Spoločnosť Zahraničie

Amerika v plameňoch

Foto: Flickr/Brett Weinstein

Po brutálnej smrti Afroameričana Georgea Floyda pri strete s políciou v USA opäť vzplanula diskusia o rasizme v polícii. Demonštrácie sprevádzané plienením a podpaľovaním obchodov v mnohých mestách eskalovali do útokov na policajtov a nezúčastnených okoloidúcich. Donald Trump zvažuje nasadenie armády.

Štyridsaťšesťročný George Floyd bol zatknutý 25. mája po tom, čo v obchode zaplatil falšovanou 20-dolárovou bankovkou. Štyria policajti ho spútali a pritlačili o zem, zatiaľ čo mu jeden z nich, Derek Chauvin, tlačil kolenom na hrdlo.

Odôvodnili to „snahou odolávať zatknutiu“, aj keď videá z okolostojacich budov takémuto správaniu nenaznačujú. Po šiestich minútach zatknutý stratil vedomie, no trvalo ďalšie tri minúty, kým Chauvin prestal tlačiť na jeho hrdlo.

Chauvin pritom nie je nováčikom – policajtom je od roku 2001, stihol sa už zúčastniť na troch prestrelkách a vyslúžil si tiež 10 sťažností.

Všetci štyria zúčastnení policajti boli prepustení v nasledujúci deň a Derek Chauvin bol obvinený z vraždy tretieho stupňa, čiže neúmyselného zabitia, o niekoľko dní neskôr, 29. mája.

Videozáznam zásahu prenikol na verejnosť a pohľad na brutálnu vraždu viedol k protestom v stovkách miest v Spojených štátoch aj v zahraničí.

Systematický problém v polícii

Smrť Georgea Floyda nie je jediným prípadom, keď polícia v USA nezvládla deeskalovať situáciu. Zatiaľ čo v Európe poznáme použitie strelných zbraní políciou ako výnimočnú situáciu, ku ktorej sa polícia uchyľuje len v extrémnych podmienkach, ako je boj proti terorizmu, v Spojených štátoch je nasadenie strelných zbraní omnoho bežnejšie. Zatiaľ čo v Anglicku a vo Walese v poslednom desaťročí počet zastrelených kolísal okolo piatich osôb ročne pri populácii asi 60 miliónov, v Nemecku v poslednom desaťročí polícia zastrelila 6 až 14 osôb ročne.

Podľa štatistiky Washington Post bolo v USA v roku 2019 viac než 1000 osôb zastrelených pri potýčke s políciou. Od roku 2015 do 28. mája 2020 takto prišlo o život 4728 ľudí, z toho 1252 Afroameričanov.

Aj keď, samozrejme, možno očakávať, že vo väčšej krajine zomrie viac ľudí, obrovské rozdiely medzi číslami v Európe a v USA ukazujú, že Amerika má problém. V USA na milión obyvateľov zomierajú traja občania na zastrelenie políciou, v Poľsku 0,05. USA v tom nie sú samy, vysoké čísla vykazujú aj latinskoamerické štáty, Sýria či Filipíny. Pre porovnanie si pripomeňme, že vo Venezuele podľa správy OSN polícia v roku 2018 zastrelila 5287 ľudí, čo je viac než 160 na milión obyvateľov.

Na druhej strane v USA zomiera aj omnoho väčší počet policajtov než v iných bohatých štátoch. V roku 2018 zomrelo 106 policajtov pri výkone služby, z toho 51 pri nehodách a 55 pri útokoch na políciu.

Väčšia prevalencia strelných zbraní v Amerike tiež spôsobuje, že výcvik policajtov neprebieha podľa európskych modelov. Zatiaľ čo v Európe sú policajti bežne školení v deeskalačných technikách, v USA sa dlho kládol dôraz na to, aby policajti vedeli zneškodniť protivníka skôr, než by dokázal vystreliť. Mnohé napäté situácie, ktoré by si vyžadovali rozvahu a dali by sa pri správnom prístupe upokojiť, sa takto končia smrteľne.

Na druhej strane polície všetkých štátov mávajú problém sa očistiť od „čiernych oviec“. Často nie je možné odstrániť zlých policajtov zo služby, lebo ich kryjú ich kolegovia. Ak sa ich aj podarí odstrániť zo služby, odbory ich často podporujú v žalobách proti mestským samosprávam, takže často sa im podarí získať svoje miesto naspäť. Podľa štatistík z posledných rokov majú 46-percentnú šancu, že vyhrajú odvolávanie.

Ďalším problémom je aj nedostatok transparencie. Policajti, ktorí boli odstránení zo služby, sa môžu zamestnať na polícii v inom meste bez toho, aby dotyčná polícia musela vedieť o ich previneniach. Štatisticky je pravdepodobnejšie, že sa títo policajti opäť dostanú do konfliktu so zákonom, než policajti, ktorí predtým z policajnej služby odstránení neboli.

Otázka je, akú úlohu zohráva rasizmus v problémoch s políciou. Aj keď podiel Afroameričanov medzi zneškodnenými osobami je nadpriemerne vysoký (26 percent obetí sú Afroameričania, ktorí tvoria len 13 percent populácie), rasizmus nemusí byť jediným vysvetlením. Podiel Afroameričanov, ktorí sa dostanú do kriminálneho prostredia, je nadpriemerne vysoký. Súvisí to aj s dlhodobo horšou ekonomickou situáciou mnohých Afroameričanov. Logicky sa však z toho dá očakávať aj nadpriemerný počet stretov s políciou.

Problémy s políciou však neospravedlňujú excesy, ktoré USA zažívajú v posledných dňoch. Mimo legitímnych demonštrácií sa chopili príležitosti extrémisti a zločinci, aby využili situáciu vo svoj prospech. V desiatkach miest rabovali a podpaľovali obchody nevinných občanov. Mnohí z tých, čo sa snažili brániť svoje domovy a živobytie, skončili zranení v nemocniciach.

V meste St. Louis „demonštranti“ zastrelili 77-ročného Afroameričana Davida Dorna, bývalého policajta, ktorí pomáhal chrániť obchody pred plienením. Dorn pritom nie je jedinou obeťou. V St. Louise boli postrelení ďalší štyria policajti. V iných mestách útočníci po policajtoch strieľali, hádzali tehly a zrážali ich autami.

Počet zranených policajtov nemožno spočítať. Len v Chicagu bolo zranených 132 policajtov, udialo sa 17 vrážd a 48 prestreliek.

V tejto kritickej situácii sa opäť ukazuje problém nedostatku deeskalácie. V potýčkach medzi políciou a radikálmi sa často dostávajú mierumilovní demonštranti medzi frontové línie, kde sa stanú terčom slzného plynu a gumených projektilov polície. Táto situácia vyhovuje extrémistom, ktorí sa snažia šíriť nenávisť voči policajtom, ale aj obyčajným zločincom, ktorí si pod rúškom demonštrácie zadovážia napríklad nový televízor.

Politická otázka?

Len ťažko si možno predstaviť, že by taký závažný spoločenský problém unikol pozornosti politikov, no v roku, keď občania budú hlasovať o tom, kto bude prezidentom ďalšie štyri roky, to je priam nemožné. Mnohí politici Demokratickej strany sa postavili na stranu demonštrantov, od násilia sa dištancovala len časť.

Donald Trump na tlačovej konferencii odsúdil Floydovu vraždu a zdôraznil odhodlanie jeho administrácie zabezpečiť spravodlivosť pre Floyda a jeho rodinu. Jeho výroky voči lupičom však neboli nápomocné v deeskalácii situácie. Slová „keď začína plienenie, začína strieľanie“ sú obzvlášť nevhodné v kontexte diskusie o neprimeranom násilí polície.

blank
Foto: Flickr/Ted Eytan

Trumpove výčitky voči guvernérom jednotlivých štátov, kde polícia stratila kontrolu nad situáciou, viedli k úvahe o nasadení armády pre znovunastolenie poriadku. Plán si okamžite vyslúžil mnoho kritiky, no nebol by bezprecedentný.

Armáda bola nasadená pri rasových nepokojoch v Los Angeles v roku 1992, keď demonštranti podpálili vyše 800 budov a nepokoje si vyžiadali 53 obetí. Súd vtedy oslobodil štyroch policajtov obvinených z neprimeraného násilia pri zatknutí Afroameričana Rodneya Kinga. Hnev Afroameričanov sa rýchlo obrátil na iné menšiny, najmä Kórejčanov, ktorým závideli ekonomický úspech v USA.

Známe je aj nasadenie armády Dwightom D. Eisenhowerom v roku 1954, aby ochránil Afroameričanov pred rasistickými útokmi zo strany podporovateľov rasovej segregácie.

Môžu Afroameričania očakávať lepšiu budúcnosť?

Aj keď sa prezidentský kandidát demokratov Joe Biden teší mimoriadnej obľube medzi Afroamerickými voličmi, nie je garanciou pre zlepšenie situácie. Jeho popularita sa zakladá na jeho pôsobení ako viceprezidenta Baracka Obamu a časť voličov mu vyčíta, že považuje „čierne hlasy“ za samozrejmosť.

Kritiku si zaslúžil za svoj výrok: „Ak máte problém prísť na to, či voliť Trumpa alebo mňa, nie ste čierny.“

Časťou riešenia by mohla byť reforma polície. No očakávať, že sa Demokratická strana postaví proti odborom, ktoré majú veľký vplyv a veľké finančné zdroje, je absurdné.

Odpoveďou však nemôže byť, že sa polícia stiahne z chudobných štvrtí a prenechá ich svojmu osudu. Chaos a násilie posledných dní ukazujú, že je potrebná aktívna a dobre vycvičená polícia, ktorá dokáže ochrániť životy a živobytia všetkých občanov. Tragické je, že aj v budúcnosti sa Amerika podobným incidentom nevyhne.

V posledných troch rokoch Afroameričania zažívali boom. Nezamestnanosť bola nízka ako nikdy predtým, rástli platy. Boli na najlepšej ceste stať sa plne integrovanou časťou americkej spoločnosti. Nanešťastie, tento spôsob riešenia problému s kriminalitou a s tým súvisiacimi excesmi polície v súčasnosti ukončila korona. Uvidíme, čo sa stane po kríze.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Výber NM: Američania sa naďalej sťahujú z Afganistanu. V januári sa domov vrátia ďalší vojaci

Michal Lukáč

Vtedy som si povedal, že môžem umrieť, lebo viem, ako to funguje

Zuzana Hanusová

Výber NM: Slovensko si pripomenulo výročie Nežnej revolúcie záplavou kvetov

Michal Lukáč

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies