Rodina

Kríza mladých mužov?

Foto: Pixabay

Odkladanie záväzkov, mama hotel do tridsiatky, prerušené štúdium, každý rok v inej práci…zažívajú dnešní mladí muži krízu identity? 

Nedávna karanténa upriamila pozornosť na jeden menej viditeľný fenomén, ktorý sa týka najmä mladšej skupiny obyvateľstva. V priebehu karanténnych mesiacov mnohé mladé ženy zažili podobnú situáciu: ich priateľ jednoducho odišiel domov. Obavu, že nadmerný čas strávený spolu v izolácii môže ich vzťah poriadne rozkolísaťvystriedala neistota, či nekonečné odlúčenie ich spolubytie rovno neukončí.    

Na prvý pohľad to znie logicky. Načo ostávať na priváte v cudzom meste, keď univerzitu zavreli a pracovať sa má aj tak z domu. Navyše pekne sa dá ušetriť aj na nákladoch a už ani nehovoriac o servise domácnosti riadenej rodičmi.

Mama hotel

Obľuba mladých zotrvať v domácom prostredí, mierne povedané, viac, ako je nevyhnutné, je slovenským fenoménom. V tejto kategórii si ako Slováci nepočíname, žiaľ, veľmi dobre – v rámci EÚ okupujeme striebornú priečku. Od nás vytrvalejšími nájomcami detských izieb sú už len Chorváti.

Najaktuálnejšie dáta Európskeho štatistického úradu za rok 2017 ukázali, že čoraz vyšší vek odchodu mladých z rodičovského hniezda je trendom v mnohých krajinách EÚ.

Od nás vytrvalejšími nájomcami detských izieb sú už len Chorváti.

V priemere k tomu dochádza vo veku 26 rokov,hovorí analytička Lenka Buchláková. Na Slovensku to dokonca prekračuje hranicu tridsiatky – priemer sa rovná 31. roku života. V rámci vekového rozmedzia 25 až 34 rokov približne 20 percent žien žije stále doma. Z mladých mužov dokonca tretina.

Rukolapná príčina

Ako dôvod tohto stavu mladí ľudia často uvedú financie. Očividné je, že štátna politika v oblasti nájmov pre mladých značne zaostáva. Projekt bytových start-upovpre mladé páry by sa teda dal chápať ako racionálny krok.

Za ďalšími vysvetleniami však musíme siahnuť hlbšie ako len na dno peňaženky. Uspokojiť sa s finančným argumentom by bolo asi niečo, ako povedať, že bezpečnostné pásy si pripútavame, aby sme sa vyhli pokute. Namiesto rozpamätania sa, odkiaľ pramení ich pomenovanie.

Kríza mužstva či kríza ľudská?

Existuje aj ďalšia sťažnosť od mladých žien, ktorú dnes my, mladí muži, pomerne často počúvame. Zatiaľ čo mnohé študentky dokončujú druhý doktorát, hľadajú si prácu a myslia na založenie rodiny, svojho partnera vidia tráviť čas niečím, čo by sa dalo všeobecne nazvať ako hobby. Chodia do posilňovne, kupujú si nové diely na svoje autá a zdá sa, že tie ich zaujímajú viac ako ich partnerky. Minimálne im nehovoria do života.

Prečo je to tak? Dnes, a nielen dnes, sa mladí snažia – a do istej miery aj musia – odlíšiť od tých pred nimi. Odmietajú žiť podľa konvencií, čo sa môže odrážať v nestotožnení sa s ustálenými modelmi nastavenia spoločnosti, akými je vykonávanie klasickýchprác či pravidelný pracovný čas. Dôvodom tohto nesúhlasu však nemusí byť nevyhnutne iba rebélia.

Mladí si nevedia nájsť prácu, do ktorej by boli schopní každé ráno pravidelne vstávať, nevedia si nájsť vážny vzťah a zaviazať sa, nevedia si nájsť vlastné bývanie a prevziať zodpovednosť za svoj život. Mám pocit, že mladí ľudia v mojom veku, no aj starší, sú často neschopní spraviť rozhodnutie a zodpovedne niesť záväzky,hovorí Juraj, študent informatiky z Košíc.

Mladí si nevedia nájsť prácu, do ktorej by boli schopní každé ráno pravidelne vstávať, nevedia si nájsť vážny vzťah a zaviazať sa

Sám popri škole pracuje a stará sa o mladých v rámci svojho spoločenstva. Počas pandémie ostal aktívny vo všetkých oblastiach. Nazval by som to krízou zodpovednosti.  

Niečo podobné si myslí aj Katka, odborná asistentka na univerzite a študentka filozofie. Mám pocit, že na mileniálov skutočne platí slovné spojenie stratená generácia. Všetko je viac sivé, nejasné a zrazu aj my akoby sme si nevedeli nájsť svoje miesto, svoj odtieň v spoločnosti. Preto máme tendenciu cúvnuť a radšej žiť pohodlný život v bezpečí.Katka podotýka, že „namiesto rezignácie na vyprázdnenie hodnôt stojí za pokus zobrať zodpovednosť do vlastných rúk a prestať zvaľovať vinu na nedostatok rešpektu či empatie“.

Zaujímavé na týchto konštatovaniach je, že tak muži, ako aj ženy vnímajú krízu svojej generácie. A obe pohlavia sa zhodujú viac v tom, že máme krízu zodpovednosti a sebauvedomenia, ako v tom, že je to chyba jedného či druhého pohlavia.

Pohodlie a angažovanosť

Identita jedinca, jeho odtieň, je obrovský, komplexný pojem, ktorý je ťažké definovať. Môže sa zdať, že večná nespokojnosť už nepatrí medzi primárne znaky. Pocit spokojnosti úzko súvisí so zdravím, s emočným prežívaním, existenciou podpornej siete a mierou ohrozenia,uvádza sociologička Veronika Fishbone Vlčková z Rady mládeže Slovenska v týždenníku Trend.

Aj keď žijeme v bezpečnej krajine, zabezpečený život neznamená, že sme svoj boj vyhrali.

Pritom hlad objavovať je vo všeobecnosti veľmi potrebný. V dnešnej mladej generácii však prevláda spokojnosť vo význame pohodlnosti, čo je celkom prirodzené. Doba obstála po materiálnej stránke na výbornú. No len čo sa naplnia elementárne potreby, ozve sa dotieravý hlas pátrajúci po hlbšom zmysle ako len po plnom či vyšportovanom bruchu.

Pozornosť naň upriamila, azda paradoxne, práve karanténa. Nával voľného času niektorých zavial domov, iní sa však začali angažovať. Takmer tretina mladých sa počas trvania pandémie zapojila do nejakej formy dobrovoľníckych aktivít na pomoc druhým. Mladí členovia mládežníckych organizácií sú celkovo aktívnejší v zapájaní sa do dobrovoľníckych aktivít ako pred pandémiou,pokračujú autori spomínaného prieskumu.

Obstáť v boji – ukázať svoju zraniteľnosť

Aj keď žijeme v bezpečnej krajine, zabezpečený život neznamená, že sme svoj boj vyhrali. Dosť možné je, že sme v ňom vôbec neobstáli, alebo sme nijaký nemali. Klinický psychológ a psychoterapeut Peter Hvorka pre nm.sk povedal: „Možné je, že v dnešnej dobe sú role spoločensky menej jednoznačne vymedzené, ako to bolo v minulosti. Ľudské zrenie môže byť pre jednotlivca viac zastreté a je potrebné ľudí viac skontaktovať s ich prežívaním, aby si uvedomili, čo skutočne potrebujú.

Foto: Pixabay

Ak sa vrátime k zodpovednosti, nie je to len ukazovanie prstom na druhých; predovšetkým je to uvedomenie si svojej pozície v tomto svete, jej akceptácia a následne osobné prevzatie zodpovednosti za ňu a jej výsledky.

Za užitočnú zmienku stojí muž, ktorý je na očiach a naoko definuje identitu dnešných dní. Je to ako päsť na oko: vzor pre nemalú skupinu populácie predstavuje človek, ktorý sa nevie priznať k podvádzaniu, či muž, ktorý namiesto ospravedlnia sa za svoj hlúpy čin útočí na druhých. Ukázať uvedomenie si svojej zodpovednosti navonok a vplyvu na tých generačne po ňom sa nenosí. Priznať sa by predstavovalo byť slabýmukázať sa nahý.

Práve na to apeluje psychoterapeut Peter Hvorka: Na individuálnej úrovni sa stretávam s otázkami mužov ohľadom ich mužnosti. Často o sebe vôbec nevedia základnú emočnú pravdu. Boja sa dať svojmu partnerovi o sebe vedieť. Robia to rovnako muži aj ženy. Je to hlboko ľudská téma. V psychoterapii pracujeme so zrením jedinca. Zrenie neoddeliteľne súvisí so zrením v jednotlivých pohlavných rolách.

Do čoho zrejeme?

Ide o najpodstatnejšiu otázku, na ktorú si v živote potrebujeme nájsť odpoveď. V tomto rozmere sa to týka nielen mužov. Muž sa stáva mužom pri žene a žena pri mužovi. Nedá sa hovoriť o kríze mužstva oddelene od krízy ženstva.

Figový list môže mať mnoho podôb. Je ním nové auto, ďalší titul, nenaplnená túžba mať stále viac

Otázka riešenia je vždy len na vzťahovej úrovni, nie je možné to vyriešiť na spoločenskej úrovni cez zákony o podobne. Vo vzťahu je to o tom, kto sa prvý prestane skrývať za figový list. Každému mužovi by pomohlo, keby to prestal robiť,“ tvrdí Peter Hvorka. 

Figový list môže mať mnoho podôb. Je ním nové auto, ďalší titul, nenaplnená túžba mať stále viac a lepšie. Keď však spadne – a on raz spadnúť musí –, čo predstavuje našu identitu?

Vybrať si s ohľadom na cieľ

Keď sa detská izba postupne stane rovno hosťovskou, niekde nastala chyba. Problém otáľania a odkladania rozhodnutí súvisí nielen s prázdnotou, ale aj, naopak, s nekonečnom možných alternatív voľby. Mladý človek má nesmierne veľa možností a v strachu z toho, že si nevyberie tú najlepšiu, si nakoniec nevyberie žiadnu. Zvykli sme si na optimálne podmienky, tak čakáme na optimálne možnosti.

Pri robení rozhodnutia pritom treba pamätať najmä na jedno, k čomu nás samotné rozhodnutie priblíži.

Nedá sa hovoriť o kríze mužstva oddelene od krízy ženstva.

Vzhľadom na konečný cieľ sa robia podstatné rozhodnutia podstatne jednoduchšie. Tak ako sa pre portál nm.sk vyjadril mladý manželský pár. Robo a Klára sa zobrali na dnešné pomery v mladom veku. Keď sme sa zasnúbili, nemali sme nič. Obaja sme študovali, nemali sme nejaký veľký plán. Mali sme túžbu byť spolu.

Klára dodáva: Niekedy sa mi zdá akoby manželstvo bolo nejakým klubom, do ktorého smie vstúpiť len ten, kto má auto, hypotéku, prácu a našetrené na dovolenku v Chorvátsku. No toto nie je manželstvo. Manželstvo je zväzok medzi dvoma osobami založený na láske. Mladí ľudia by sa nemali báť. Veď čo môže byť krajšie, ako stráviť život s milovanou osobou?

Ak sa pri manželstve vieme rozhodnúť podľa podstaty – lásky, prečo tak nečiníme aj každodenne? Ako sa zhodli všetci mladí respondenti v tomto texte, netreba sa báť za svoje rozhodnutie niesť zodpovednosť.

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Závislosť je choroba celej rodiny

Lucia Kováčiková

Za dialóg medzi generáciami: Každý starý človek je ako tvoj dedko alebo babka

Vittoria Terenzi

Cirkev by mala viac pozerať ľuďom do obývačky ako do spálne

Zuzana Hanusová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies