Spoločnosť Zahraničie

Výber udalostí: Pandémia a nepokoje nečakane spájajú ľudí (podcast)

Foto: Flickr/Jason Hagrove

Prinášame vám prehľad udalostí, ktoré sú ukážkou, že kroky k dialógu sú možné aj v pohnutých časoch pandémie a následných nepokojoch. 

Krajina na severe Afriky pomáha v ťažkých časoch ostatným krajinám

Na Slovensku a v iných krajinách sveta sme počas pandémie koronavírusu mohli vidieť istý jav – krajiny sa zvykli uzatvárať a viesť skôr „nacionalistickú“ politiku. Krajinám išlo počas pandémie, prirodzene, predovšetkým o zdravie a životy vlastných občanov, preto viedli politiku, ktorá symbolicky vyústila až do uzatvorenia hraníc.

Pandémia koronavírusu nie je len problémom Číny, európskych krajín a Spojených štátov amerických, ako sa nám to niekedy (pre spôsob, akým túto tému komunikujú naše médiá) môže zdať. V súčasnosti sa vírus dostal aj do afrických krajín a krajín Južnej Ameriky, kde v dôsledku nižšej životnej úrovne spôsobuje veľké škody na životoch obyvateľov aj na ekonomike tamojších krajín.

Kráľ Mohammed VI., vládca Maroka, sa preto rozhodol pomôcť iným africkým krajinám hmotnými prostriedkami a v polovici júna oznámil, že Maroko pošle 15 africkým krajinám rúška a iné materiálne predmety určené na boj s koronavírusom. Medzi tieto krajiny patrí Burkina Faso, Kamerun, Komory, Kongo, Eswatini, Guinea, Guinea-Bissau, Malawi, Mauritánia, Niger, Konžská demokratická republika, Senegal, Tanzánia, Čad a Zambia.

Náklad, ktorý začalo Maroko rozosielať, pozostáva z 8 miliónov rúšok, 900 000 kusov ochranných štítov, 600 000 kusov ochranných čiapok, 60 000 kusov medicínskych plášťov, 30 000 litrov tekutých dezinfekčných prostriedkov na báze alkoholu, 75 000 balíkov Chloroquinu a 15 000 balíkov Azithromycínu, čo sú lieky celosvetovo používané v boji proti koronavírusu. Všetky vymenované veci sa vyrábajú priamo v Maroku a sú v súlade s podmienkami a štandardmi WHO. Informoval o tom portál Africa News.

Maroko okrem toho prejavilo ochotu na uskutočnenie zámeru, aby sa na jeho území postavilo Africké centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb, ktoré bude slúžiť krajinám Africkej únie.

Táto krajina pritom iba pred mesiacom sama potrebovala pomoc, keď jej Čína poslala chirurgické rukavice, rúška a ochranné obleky pre marockých lekárov. Maroko má v čase písania tohto článku podľa portálu Worldometers 10 693 prípadov nákazy, z ktorých 8426 prípadov tvoria už vyliečení pacienti. Táto krajina má 214 zdokumentovaných úmrtí.

Protestujúci z rozdielnych názorových táborov sa dostali do tesného fyzického kontaktu. Keď jeden zachraňoval druhého…

Protesty v Spojených štátoch amerických, ktorými časť obyvateľov USA vyjadruje svoj nesúhlas so zabitím Georga Floyda, ktorého pravdepodobne udusil policajt počas zatýkania, už pred necelým mesiacom prerástli do násilných demonštrácií. Násilnosti sa začali v meste Minneapolis, kde sa celý incident, ktorý skončil smrťou Georga Floyda, odohral. Protestujúci tam rozbíjali výklady, napádali policajtov a policajné autá a vykrádali obchody. Následne sa tieto násilnosti rozšírili do celých Spojených štátov amerických a búrlivé protesty už dokonca môžeme spozorovať aj v iných krajinách, napríklad vo Veľkej Británii, kde protestujúci zhadzujú sochy, o ktorých sa domnievajú, že ide o vyobrazenia negatívnych historických osobností spojených s rasizmom. Presne počas jednej takejto demonštrácie sa v Londýne v polovici júna odohrala kuriózna a zaujímavá situácia, ktorá nečakane (doslova) zblížila dvoch ľudí z dvoch protichodných názorových táborov. O tejto udalosti informoval The Washington Post.

Fyzické konfrontácie sú pri vyhrotených občianskych nepokojoch bežné. Súboj, ktorý sa odohral v Londýne, sa začal kvôli tomu, že určitá časť obyvateľstva nesúhlasila s tým, aby protestujúci z hnutia Black Lives Matter poškodzovali sochy historických osobností, a podľa vlastných slov sa rozhodli tieto sochy fyzicky chrániť. Pochopiteľne, došlo k fyzickým konfliktom a jedným z ohnísk súbojov bolo miesto blízko mostu Waterloo Bridge.

Vo chvíli, keď dochádzalo k fyzickým nepokojom, sa na tomto mieste ocitol aj Patrick Hutchinson, ktorý pracuje ako osobný tréner. Podľa vlastných slov sa na podobnej akcii zúčastnil po prvý raz odvtedy, keď George Floyd zomrel počas zatýkania. Tento muž odrazu zbadal medzi protestujúcimi človeka, ktorý v skrčenej polohe ležal na zemi, bol zranený a bezbranný. Hutchinson takisto videl, že okolo tohto muža sa utvorila skupinka ľudí, ktorí sa ho snažili ochrániť, ale napriek tomu potreboval niekoho, kto by ho odniesol do bezpečia.

„Tak som tam išiel, zodvihol ho, dal som si ho na ramená a začal s ním kráčať smerom k policajtom, zatiaľ čo nás obkolesili ostatní ľudia a ochraňovali mňa aj muža, ktorého som niesol,“ zaspomínal si na situáciu pre britské médium Channel 4 News. Agentúra Reuters informovala o tom, že ľudia z davu kričali, že ide o muža, ktorý patril k pravicovým extrémistom. Agentúre Reuters sa, žiaľ, zachráneného muža nepodarilo identifikovať, ale s veľkou pravdepodobnosťou došlo k situácii, keď jeden protestujúci prakticky zachránil život svojmu názorovému oponentovi.

Tento čin ocenili médiá prakticky z celého politického spektra. Uznanie prejavil dokonca aj hovorca britského premiéra Borisa Johnsona, ktorý povedal: „Správanie Patricka Hutchinsona v tom momente reprezentuje to najlepšie z nás.“

Čin Patricka Hutchinsona v podstate pripomína správanie rytierov počas stredovekých bitiek, keď si v ťažkých situáciách pomáhali aj bojovníci z opačných strán konfliktu, či správanie vojakov na západnom fronte na Vianoce 1914, keď vyhlásili neoficiálne prímerie a pokojne sa stretli. Koniec koncov, všetci sme takí istí ľudia, bez ohľadu na to, na ktorej strane konfliktu stojíme.

Zástupca šerifa ostal prekvapený odkazom od dvoch Afroameričaniek

Ako som už spomínal v predchádzajúcej správe, situácia je v súčasnosti v anglosaských krajinách dosť vyhrotená. Vzhľadom na to, že George Floyd bol počas zatýkania pravdepodobne zabitý policajtom, je veľká časť hnevu verejnosti nasmerovaná práve na policajtov, ako aj na samotnú inštitúciu polície. Americké médiá ako Fox News informujú o tom, že v mestách ako New York či Minneapolis protestujúci podpaľujú a rozbíjajú policajné autá, čím sa snažia vyjadriť svoj odpor proti policajnej brutalite. Dá sa však nespokojnosť vyjadriť aj inak, ako násilím? Dve anonymné Afroameričanky v meste Nashville sa o to pokúsili…

Zástupca Jody McDowell z kancelárie tamojšieho šerifa sa 20. júna rozhodol, že sa naraňajkuje v reštaurácii Cracker Barrel blízko letiska. Keď dojedol a chystal sa zaplatiť za to, čo si objednal a skonzumoval, prekvapený zistil, že za jeho objednávku už niekto zaplatil. Tesne predtým reštauráciu opustili dve Afroameričanky. Dve ženy, ktoré sa rozhodli v súčasnej napätej spoločenskej atmosfére zaplatiť policajtove raňajky, ostali v anonymite. Zástupcovi šerifa dokonca nechali odkaz, na ktorom bolo napísané: „Na čiernych životoch záleží, ale takisto záleží na vašom živote. Ďakujeme za vašu službu! Raňajky sú zaplatené!“

Foto: Facebook / Jody McDowell

Jody McDowell fotografiu odkazu uverejnil na sociálnej sieti s nádejou, že sa jeho príspevok dostane až k dvom ženám, ktoré mu zaplatili raňajky. Komentujúci pod jeho príspevkom vyjadrovali potešenie a nádej, že ich krajina je ešte v poriadku. Na tento prípad upozornili lokálne pobočky médií NBC a ABC.

V tomto prípade ide v podstate o to isté, ako v predchádzajúcom prípade – ľudia z jednej strany konfliktu pomáhajú ľuďom z opačnej strany barikády a ukazujú, že sa ako spoločnosť nemusíme rozdeľovať. Tieto ženy zároveň Amerike a svetu ukázali, že existuje aj iná forma vyjadrovania svojho názoru, ako násilie a výtržnosti – dialóg a konanie dobrých skutkov.

Republikánsky senátor predkladá návrh zmeny zákona o policajtoch. Podporujú ho aj jeho názoroví odporcovia

Republikánsky senátor za Južnú Karolínu Tim Scott predkladá rozsiahly návrh zmeny zákonov, ktorého cieľom je obnoviť vzájomnú dôveru medzi policajnými zložkami v krajine a komunitami rasových menšín. Medzi konkrétne kroky, ktorými sa toto pokúša docieliť, patrí napríklad zvýšenie finančných dotácií na tréning nenásilných policajných stratégií, zákaz škrtenia počas zatýkania a zvýšenie trestov pre policajtov, ktorí falšujú záznamy. Informoval o tom na svojej webovej stránke, kde je k dispozícii aj kompletné znenie dokumentu.

Okrem toho sa táto zmena zákonov snaží dosiahnuť aj to, aby boli policajti vyberaní a zamestnávaní starostlivejšie. Konkrétnymi krokmi je v tomto prípade to, že záznamy o porušení disciplíny policajtmi budú minimálne 30 rokov po porušení disciplíny verejné a budú sa brať do úvahy pred zamestnaním policajta.

„Teraz je ten správny čas na reformy,” napísal senátor na svojej webovej stránke. „Vražda Georga Floyda a to, čo po nej nasledovalo, nám jasne ukazuje, že musíme podniknúť konkrétne kroky na zlepšenie dôvery medzi policajtmi a príslušníkmi rasových menšín.“

Celý projekt senátora Tima Scotta sa nazýva „The JUSTICE Act“.

Musíme si uvedomiť, že americká politická scéna je úplne iná ako naša slovenská. Tým, že sa tam nachádzajú prakticky len dve veľmi silné politické strany (strana demokratov a strana republikánov), oveľa ľahšie tam dochádza k rozdeleniu a polarizácii spoločnosti. Verejné debaty sú často vyhrotené a tým, že tam absentuje akýsi politický stred, nie je častým javom, aby sa ľudia z dvoch odlišných názorových táborov na niečom zhodli. Vidíme to vlastne aj na tomto prípade, keď časť demokratických senátorov blokuje debatu o tomto zákone, ako informovalo médium ABC News.

V súčasnosti to však vyzerá tak, že tento návrh predložený republikánmi oslovuje aj časť ich názorových oponentov. „Nie som fanúšik republikánskej strany a ich taktík. Pre niekoho možno bude náročné toto počuť, rovnako ako je pre mňa náročné povedať to, ale nový zákon predkladaný republikánmi môže naozaj zastaviť policajné násilie voči černochom,“ povedal Michael Harriot, novinár a odporca republikánskej strany.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Výber NM: Európania pomáhajú Libanonu a philadelphské chudobné rodiny budú mať internet zadarmo

Michal Lukáč

Prezidenta si človek nevyberá. Lukašenko „vyhral“ voľby v Bielorusku

Christian Heitmann

Nová misia. Dokáže Európa vysloviť: „Všetci sme Libanončania“?

Michele Zanzucchi

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies