Spoločnosť

Idea znovunájdenej vlasti

Foto: Flickr/Goran Has

Krízová situácia spôsobená ochorením Covid-19 akoby narušila istú nezdravú nadradenosť, no zároveň priniesla väčšiu lásku k vlastnej krajine.

Prieskumy názorov a spokojnosti sa viac-menej zhodujú v pomenovaní tohto javu, no tendencia, ktorá stojí na jeho základe, je, zdá sa, jasná: viac lásky k vlasti, menej nevraživosti voči cudzincovi. Nejde pritom o protirečenie: prvá láska, „v prospech“ vlastnej krajiny, zároveň nemusí znamenať byť „proti“ či „takmer proti“ vlasti niekoho iného.

Dôvod je dokonca veľmi jednoduchý: všetci sme sa ocitli na jednej lodi. Na začiatku epidémie, ktorá sa neskôr zmenila na pandémiu, sa rozbehla istá medzinárodná súťaživosť a neraz zaznievali vety typu: „nás koronavírus nezasiahne ako tamtú krajinu“ alebo „pozrite na tú hrôzu v onom štáte, nie sú schopní vírus zastaviť“.

Nakoniec bolo zjavné, že sme si všetci rovní a museli sme si to priznať.

Toto súperenie bolo podnecované pohnútkami nacionalistického egoizmu, no postupne sme zistili, že údaje sú neľútostné a hovoria o všeobecnom šírení až katastrofálnych dôsledkov koronavírusu, aspoň v tých častiach našej planéty, ktoré považujeme za „tie najbohatšie“. Nakoniec bolo zjavné, že sme si všetci rovní a museli sme si to priznať.

Istú rolu tu zohrával aj politický aspekt, aj keď sa vždy istým spôsobom líšil: každá krajina, pozrime sa teraz zvlášť na Európu, prijala osobitné opatrenia na zamedzenie pandémie, ktoré absolútne neprešli vzájomnou dohodou. Išlo napríklad o zatvorenie hraníc, naháňanie sa za rúškami a testami na úkor iných krajín alebo vyhlásenie dekrétu o úplnom uzavretí celej spoločnosti. Nakoniec sme však všetci prijali podobné opatrenia, až na niektoré štáty, ktoré k nim pristúpili oneskorene, a tak museli zaplatiť tú najvyššiu daň na ľudských životoch a výdavkoch na fungovanie spoločnosti.

Pri otváraní krajín sa teraz opakuje ten istý jav sprevádzaný príznačným nesystémom, pričom sa však pozornosť upriamuje na každý osobitný štát a jeho postoj voči okolitým krajinám: ak pri zatváraní hraníc bol požadovaný efekt okamžitý, pri ich opätovnom otváraní len z jednej strany sa nedosiahne vôbec nič. Potrebná je vzájomnosť, Lapalisse by povedal, že hranice majú vždy dve strany.

Aj pri rozhodovaní o ekonomických opatreniach, aby sme dokázali čeliť ochromeniu ekonomík a zabránili ich kolapsu, princíp spolupráce v zásade funguje lepšie ako v iných situáciách.

Posilnila sa oddanosť voči vlasti, ktorú možno chápať ako miesto spoločného užívania výhod, ako aj nevýhod.

Možno to ešte nevnímame jasne, chýba presné zadefinovanie, no niečo pozitívne sa už podľa mňa stalo. Posledné informácie však zároveň hovoria o istej, hoci malej spontánnej medzinárodnej pomoci krajinám v núdzi.

Politici, ktorí sú istotne vnímaví na prieskum verejnej mienky, brali do úvahy názory a pocity svojich spoluobčanov. Uvedomili si, že vzrástla náklonnosť voči vlastnej krajine a nielen voči vlastným záujmom. Posilnila sa oddanosť voči vlasti, ktorú možno chápať ako miesto spoločného užívania výhod, ako aj nevýhod. Nie je pritom potrebné brojiť proti niekomu, viesť križiacke výpravy a hľadať obetných baránkov.

Mnoho štátov napríklad upravilo postavenie emigrantov; v rámci jednotlivých krajín sa prijali opatrenia, prirodzene nedokonalé, na podporu osôb najviac postihnutých krízou; znásobili sa prejavy solidarity voči tým, ktorí si už sami nedokázali pomôcť; vyzdvihli sme povolania stojace v prvej línii v boji s koronavírusom, ktoré sme v spoločenskom rebríčku postavenia azda vnímali ako menejcenné. Nemám pritom na mysli iba lekárov, ale aj smetiarov, poriadkové sily či pekárov.

Tento dvojitý aspekt – na jednej strane dohoda medzi jednotlivými krajinami, na druhej strane solidarita v rámci krajiny – mal teda v európskych štátoch aj inde vo svete vplyv na nevyhnutné nariadenia pre obmedzenie katastrofálnych dôsledkov koronavírusu a teraz na naštartovanie „normálneho“ života. K tomuto javu svojím dielom prispeli aj médiá, keďže ponúkali viac objektívnosti, menej priestoru dávali politikom a viac odborníkom, čím prispeli k atmosfére, ktorá je citlivejšia na pravdu vecí.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Výber NM: Európania pomáhajú Libanonu a philadelphské chudobné rodiny budú mať internet zadarmo

Michal Lukáč

Prezidenta si človek nevyberá. Lukašenko „vyhral“ voľby v Bielorusku

Christian Heitmann

Nová misia. Dokáže Európa vysloviť: „Všetci sme Libanončania“?

Michele Zanzucchi

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies