Štýl

Pomoc na ulici

Foto: archív L.O.

Ako žijeme počas karantény náš každodenný život? Pokračujeme so sériou príbehov ľudí, ktorí napriek obdobiu izolácie žijú naplno a pre druhých ľudí. Lucia Ondrušová žije v nemeckom Kolíne nad Rýnom, kde pôsobí ako profesionálna hráčka futbalu za FC Kolín. Hoci by v čase karantény mohla myslieť iba na svoju kariéru profesionálneho športovca, rozhodla sa pomáhať tým najslabším. 

Keď sa ešte len začínal v Nemecku šíriť dnes už celosvetovo známy koronavírus, sedeli sme v byte v Kolíne nad Rýnom s mojou spolubývajúcou a zároveň aj najlepšou kamarátkou a hodnotili sme, aké šťastie máme, že žijeme v krajine, kde zdravotný a sociálny systém je jeden z najlepších v Európe. Aj keby sme stratili našu prácu, tak sa o nás v tejto situácii štát veľmi dobre postará.

Napadlo nám teda, či by sme mohli konkrétne pomôcť ľuďom, ktorí síce v tejto krajine žijú, ale sú v oveľa ťažšej situácii ako my. Ako prvá konkrétna pomoc nám napadlo podať pomocnú ruku dôchodcom, lebo sú najviac ohrozenou skupinou. Zaregistrovali sme sa na jednej stránke pre pomoc starším, ale, žiaľ, žiadnu spätnú väzbu sme nedostali. Pomysleli sme si, že asi majú dobrovoľníkov dostatok, a preto sme hľadali ďalej. Kamarátka Ráchel našla na Instagrame jednu iniciatívu, ktorá sa venuje v našom meste bezdomovcom.

Človek vlastne ani presne nevie, ako si bezdomovci krátia čas.

Apelovali na ľudí, aby nezabúdali aj na ľudí bez domova, lebo tí to v dnešných časoch majú tiež ťažšie. Nemajú si kam ísť poriadne umyť ruky, nabrať vodu, kam ísť na toaletu. Čím menej ľudí je na uliciach, tým menšiu šancu majú na interakciu s nimi (predávanie časopisov ako napríklad u nás Nota Bene). Človek nikdy nevie, aké dôvody ich vyhnali na ulicu.

A už sme mali jasnú víziu, že pomôžeme práve im. Začali sme teda zhromažďovať doma teplé ponožky, čapice, deky, zimnú bundu, ale aj karty či zápisník s perami, termosku s vrecúškami čaju, jednu-dve knihy. Človek vlastne ani presne nevie, ako si bezdomovci krátia čas. Stránka iniciatívy pre bezdomovcov, ktorú sme si našli, upozorňovala na celý proces, ako vytvoriť takéto pomocné miesto na ulici, aké potreby väčšinou bezdomovci majú, presné inštrukcie, ako miesto označiť, čo ako a kde napísať, ako veci zabaliť, kde ich presne umiestniť.

Sledovali sme inštrukcie a postavili sme takzvaný Gaben Zaun (plot, na ktorý ľudia vešajú veci, ktoré chcú darovať iným). Vybrali sme si teda jedno miesto pri kostole, kde vieme, že sa združuje veľa ľudí bez domova. Na stránke sa odporúčalo kúpiť napríklad balenú vodu, zopár hygienických potrieb, ktoré v drogérii dostať aj v mini verziách.

Už počas vytvárania tohto miesta sme sa stretli s pozitívnymi reakciami okoloidúcich ľudí, ktorí sa zaujímali a pýtali sa, ako by sa mohli zapojiť aj oni.

Vytvorili sme im teda hygienické balíčky, vodu sme opreli o plot a každú jednu pozornosť od nás sme zabalili samostatne do plastového vrecka a poriadne zaviazali, aby v prípade dažďa nič nezmoklo. Na tri samostatné papiere v euroobaloch (tiež kvôli dažďu) sme napísali inštrukcie pre ľudí, ktorí by chceli v našej iniciatíve pokračovať. Boli to veľmi praktické rady, ako napríklad vešať jedlo na najvyššie miesto na plote kvôli potkanom, alebo vrecká dobre utiahnuť a podobne. Na jednom čistom papieri s pripevneným perom sme nechali miesto pre bezdomovcov, aby nám napísali, čo by ešte potrebovali.

Už počas vytvárania tohto miesta sme sa stretli s pozitívnymi reakciami okoloidúcich ľudí, ktorí sa zaujímali a pýtali sa, čo to presne znamená a akoby sa mohli zapojiť aj oni. Urobili sme zopár svojich fotografií pri plote a dali sme to na naše sociálne siete, označili sme stránku, ktorá nás inšpirovala, a oni to zas označili na ich stránke. O tri dni som si pri rannej prechádzke všimla, že tam už naše balíčky neboli. Viseli tam však balíčky od iných ľudí, s rôznymi novými nápadmi. A aj bezdomovci nám odpísali. A viete, čo najviac potrebovali? Čo nám vôbec nenapadlo a je to úplne samozrejmá vec? Malú baterku na svietenie v noci.

A ako sa bezdomovci dozvedia, kde sa pre nich toto miesto malej pomoci nachádza? V Kolíne nad Rýnom, kde žijem, sú dobrovoľníci, ktorí ten náš príspevok zverejnený na Instagrame uvidia a bezdomovcom o tom jednoducho na ulici povedia, ďalej to už funguje ústnym podaním.

Som rada, že som mohla pomôcť. A veľmi. Je to také malé dobro ako z filmu Pošli to ďalej (Pay it Forward).

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Menila životy iných

Veronika Sýkorová

Na margo: Vďaka výzve vo výťahu spoznala susedu, ktorá nemala čo jesť

Zuzana Hanusová

Ťažšie je presvedčiť ženy, aby nechali mužov byť mužmi

Lucia Kováčiková

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies