer päťsto žien z celého Slovenska.

Čo to pre vás znamenalo?

Bola to predovšetkým veľká radosť. Keď prvé mamičky začali uverejňovať svoje háčkované čiapočky, hračky a košíčky, behala som po byte a výskala od šťastia. Po pár dňoch som v našej skupine sama uverejnila svoju ponuku doučovania angličtiny a zrazu sa mi začali hlásiť mamičky, čo ju chceli využiť. Keď som tým zarobila svojich prvých desať eur, bola to bomba. Viac ako celý rodičák na deň.

Nakoniec to bol začiatok vášho projektu Čo dokáže mama. Čo všetko to zahŕňalo?

Organizovala som prvé Mama trhy po Slovensku, písala e-booky na podporu mám, ktoré chcú podnikať, a komunikovala s nimi. Na začiatku som poznala takmer každú maminu v skupine. Zaujímala som sa o ich osudy a často som si s nimi písala.

Ako na to reagovali vaši blízki? Nepočúvali ste, že sa máte radšej venovať dcére?

Vždy, keď sa púšťam do niečoho takého, najskôr sa stíšim a nejaký čas sa za to modlím. Keď dostanem odpoveď, že do toho mám ísť, už mi je potom jedno, čo si kto o tom myslí. Mám však pár ľudí v živote, ktorých názor si rada si vypočujem, aj keď nie vždy sa podľa neho rozhodnem. Skutočne vždy dávam na svoj vnútorný hlas.

Nemali ste napriek tomu pocit, že je toho na vás zrazu priveľa? Svoj projekt ste totiž rozbiehali  popri malej dcére, ku ktorej po čase pribudol ešte aj syn?

Podnikanie popri deťoch je náročné len do takej miery, aké si to spravíme. Aj keď priznávam, že aj ja som na to prišla až časom a chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomila, že z ničoho sa netreba zblázniť a na plecia si treba zobrať len to, čo zvládneme. A že najdôležitejšie je naučiť sa povedať „nie“.

O tom nepochybujem, najmä keď váš projekt tak neuveriteľne zaujal. Počet tvorivých mamičiek, ktoré sa vám prihlásili, totiž nakoniec dosiahol niekoľko desiatok tisíc. Čakali ste to?

Ani vo sne. Na našej stránke www.codokazemama.sk si každá mamička môže zadarmo otvoriť obchodík a neobmedzene predávať svoju ručnú prácu, kreatívne služby či vydané knihy. A už nás je naozaj 43 000.

Podnikanie popri deťoch je náročné len do takej miery, aké si to spravíme.

Čo dokáže mama však nie je len o podpore v sebarealizácii či podnikaní.

Pomáhame aj mamám v neľahkých situáciách s hendikepovanými deťmi. Prostredníctvom našich aukcií pre ne zbierame potrebné financie na liečbu, pričom prispieva každá mama, ktorá sa k nám pripojila. Časť výťažku z predaja na stránke totiž sporíme a odovzdáme trom vybraným rodinám.

Treba dodať, že ste sa nenechali obmedziť hranicami Slovenska a šikovným mamám podávate pomocnú ruku aj vo svete. Boli ste rovnako úspešní?

Je pravda, že sme založili skupiny kreatívnych mamičiek aj v Čechách, Belgicku a na Malte. Veľmi rýchlo sme však pochopili, že fungovanie žien v zahraničí je po pôrode úplne iné.

V krajinách západnej Európy alebo v USA, kde žije moja sestra, materská dovolenka trvá omnoho kratšie, v priemere od šiestich týždňov po štyri mesiace, po ktorých sa mamy musia vrátiť späť do práce. Takže tam nie je pre náš projekt taký priestor. Do budúcna sa však nebránime nájsť ambasádorky za hranicami Slovenska, aby nám aj ženy zo zahraničia mali možnosť ukázať, čo dokážu mamy, aj keď nie priamo na materskej.

Okrem toho, že o podnikavých ženách dávate vedieť svetu, sa o nich aj mnohé dozvedáte. Ako dnes mamy prežívajú materskú dovolenku? Prekvapuje vás, že toľko z nich práve počas nej objaví v sebe nečakané talenty?  

V podstate nie. Celý systém je totiž nastavený na výkon. Rýchlo študujeme, aby sme si rýchlo našli prácu, a často nemáme šancu zastaviť sa a uvedomiť, kým vlastne sme a kam v živote chceme smerovať.

Pre mňa samu sa tak materská dovolenka stala obdobím, keď som si popri varení, praní, žehlení a prebaľovaní zrazu vyprázdnila hlavu a začala úprimne hľadať svoje životné poslanie. Pri deťoch som pochopila, čo je skutočná radosť a úprimná láska. Keď si toto žena dovolí vnútorne naplno prežiť, často sa jej vráti jej stratená sebahodnota.

Preto sa mnohé mamičky nechcú vrátiť na pracoviská, kde boli predtým pod neustálym tlakom. Radšej sa púšťajú do nepoznaného, učia sa nové veci a tvoria. Aj keď za menej peňazí, ale s pokojom v duši. Aj preto si cením každého človeka, ktorý nakupuje od našich mamičiek. Za každým výrobkom, službou či knihou sa totiž skrýva príbeh prebdených nocí.

Do akej miery je to pre tie mamy finančná nutnosť a do akej miery naozaj sebarealizácia?

To veľmi závisí od toho, v akej finančnej situácii sa rodina nachádza. V mnohých sa koníček mamy časom zmení na naozaj fungujúce podnikanie a jej príjem je plnohodnotným príjmom domácnosti. Treba však povedať, že ručná práca je nákladná činnosť.

Mnohé mamky preto všetko, čo zarobia, opätovne vkladajú do materiálov.

Šťastná mama vytvára šťastnú rodinu.

Zo skúsenosti mnohých mamičiek však viem, že keď začnú svojou tvorbou reálne zarábať a prispievať na chod domácnosti, začnú byť oveľa viac rešpektované zo strany manžela aj zvyšku rodiny. Zrazu sa tvorivá mama v očiach rodiny už len tak „nehrá“, ale reálne pracuje, a tak nakoniec zažíva aj väčšiu ústretovosť, keď potrebuje pomoc.

Cítia sa takto realizované mamy potom doma spokojnejšie a napríklad aj ochotnejšie prijať viac detí?

Určite. Šťastná mama vytvára šťastnú rodinu. Keď si dokáže počas materskej privyrobiťa nie je nútená ísť do práce kvôli financiám, je prirodzene pripravenejšia prijať aj viac detí. Poznám mamičky, ktoré si vďaka vlastnej tvorbe dokázali zarobiť z domu natoľko, že v pohode prežili materskú aj so štyrmi deťmi za sebou.

A čo cítite vy, keď sa obzriete za seba?

Vždy som túžila nechať za sebou nejakú viditeľnú stopu a verím, že som obe svoje materské dovolenky, aj s Peťkou, aj so Šimonkom, dokázala na to využiť na maximum. O to viac si vážim každú mamičku, ktorá sa k nám do Čo dokáže mama pridala,dúfam, že sa tu cíti naozaj prijatá, užitočná a dostatočne podporená v ceste za svojím snom. A som za to Bohu nesmierne vďačná.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Randite ako priatelia, aby ste sa mohli stať milencami

Zuzana Hanusová

Manžel naplnil svoj život a tak mohol odísť

Katarína Alberty Ondrejková

Ak sa človek dotkne Boha a povie mu svoje áno, nemusí mať z ničoho strach

Zuzana Hanusová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies