Slovensko Spoločnosť

O čom sa rozprávame, keď sa rozprávame o voľnej nedeli

Foto: Flickr/Gayle Nicholson

Ak ste si v spleti názorov na to, či v nedeľu ostať doma dobrovoľne alebo nútene, ešte nestihli ujasniť ten svoj, tento text vás k tomu najskôr nepriblíži. Môže vám však poskytnúť nazeranie cez argumenty,  ktoré boli dosiaľ opomenuté, hoci stojí za to na ne pamätať.

Dvadsiate prvé storočie je charakteristické tým, že významnejšie slovo v spoločenskej diskusii dostávajú vedy, ktoré pred niekoľkými desiatkami rokov nielenže nehrali prím – ony ešte ani poriadne neexistovali. Keď si predstavíte, že jeden z definičných znakov každého právneho systému je jeho výchovná funkcia, ako to, že to nie je základným kritériom nazerania na akékoľvek opatrenie zasahujúce spôsob fungovania spoločnosti?

Štuchanec k lepšiemu rozhodnutiu

V roku 2008 uzrela svetlo sveta kniha Nudge (slovenský ekvivalent štuchanec). Jej prvému autorovi Richardovi Thalerovi vyniesla Nobelovu cenu za ekonómiu a jej druhému autorovi Cassovi Sunsteinovi miesto šéfa Úradu pre informácie a regulačné záležitosti v Spojených štátoch.

naozaj nestačí tvrdiť, že ľuďom obchody aj tak nechýbajú, že si zvykli, potom otočiť, že ich treba čistiť .

Pojednávajú v nej o prístupe štátu, či v širšej rovine hocijakej organizácie, ktorá svojimi nariadeniami vždy ponecháva slobodu voľby, ale ľuďom zároveň umožňuje smerovať k lepším, všeobecne vnímaným lepším rozhodnutiam – ak sa pre ne dobrovoľne rozhodnú.

Jeden príklad za všetky – pomer konzumácie nezdravých a zdravých jedál sa v klasickej „táckovej“ jedálni preklopí na stranu toho lepšieho – zdravšieho vtedy, keď sú tieto umiestňované na prvé miesta v rámci multi-výberu, teda na pozície, ktoré predtým okupovali napríklad vyprážané rezne či múčne knedle.

Všimnite si: žiadne priame odstránenie nezdravých jedál (bez urážky knedlíkov a našej tradičnej kuchyne). Iba ich pre-usporiadanie. Zmena poradia. Zmena hodnoty. Poukázanie na dôležitosť – first things first. A práve toto vystihuje prvá veta tohto textu začínajúca slovami 21. storočie… – psychológia upravila modus operandi regulácie stravy.

Kto je titulovaný možnosťou regulovať správanie druhých a následne právom vyžadovať si ho? Štát. Otázne je, či to robí súčasným spôsobom dobre. 

Otázka sociálna, nie sanitačná

Ak máte deti, možno máte skúsenosť, že bežné zákazy zvyknú v ich výchove fungovať. Môžu mať však aj veľmi nepríjemný vedľajší efekt – v podobe hladu po zakázanom ovocí. Nie ani tak chuti ho pravidelne konzumovať. Skôr otestovať. Vyskúšať. Možnosti mať možnosť.

Nejde len o spôsob, akým opatrenie o zatvorených prevádzkach v nedeľu pretrváva, že je na hrane ústavnosti a že je, žiaľ, len ďalším zneužitím ťažkej situácie. Nie, naozaj nestačí tvrdiť, že ľuďom obchody aj tak nechýbajú, že si zvykli, potom otočiť, že ich treba čistiť – a to celý deň (predstavte si napríklad masážnu prevádzku, 25 metroch štvorcových), paradoxne, v deň, keď sa pracovať aj tak nemá – k čomu vlastne celé toto opatrenie malo najskôr ambíciu smerovať.

Žiaľ, ambíciu nevyslovenú. Keby sa celá debata posunula do sociálnej roviny a na poukázanie na snahu chrániť zdravie občanov – ďalšie poznatky modernej vedy, ktoré majú čo povedať do tvorby práva –, ušetrili by sme si veľa času a energie a azda našli pre seba navzájom aj viac pochopenia. Teraz však neúprimnosť našich ústavných činiteľov a neschopnosť povedať prečo priamo, bez hľadania zbytočných výhovoriek, pôsobí naozaj detinsky.

Či sa nám to páči, alebo nie, alebo nám to je jedno, štát nie je možné jeden deň riadiť podľa zákonov a druhý deň ich ignorovať – a navyše o tom zbabelo mlčať. Naozaj neuveriteľné je, akí vynaliezaví sme my ľudia, aby sme sa vyhli robeniu rozhodnutí. Alebo aspoň ich riadnemu vyargumentovaniu.

Otázka náboženská, nie pragmatická

Keďže sa však sanitačným dňom veľmi úsmevne stala nedeľa, vyskytla sa otázka, prečo ním nemôže byť akýkoľvek iný deň – otázka veľmi legitímna. Kresťanov by v prvom rade práve toto malo zaujímať viac, ako mädliť si ruky, že akýkoľvek dôvod je dobrý – veď konečne sú tie obchody zatvorené.

Zabúdame pri tom na oveľa širší kontext. Deň Pána, ako nedeľu nazývame, patrí v našej tradícii k veľmi silno ukotvenej hodnote. Mnoho veriacich nemá potrebu v nedeľu nakupovať nie preto, že nemajú čo, ale že nechcú. Z toho vyplývajú dve otázky; jedna veľmi hypotetická, druhá až príliš praktická.

Čo ak by na Slovensku či v Európe bolo dominantným náboženstvom islam či judaizmus? Naším posvätným dňom by sa celkom určite stal piatok, respektíve sobota. Drobný detail, ktorý môže pomôcť k rešpektu tak z jednej, ako aj z druhej strany.

Naša krajina a región však vychádza z istej historickej a kultúrnej tradície, ktorá je, samozrejme, ovplyvnená mnohými faktormi, aj náboženstvom. Preto by sme sa nemali búriť proti jednému voľnému dňu v týždni len preto, že nedeľa je istou skupinou obyvateľstva vnímaná aj ako deň posvätný. Lebo primárne je väčšinovo vnímaná ako deň pracovného pokoja.

Následne, čo ak človek zastáva presne opačný postoj k viere – teda žiadny? Veľmi vypuklo sa ukáže sila aj slabina náboženského prístupu.

Mnoho veriacich nemá potrebu v nedeľu nakupovať nie preto, že nemajú čo, ale že nechcú.

Preto by bolo oveľa užitočnejšie apelovať na potrebu chrániť si zdravie oddychom, návštevou rodiny či prírody – lebo tieto potreby spájajú nás všetkých.

V tomto kontexte si my kresťania musíme vstúpiť do svedomia. Nedeľu by sme uznávali ako deň bez práce, či už s podporou slov hlavného hygienika, alebo aj bez nej. Ako to však vyzerá v skutočnosti? Nikdy ste nepočuli vášho veriaceho suseda po rannej omši vŕtať či kosiť, prať či plieť?  Najvtipnejšie je brániť sa, že pre mňa je to spôsob relaxu, nie práca. Prečo potom chceme sväto brániť relaxovať niekomu za kasou, keď v ten deň má dokonca najvyššie tržby, či ísť niekomu skutočne relaxovať do wellness centra či na masáž?

Foto: Flickr/pharw
Výchova k oddychu

Pritom téma voľného dňa či dokonca roka nie je výhradne témou jedného spektra. Napríklad strana Progresívne Slovensko navrhovala vo svojom volebnom programe pred uplynulými parlamentými voľbami legislatívne zakotviť možnosť po desiatich rokov dopriať si sabatikal – 6- až 12-mesačné voľno od práce. Jeho účelom by bolo predísť profesnému vyhoreniu. Celkom rozumné, však? Jeden deň voľna v týždni je v menšom opäť len legitímnou požiadavkou na udržanie – a zveľadenie kvality ľudského života – nášho života. Len prestaňme z toho robiť výsostne náboženskú tému, lebo človek nemá slúžiť sobote (v našom prípade nedeli), ale naopak.

Na túto tému sa žiada kvalitná spoločenská diskusia nielen v parlamentnej budove, ale aj, a najmä so zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov. Zväz obchodu napríklad už vydal súhlasné stanovisko práve s apelom na nevyhnutnosť regenerácie sily a času stráveného s rodinou.

Je o pár percent vyššia tržba viac ako fyzické či psychické zdravie zamestnanca?

Veľmi dvojsečne znie návrh priamo v zákone zakotviť možnosť uplatniť si výhradu vo svedomí predavačke či predavačovi, ktorí by nechceli v nedeľu pracovať. Mohlo by to viesť k ostrakizácii ostatnými kolegami či nepriamym reštrikciám „na revanš“ od zamestnávateľa. Taktiež, ako píše Anton Ziolkovský pre denník Postoj, výhrada vo svedomí nie je práve najšťastnejším kompromisným riešením, keďže tá má svoje opodstatnenie vyslovene v hraničných životných situáciách, a predsa len nie pri predaji potravín.

S touto možnosťou by však súhlasili veľké predajné reťazce, napríklad reťazec NAY predávajúci elektroniku. Predseda predstavenstva firmy Peter Zálešák sa pre DenníkN vyjadril, že nedeľný predaj tvorí z ich  týždenného obratu asi 15 percent. Apeluje, aby sa diskusia nezvrtla len na potraviny, keďže napríklad v ich predajniach ľudia trávia viac času výberom a nie vždy sa kúpa dá „vybaviť“ po pracovnom čase. Zálešák uzatvára, že stratený obrat počas dní pracovného pokoja sa následne nevyrovná tomu v bežných pracovných dňoch.

Prezident Zväz obchodu Martin Katriak tvrdí, že nedeľný predaj tvorí dve až 4 percentá z týždenného predaju potravín. Na mieste je otázka, či práve ekonomické hľadisko je najdôležitejšie.

Bez debaty v čase po kríze sa ekonomika potrebuje rozbehnúť čo najrýchlejšie a to znie ako silný argument proti zamykaniu prevádzok v nedeľu. Je však o pár percent vyššia tržba viac ako fyzické či psychické zdravie zamestnanca? Azda odpoveď na túto otázku je najpodstatnejšou premisou celej spoločenskej diskusie.

Výchova k slobode

Ako ľudia občas radi zvalíme zodpovednosť na príčiny mimo našej sféry vplyvu. Aj keď si to neradi priznáme, deadliny a externé limity formujú náš spôsob rozhodovania. S celkovým zákazom predaja v nedeľu by sme opäť zanechali svoju subjektívnu možnosť rozhodnúť sa.

Keď nám štát zavrie obchody plošne, dáme mu do rúk viac regulácie, ako je nutné. Ak však na to nazrieme ako na jednu z funkcií práva – výchovnú, potom je na mieste pýtať sa, ako sa chceme ako spoločnosť vychovávať. Azda odzrkadľuje záväzok, ktorý máme jedni voči druhým na zveľaďovaní kvality svojich životov.

Pár poznámok na záver

Ako sa strom pozná po ovocí, tak sa dá nazerať aj na poslancov predkladajúcich zákaz nedeľného predaja. Dlhodobým členom strany rozkladajúcej tento štát či príslušníkom tej, pre ktorých sú niektoré minority obyvateľov paraziti, je naozaj, naozaj veľmi ťažké uveriť, že im záleží na svätení nedele.

Naopak, nazerajme na nedeľný predaj ako na komplexnejšie vzťahy. Pre mnohé prevádzky môžu víkendy predstavovať najvýnosnejší čas z týždňa. Pre mnohých to dokonca môže byť aj obľúbeným spôsobom vypnutia mysle.

Práve to je našou najväčšou úlohou – neuplatniť si v tomto prípade výhradu vo svedomí, ale prežívať ho v súlade so svojím svedomím.

To, že to my tak nevnímame, neznamená, že významná skupina obyvateľstva to nemôže vidieť inak.

Na druhej strane čas bez otvorených obchodov nám ukázal, aké je dôležité spomaliť. A ako je nevyhnutné dobre si svoj čas naplánovať. Práve to je našou najväčšou úlohou – neuplatniť si v tomto prípade výhradu vo svedomí, ale prežívať ho v súlade so svojím svedomím.

Veď to, že niekto v nedeľu musí masírovať, znamená, že niekto môže v nedeľu oddychovať. Nenájdeme riešenie, ktoré bude vyhovovať každému. Zbaviť sa možnosti výberu zjavne nepremyslenou reguláciou je zahodenie jediného princípu, ktorý nás odlišuje od zvierat – možnosti povedať nie.

Začnime o tom viesť diskusiu, nie ukazovať prstom či prenechávať zodpovednosť na iných. Nevedie nás práve k tomu tak veľmi žiadaná kultúra dialógu?

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Výber NM: Matovič sa dohodol so zástupcami športu a kultúry, Pence a Biden počas pietnej akcie zabudli na stranícke súboje

Michal Lukáč

Aj boj proti rasizmu je pro-life témou

Christian Heitmann

Výber NM: Ministerstvo práce SR sa pokúsi pomôcť mladým rodinám a nové dohody posúvajú Sudán k mieru

Michal Lukáč

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies