Podcasty Spoločnosť

Výber NM: Hríb sa zastal Šeligu za hlasovanie o potratoch a mladí Košičania pomáhajú novinárom

Foto: Facebook .týždňa

Prinášame vám výber udalostí, ktoré sú ukážkou, že kroky k dialógu sú možné. V dnešnom podcaste sa dozviete:

– Novinár Štefan Hríb sa zastal Juraja Šeligu a slobody hlasovania.

– Nový slovenský startup spája novinárov a odborníkov.

– Ortodoxní Židia patrili medzi komunity najviac zasiahnuté Covidom-19. Teraz výrazne pomáhajú ostatným.

– Portugalsko prestane používať elektrinu vyrobenú spaľovaním uhlia skôr, ako plánovalo. Slovensko ho bude nasledovať.

Novinár Štefan Hríb sa zastal Juraja Šeligu a slobody hlasovania

Novinár Štefan Hríb sa v novom videu uverejnenom v nedeľu 19. júla na internetovej stránke týždenníka .týždeň zastal Juraja Šeligu a slobody hlasovania. Stalo sa tak po hlasovaní o zmene zákona o interrupciách, ktoré podporil aj poslanec strany Za ľudí Juraj Šeliga, ktorý sa hlási ku kresťanstvu.

Po hlasovaní o zmene interrupčného zákona, ktorý predložila poslankyňa strany OĽaNO Anna Záborská, bol Juraj Šeliga kritizovaný zo strany liberálnych osobností aj médií. Asi najlepšie to ilustruje status spisovateľa Michala Hvoreckého, ktorý o Šeligovi píše, že „zradil odkaz Jána a Martiny“ (čím chce pravdepodobne naznačiť, že Šeliga svojím hlasovaním zradil ideály, ktoré reprezentoval zavraždený novinár Ján Kuciak) a „po prvýkrát zažije, aké to je, keď sa proti nemu na uliciach protestuje“. Pod jeho statusom sa následne rozbehla vášnivá diskusia.

Štefan Hríb, novinár z týždenníka .týždeň, si pomyslel, že takéto vyjadrenia sú už za hranou a rozhodol sa pokúsiť obnoviť narušený dialóg v našej krajine. Vo videu, ktoré bolo uverejnené v nedeľu, sa snaží povedať, že je dôležité pochopiť princíp názorovej plurality.

„Juraj Šeliga a ostatní ľudia, ktorí za tento zákon hlasovali, nehlasovali za zákaz interrupcií a nehlasovali ani za kotlebovský zákon,“ hovorí Hríb v uverejnenom videu. Chce tým ukázať, že médiami bolo dianie v parlamente často nesprávne prerozprávané, kvôli čomu vo verejnej diskusii dochádzalo ku konfliktom, pričom obe strany konfliktu často nevedeli ani to, aký názor má tá druhá strana.

„Juraj Šeliga sa nikdy netajil tým, že je veriaci človek. Netajil sa tým v hnutí Za slušné Slovensko a netajil sa tým v strane Za Ľudí. Budeme od takýchto umiernených konzervatívcov čakať, že budú hlasovať iba liberálne? Toto je pointa tej diskusie? Toto ako liberáli chceme? To je už potom aká sloboda?“… „To, čo sa stalo, ukazuje, že v slovenských liberálnych kruhoch je veľa ľudí, ktorí nie sú schopní dať slobodu iným ľuďom myslieť a konať tak, ako chcú,“ hovorí ďalej a poukazuje tým na to, ako zbytočné je rozdúchavať plamene hádok len kvôli tomu, že niekto má mierne iný názor ako taký, ktorý je práve populárny.

Je povšimnutiahodné, že sa novinár dokáže zastať politika, ktorý je práve „nepopulárny“ a že sa snaží svoju novinársku profesiu použiť na budovanie dialógu namiesto rozdeľovania spoločnosti.

Nový slovenský startup spája novinárov a odborníkov

Dobrá odborná informovanosť verejnosti je vec, ktorou sa novinári snažia docieliť relatívne slušnú úroveň verejnej debaty. Pokiaľ ľudia poznajú odborné fakty o téme, ktorú rozoberajú, je nimi vedený dialóg hodnotnejší. Ale ako docieliť, aby mali novinári prístup k ľuďom, ktorí im túto odbornosť dokážu zabezpečiť? Odpoveď možno má trojica mladých ľudí z východného Slovenska.

Jana Beerová, Miroslava Korytková a vývojár Zsolt Szabo vyvinuli službu, ktorej cieľom je spájať novinárov a odborníkov na témy, o ktorých chcú novinári informovať. Nazvali ju Medializuj.sk

„V médiách sme často videli množstvo neoverených informácií. Z vlastnej novinárskej praxe viem, že získanie vyjadrenia od odborníka je časovo náročné a pritom veľmi dôležité pre zabezpečenie objektivity. Zároveň poznáme veľa špičkových odborníkov, ktorí by novinárom radi pomohli. Preto sme sa rozhodli vytvoriť bezplatnú službu Medializuj.sk, ktorá spája novinárov s odborníkmi, a pomôcť tak obom stranám,“ napísala Jana Beerová na stránke Medializuj.sk. Na stránke sa zároveň môžeme dočítať, že službu už začali používať novinári z médií .týždeň, Plus 7 dní, Zdravie, Trend či Pravda.

Služba s názvom Medializuj.sk bude fungovať tak, že si na nej svoje profily vytvoria novinári a odborníci na rozličné oblasti, ktorí sa potom budú prostredníctvom tejto služby spájať a pomáhať si. Pre novinárov bude existencia tohto portálu pomáhať tak, že si budú vedieť jednoduchšie overiť fakty uvádzané v ich článkoch a odborníci sa pomocou tejto služby budú môcť zviditeľniť v médiách. Je to teda win-win situácia.

Portál Košice:Dnes informuje o tom, že služba bude poskytovaná bezplatne a že bude manuálne moderovaná, čím sa zabezpečí jej kvalita. Neskôr možno pribudnú aj platené funkcie, ako distribúcia tlačových správ. Službu plánujú jej tvorcovia v budúcnosti exportovať aj na zahraničný trh a dúfajú, že sa vďaka nej vytvorí množstvo článkov, ktoré potešia čitateľov.

Ortodoxní Židia patrili medzi komunity najviac zasiahnuté Covidom-19. Teraz výrazne pomáhajú ostatným

Počas pandémie koronavírusu ľudstvo hľadalo a skúšalo všelijaké možné spôsoby a formy liečby novej choroby Covid-19. V súčasnosti to vyzerá tak, že najefektívnejšou formou liečby je transfúzia krvnej plazmy z tela pacienta, ktorý už vírus prekonal, do tela pacienta, ktorý je práve touto chorobou nakazený. Táto liečba funguje kvôli tomu, že krvná plazma pacientov, ktorí už úspešne prekonali túto chorobu, obsahuje protilátky, ktoré porážajú vírus. Keď sa krvná plazma, ktorá obsahuje aj tieto protilátky, dostane do tela pacienta, ktorý práve zažíva Covid-19, protilátky začnú likvidovať vírus prítomný v tele pacienta.

Tento spôsob liečby pacientov s chorobou Covid-19 v USA skúma Dr. Michael Joyner, ktorý pracuje na MayoClinic v Minnesote. O jeho výskume informovala televízia NBC.

Z opisu tohto spôsobu liečby už môže byť zjavný jeho najväčší nedostatok – na vyliečenie pacienta potrebujeme dobrovoľníkov, ktorí darujú nemocnici svoju krvnú plazmu, a potrebujeme ich dostatok. Aj doktor Joyner sa stretol s týmto problémom a začal premýšľať, ako ho prekonať a získať dostatok krvnej plazmy pre pacientov trpiacich chorobou Covid-19.

Doktor Joyner si spomenul na to, že komunita ortodoxných Židov v meste New York patrí medzi celosvetovo najviac zasiahnuté komunity. Kvôli tomu, v akej vzájomnej blízkosti sú príslušníci tejto náboženskej skupiny počas náboženských rituálov, sa medzi nimi vírus šíril veľmi rýchlo. Ortodoxní Židia navyše k nariadeniam pristupovali dosť ľahkovážne a zvyknú žiť vo väčších skupinách, o čom informoval portál TheConversation. Doktor Michael Joyner si teda povedal, že ich krv musí byť plná protilátok, a v apríli usporiadal videokonferenciu s poprednými rabínmi v meste New York. Počas videokonferencie im vysvetlil svoj nápad a požiadal ich o pomoc.

V komunite sa postavilo 16 stanov a hľadali sa dobrovoľníci, ktorí by pomáhali s odberom plazmy. Podľa Kaszirera, tamojšieho rabína, sa našli prekvapivo rýchlo – komunita cítila potrebu pomôcť a členovia komunity robili, čo mohli.

Už 36 hodín po videohovore, ktorý zorganizoval doktor Joyner, z New Yorku vyrazilo súkromné lietadlo, ktoré viezlo 1000 fľaštičiek naplnených krvnou plazmou. Toto lietadlo mierilo do Minnesoty za doktorom Joynerom. Ten začal pracovať čo najskôr po prevzatí nezvyčajnej zásielky a výsledky boli výborné – viac ako 60 % dodanej krvnej plazmy obsahovalo protilátky proti koronavírusu.

Krvná plazma vška neprišla iba od Židov v New Yorku – ortodoxné židovské komunity sa začali mobilizovať po celej krajine. Krvná plazma od pacientov, ktorí prekonali Covid-19, prišla ešte z Detroitu, Michiganu či dokonca z Los Angeles.

V súčasnosti sa touto experimentálnou metódou v USA lieči už 34 000 pacientov – a viac ako polovica z nich dostala krvnú plazmu práve od niekoho zo židovskej komunity. Krvná plazma nebola použitá iba na transfúzie – niektoré dávky boli rozoslané do výskumných centier okolo celého sveta, aby pomohli s výskumom nového koronavírusu.

Táto transfúzna metóda síce ešte stále nie je natoľko preskúmaná, aby sa dala nasadiť celoplošne, ale doktor Michael Joyner je optimistický a tvrdí, že výskum napreduje rýchlo.

Kaszirer, židovský rabín organizujúci prevoz plazmy, povedal: „Žijeme uzatvorene. To je náš spôsob života. Ale keď niekto potrebuje pomocnú ruku, keď sa máme stať majákom nádeje, to je náš mitzvah.“ Mitzvah je židovské slovo označujúce dobrý skutok.

Portugalsko prestane používať elektrinu vyrobenú spaľovaním uhlia skôr, ako plánovalo. Slovensko ho bude nasledovať

Krajiny Európskej únie sa pokúsia v priebehu nasledujúceho desaťročia odstrihnúť sa od používania elektrickej energie vyprodukovanej spaľovaním uhlia. Táto metóda produkcie elektriny výrazne znečisťuje životné prostredie a krajiny sa pokúsia v blízkej dobe prejsť na čistejšie formy elektriny, ako sú napríklad solárna energia, veterná energia a jadrová energia. Tieto formy elektriny produkujú oveľa menej emisií, a preto znečisťujú životné prostredie výrazne menej.

Do roku 2025 sa podľa organizácie EuropeBeyondCoal o zbavenie sa tejto formy elektriny pokúsia Francúzsko (2022), Slovensko (2023), Portugalsko (2023), Veľká Británia (2024), Írsko (2025) a Taliansko (2025).

Najaktuálnejším prípadom je prípad Portugalska, ktoré nedávno zatvorilo veľkú uhoľnú elektráreň Sines. Okrem nej ešte plánuje uzavrieť jednu uhoľnú elektráreň a druhú prerobiť na elektráreň získavajúcu udržateľnejšie formy energie. Informovala o tom portugalská elektrárenská spoločnosť Energias de Portugal v oficiálnom vyhlásení na svojej internetovej stránke.

„Počas uplynulého roku sme videli, ako sa postupne strácajú výhody používania uhoľnej energie, pretože stúpala cena emisií oxidu uhličitého a klesala cena alternatívnych foriem energie,“ povedal Miguel Stilwell d’Andrade, súčasný šéf Energias de Portugal.

Koniec spaľovania uhlia v Portugalsku bude tak možný už v roku 2021, nie v roku 2023, ako Portugalsko pôvodne avizovalo. Na to, že vlády nejaký projekt dokončia inokedy, ako avizovali, sme už zvyknutí, ale toto je zaujímavý prípad, ktorý sa týka budúcnosti nás všetkých.

Podľa webu Climate Change News v nedávnej minulosti uhlie prestali používať napríklad elektrárne vo Švédsku či v Rakúsku. Úplne prvou krajinou Európskej únie, ktorá prestala používať elektrinu vyrobenú spaľovaním uhlia, bolo Belgicko v roku 2016.

 

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Výber NM: Slovensku s celoplošným testovaním pomôže rakúska armáda. Bez nároku na odmenu

Michal Lukáč

Zapracovať na sebe aj počas lockdownu je otázka sebaúcty

Erika Murínová

Nechceme sa skrývať za akúsi vonkajšiu počestnosť

Zuzana Hanusová

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies