Spoločnosť Zahraničie

Posledné dni Merkelovej

Foto: facebook Markusa Södera

Vláda Angely Merkelovej, ktorá bola pri moci od roku 2005, sa pomaly blíži ku koncu. Prvá kancelárka Spolkovej republiky z východného Nemecka priviedla Nemecko k zlatej ekonomickej epoche, zvládla finančnú krízu v roku 2008 aj utečeneckú krízu v roku 2015. Dnes stojí Nemecko pred výzvou nájsť vhodného nástupcu – nového kancelára.

Politický systém Nemecka sa v mnohom podobá tomu slovenskému. Kancelár, podobný slovenskému premiérovi, riadi osud krajiny, zatiaľ čo prezident zastáva najmä kontrolné a reprezentatívne funkcie.

Tento systém funguje od druhej svetovej vojny a dominujú v ňom dve strany – kresťanskodemokratická CDU/CSU a sociálnodemokratická SPD. Menšie strany ako liberálna FDP a Strana zelených väčšinou pomáhajú zostaviť vládu, len málokedy vznikne „veľká koalícia medzi CDU/CSU a SPD.

Posledné dve desaťročia sú však sociálni demokrati na ústupe. Zatiaľ čo voľby v roku 2002 tesne vyhrali, v rokoch 2013, 2017 zaostávali za CDU/CSU o viac než 10 percent. Čo je hlavný dôvod, je diskutabilné – za hlavný dôvod môžeme považovať nepopulárnosť sociálno-demokratických ekonomických reforiem spred roku 2005, fádne politické obsadenie alebo neschopnosť sociálnych demokratov nájsť témy hodné 21. storočia.

Fakticky to však znamená, že len CDU/CSU je schopná ponúknuť kandidáta, ktorý sa stane kancelárom. V predošlých voľbách to nebola otvorená otázka a Nemecko zažilo desaťročie politickej stability. V roku 2021, keď sa skončí Merkelovej štvrté volebné obdobie, bude CDU/CSU a s nimi aj celé Nemecko stáť pred výzvou nájsť adekvátnu náhradu.

Prečo nie po piaty raz Merkelová? Aj keď spokojnosť voličov s prácou Merkelovej stúpla na 68 percent, čo je najlepší výsledok spomedzi politikov, väčšina ďalšie kancelárstvo Merkelovej odmieta. Oprávnene. Aj keď sa mnohí zhodujú v tom, že bola veľmi úspešnou kancelárkou, 16 rokov vlády sa dá považovať za maximum toho, čo je demokratická spoločnosť schopná a ochotná zniesť.

V roku 2018 sa nakrátko zdalo, že otázka je zodpovedaná. Merkelová sa stiahla z riadenia strany a namiesto nej bola zvolená Annegret Kramp-Karrenbauerová. Tá však nemala politický talent Merkelovej a nedokázala osloviť verejnosť ani médiá.

A tak CDU/CSU opäť stojí pred otázkou, kto ich povedie do budúcnosti.

Pred niekoľkými mesiacmi boli vo výhľade najmä dvaja kandidáti na predsedníctvo strany CDU. Jedným z kandidátov je Friedrich Merz, bývalý predseda frakcie CDU/CSU, ktorý prehral boj o moc s Merkelovou a v posledných rokoch sa pokúša o comeback. Merz si získal podporu najmä konzervatívnejších a ekonomicky liberálnych kruhov. Kritiku zažíva najmä zo strany ľavice, ktorá mu vyčíta jeho pôsobenie v bankovom sektore.

Foto: Facebook Friedricha Merza

Centristickejšie zameraní členovia CDU sa orientovali na Armina Lascheta. Ministerský predseda Severného Porýnia-Vestfálska dokázal poraziť sociálnych demokratov v spolkovej krajine s 18 miliónmi obyvateľov a uzavrel taktické spojenectvo s konzervatívnym ministrom zdravotníctva Jensom Spahnom.

Foto: Facebook Armina Lascheta

Tretím kandidátom je Norbert Röttgen. Jeden z bývalých konkurentov Merkelovej sa počas vykonávania svojej funkcie predsedu zahraničnopolitického výboru stal uznávaným expertom a prvým skutočným geopolitickým mysliteľom Nemecka v posledných desaťročiach. Uznanie, ktoré sa mu dostalo v Oxforde, však nenesie so sebou popularitu medzi ľuďmi. Chýbajúca funkcia v exekutíve je spojená so zníženou viditeľnosťou v čase koronakrízy. Úspech jeho kandidatúry je prinajlepšom nepravdepodobný.

Foto: Facebook Norberta Röttgena
Prvý kancelár CSU?

Aj keď predseda CDU väčšinou býva špičkovým kandidátom kresťanských demokratov a často sa stáva kancelárom, nie je to jediné možné riešenie. Kandidátom by sa mohol stať aj predseda bavorskej CSU.

Nemeckí kresťanskí demokrati sa totiž v skutočnosti skladajú z dvoch strán. Zatiaľ čo v Bavorsku funguje strana CSU, v ostatných nemeckých spolkových krajinách kandiduje strana CDU. Obe sa v parlamente zlučujú do spoločnej frakcie a majú spoločného špičkového kandidáta.

V minulosti už kandidovali aj dvaja kandidáti CSU, Franz Josef Strauß v roku 1980 a Edmund Stoiber v roku 2002. Ani jednému sa však nepodarilo vyhrať.

Dnes by bola kandidatúra Bavora opäť možná. Ministerský predseda Bavorska Markus Söder zažil nevídaný nárast popularity, 53 percent voličov podporuje jeho kandidatúru za kancelára a popularita CDU/CSU stúpla na 39 percent. O kandidátoch SPD sa už ani nediskutuje, sociálni demokrati sami začínajú diskutovať, či s výsledkami okolo 16 percent má zmysel mať vlastného kancelárskeho kandidáta.

Foto: Facebook Markusa Södera

Markus Söder zatiaľ kandidatúru odmieta, ale stále častejšie počuť, že ide len o taktické vyčkávanie. Jeho kancelárstvo by znamenalo ekonomickú a politickú kontinuitu, ale aj väčšie pochopenie pre konzervatívne vlády v strednej Európe, napríklad v Rakúsku.

Nepotešil by ľavicových politikov, najmä v južnej Európe, kde stále častejšie počuť úvahy o fiškálnej únii. S predstavou európskeho ministerstva financií by sa mohli štáty ako Taliansko a Grécko na ďalšie desaťročie rozlúčiť.

So Söderom sa stretla aj Merkelová, ktorá mu takto symbolicky vyjadrila podporu. Ak by sa rozhodol kandidovať, tak by väčšou výzvou bola konkurencia v CDU než v cudzích frakciách.

Bavorský kancelár by mohol byť v najlepšom záujme Slovenska. Či už v otázke fiškálnej únie, riešenia utečeneckej krízy a budúcnosti Európskej únie CSU mala vždy blízko k pozícii slovenských politikov nezávisle od ich straníckej príslušnosti.

Nemecko má úlohu štátu, ktorý v centrálnej pozícii v EÚ dokáže vyvažovať odlišné záujmy západoeurópskych, juhoeurópskych a stredoeurópskych štátov. Pragmatická proeurópska orientácia bez ideologických úletov je najlepším garantom úspechu európskej myšlienky, ale aj bezpečnosti a ekonomického rozvoja Slovenska. CSU by mohla byť stranou, ktorá je Slovensku kultúrne aj názorovo najbližšia.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Na margo: Ochoreli sme v Moskve na Covid-19, no podľa ruských testov sme boli zdraví

Zuzana Hanusová

Na margo: Pomôžme našim predajcom a živnostníkom!

Zuzana Hanusová

Trumpov „plán storočia“ – koniec diplomacie na Blízkom východe?

Christian Heitmann

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies