Spoločnosť

Samota po Covide

Foto: Flickr/Leon Benjamin

Väčšina ľudí chce po pandémii čo najrýchlejšie „obrátiť stranu“. Nedá sa to však povedať o všetkých: krátka pamäť razí v našej spoločnosti cestu novej podobe utrpenia. Je to zranenie tých, ktorých sa ochorenie dotklo v prvej osobe, a azda nie je dobre pochopené, ba dokonca je aj odmietané.

Maria a Paola sú dve silné ženy. Už dlhé roky sú v ambulantnej onkologickej starostlivosti. Nezastavili sa ani počas týchto dní, pravidelne prichádzali na kontroly a terapie. V ich pohľade však už nejaký čas možno vybadať akýsi tieň.

Krátka pamäť razí v našej spoločnosti cestu novej podobe utrpenia.

Nespôsobila ho krehkosť prameniaca z ochorenia, ktoré napriek tomu, že ich sprevádza už niekoľko rokov, im nezabránilo prenášať silu a pokoj aj na ostatných pacientov.

V rozhovore s nimi som zistil, že Paola prišla o otca. V domove pre seniorov, kde žil, ho predtým navštevovala takmer každý deň. V poslednom období pred smrťou sa s ním však už nemohla stretnúť. Marii sa nedarí zbaviť myšlienky na dobrého priateľa, ktorý zomrel na ochorenie Covid. Mal šesťdesiatjeden rokov a po celé roky bol pre ňu a jej manžela ako rodina. Na vlastnej koži zakúša bolesť jeho manželky, ktorej už toľko ráz prinášala útechu.

Mám pred očami pacientov prepustených z oddelenia Covid, ktorí sa konečne dočkali negatívneho výsledku testu. Rovnako vnímam aj neskutočné utrpenie tých, čo už príznaky nemajú a zdanlivo sú vyliečení, no ešte stále sú pozitívni, a tak už mesiace žijú ako väzni v očakávaní, kedy svojho životného partnera či partnerku budú môcť opäť vidieť naživo, a nielen cez tablet.

Vírus sa môže vrátiť a my sa s ním lepšie dokážeme vyrovnať, pokiaľ sme príliš rýchlo nezabudli.

Často máme pacientov, ktorým sa k vážnemu ochoreniu pridružil ešte aj Covid. Na poslednom úseku svojej cesty sa tak musia vyrovnávať s jednou traumou navyše – je to jemné zranenie troch neuveriteľných mesiacov plných utrpenia, strachu a izolácie. Mnohí sa ešte len pripravujú na to, aby svoje posledné chvíle vedeli prežiť v samote, keďže ich manžela či manželku počas tých strašných marcových dní odviezla sanitka a dodnes neopustili oddelenie intenzívnej starostlivosti.

Krátka pamäť razí v našej spoločnosti cestu novej podobe utrpenia: nad nezlomnou vôľou začať odznovu a opäť sa rozbehnúť visí záťaž, že téma spojená s Covidom ešte stále neutícha… Aj medzi kolegami možno vybadať rôzne postoje – na jednej strane sú tí, čo pracovali na oddelení Covid, na druhej strane tí, čo neopustili „normálne“ oddelenie. Dokonca aj medzi nami, paliatívnymi lekármi, vnímam odlišnú citlivosť na „príbehy“ pacientov, ktorí prešli koronaskúsenosťou.

Primo Levi vo svojom diele Prímerie akiste nie náhodou opisuje toto utrpenie v utrpení. Hovorí o bolesti človeka, ktorý nie je pochopený, alebo ešte horšie, ktorý je odmietnutý tými, čo po vojne túžili len „obrátiť stranu“.

Hoci sme sa túto ranu snažili prekryť, neliečená bolí ešte viac. Nezbavíme sa jej, ak sa ju nenaučíme prijať, ak ju nepriznáme a nebudeme jej venovať pozornosť.

Tento čas je totiž pravdepodobne naozaj iba obdobím prímeria. Vírus sa môže vrátiť a my sa s ním lepšie dokážeme vyrovnať, pokiaľ sme príliš rýchlo nezabudli. Zranenie tých, ktorí týmto utrpením prešli alebo ktorých nejakým spôsobom poznačilo, by sa malo stať zjavnou krehkosťou nášho bezprostredného prežívania.

Hoci sme sa túto ranu snažili prekryť, neliečená bolí ešte viac. Nezbavíme sa jej, ak sa ju nenaučíme prijať, ak ju nepriznáme a nebudeme jej venovať pozornosť – treba sa navzájom počúvať a deliť sa o bolesť. Ako povedala zakladateľka prvého hospicu Cicely Saundersová, rásť v schopnosti postarať sa o niekoho v skutočnosti znamená „mať otvorenú myseľ pre nové otázky a byť pripravený na nové odpovede“. Počas najbližších mesiacov to bude výzva pre paliatívnych pracovníkov, ktorí sú povolaní flexibilne pristupovať k neprestajne novým rozmerom „globálnej bolesti“.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Výber NM: Matovič sa dohodol so zástupcami športu a kultúry, Pence a Biden počas pietnej akcie zabudli na stranícke súboje

Michal Lukáč

Aj boj proti rasizmu je pro-life témou

Christian Heitmann

Výber NM: Ministerstvo práce SR sa pokúsi pomôcť mladým rodinám a nové dohody posúvajú Sudán k mieru

Michal Lukáč

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies