Pôstne zamyslenia Spiritualita jednoty

Krížová cesta: 5. a 6. zastavenie

Udalosti týchto dní nás špeciálne pozývajú zastaviť sa a viac sa spojiť v modlitbe i pôste. I tento piatok v rámci pôstnych zamyslení vám prinášame reflexiu k dvom zastaveniam od Danila a Anny Marie Zanzucchiovcov z Hnutia fokoláre, ktorí iniciovali hnutie „Nové rodiny“. Všetky sú publikované v knihe Krížová cesta vedená Svätým Otcom Benediktom XVI. z Vydavateľstva Nové mesto.

Každý kresťan, aj každá jednotlivá rodina má svoju via crucis: choroby, úmrtia, finančné problémy, chudobu, zrady, nemorálne správanie jedného alebo druhého, nezhody s príbuznými, prírodné pohromy. Každý kresťan, každá rodina však môže na tejto bolestnej ceste upriamiť svoj pohľad na Ježiša, Boha a človeka.

V. zastavenie: Šimon z Cyrény pomáha Pánu Ježišovi niesť kríž

Šimon Cyrenejský predstavuje asi každého z nás: keď zrazu príde nejaká ťažkosť, skúška, choroba, nečakaná ťarcha, kríž občas ťažký. Prečo? Prečo práve mne? Prečo práve teraz? Pán nás volá, aby sme ho nasledovali, hoci nevieme ako a kam.

Najlepšie, čo môžeme urobiť, Ježišu, je kráčať za tebou, poslušne spraviť to, čo od nás žiadaš.
Toľké rodiny to môžu potvrdiť z vlastnej skúsenosti: nič nepomôže búriť sa, lepšie je povedať ti „áno“, lebo ty si Pán neba i zeme.
No nielen preto ti môžeme a chceme povedať „áno“.
Ty nás miluješ nekonečnou láskou.
Viac ako otec, matka, súrodenci, manžel, manželka a deti. Miluješ nás láskou, ktorá vidí doďaleka, láskou, ktorá ponad všetko, aj ponad naše biedy chce, aby sme boli spasení, šťastní, s tebou, naveky.

Aj v rodine v tých najťažších chvíľach, keď treba spraviť náročné rozhodnutie, keď treba, aby v našich srdciach sa zahostil pokoj a boli sme pripravení pochopiť, čo od nás očakáva Boh, bývame osvietení svetlom, ktoré nám pomáha rozlišovať a niesť náš kríž.
Šimon Cyrenejský nám pripomína aj toľké tváre ľudí, ktorí nám boli blízki vo chvíľach, keď ťažký kríž skrušil nás alebo našu rodinu. Pripomína nám tváre toľkých dobrovoľníkov, ktorí v mnohých častiach sveta sa veľkodušne nasadzujú, aby utešili tých, čo trpia a majú ťažkosti, a pomohli im. Učí nás, aby sme, ak to potrebujeme, dali si pokorne pomôcť a aby sme aj my boli Šimonmi Cyrenejskými pre iných.

VI. zastavenie: Veronika podáva Pánu Ježišovi šatku

Veronika, jedna zo žien, čo sprevádzajú Ježiša a ktorá vytušila, kým je, ktorá ho miluje, a preto trpí, keď ho vidí trpieť. Teraz zblízka zazrie jeho tvár, tvár, ktorá toľkokrát prehovorila k jej duši.
Vidí, aký je rozrušený, zakrvavený a znetvorený, aj keď stále tichý a pokorný.
Neodolá. Chce zmierniť jeho utrpenie. Berie ručník a snaží sa zotrieť krv a pot z tejto tváre. Mnohokrát v našom živote sme mali možnosť utrieť slzy a pot tým, čo trpeli. Možno sme na nemocničnej chodbe podopreli smrteľne chorého, pomohli sme prisťahovalcovi, nezamestnanému, vypočuli sme väzňa. A azda v snahe uľaviť mu utreli sme mu tvár, hľadiac naňho so súcitom.

A predsa len zriedka si spomenieme, že v každom našom blížnom, ktorý je v núdzi, sa skrývaš ty, Boží Syn.
Aký iný by bol náš život, keby sme na to pamätali!
Krok za krokom by sme si uvedomovali takúto dôstojnosť každého človeka, čo žije na tejto zemi.
Každý človek, pekný alebo škaredý, viac či menej nadaný, od prvých okamihov v lone matky alebo už starý nám predstavuje teba, Ježišu.
Nielen to. Každý brat je tebou.
Hľadiac na teba, aký si tam na Kalvárii zničený, pochopili by sme spolu s Veronikou, že v každej ľudskej bytosti môžeme spoznať teba.

Viac o knihe

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Menila životy iných

Veronika Sýkorová

Slovo života – máj 2020

Letizia Magriová

Ježiš Ukrižovaný-Zmŕtvychvstalý

Chiara Lubichová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies