Ekonomika spoločenstva

Covid-19 nás zmenil. Učil solidarite, povýšil „malých“, ale vyčerpal matky

Foto: Univerzita Sophia

Pandémia koronavírusu zmenila dynamiku našich dní a dá sa očakávať, že niektoré oblasti nášho života zasiahla natrvalo. Luigino Bruni, taliansky profesor ekonómie a autor desiatok odborných publikácií, zhodnotil doterajší efekt pandémie na ekonomiku a spoločnosť: „Stále sme v polčase pandémie, ale už teraz môžeme konštatovať, že strach bol v poslednom období hybnou emóciu v talianskej spoločnosti. Viac sme sa zamerali na duchovno. Asi šesťkrát viac Talianov začalo sledovať online prenosy svätých omší.“ 

Nečakať na štát

V Taliansku i vo svete niektoré sektory ekonomiky počas pandémie zvýšili svoje zisky a, naopak, iné bojovali o svoju existenciu. Priazni sa medzi spotrebiteľmi tešili najmä niektoré online aplikácie, ktoré využívali najmä firmy, školy, združenia i rodiny na komunikáciu po vypuknutí pandémie.

Podľa talianskeho intelektuála sa solidarita ukázala ako prvá oblasť prakticky žitého bratstva medzi ľuďmi. „Ja sám som ako zamestnanec univerzity dostával plat, ale vďaka tomu, že som denne necestoval do práce, ušetril som asi 1000 eur. Tie prostriedky som využil na podporu tých, ktorým hrozil krach,“ vysvetlil Bruni. Autor desiatok ekonomických učebníc tvrdí, že pomoc ľudia – ľuďom je efektívnejšia, ako natŕčať ruku smerom ku štátu, a dokonca nás k nej zaväzuje morálka.

Medzi žiakmi sa roztvorili nožnice

Zákaz stretávania sa nám uprel možnosť budovať vzťahy či vzťahové dobrá. „Už asi 30 rokov skloňujeme s kolegami tento pojem, ale až teraz nám kríza vysvetlila, o čo naozaj ide,“ tvrdí profesor.

Ako príklad uvádza komunikáciu pri obyčajnom nakupovaní, keď nekupujem len tovar, ale chcem stretnúť blízkeho a porozprávať sa s ním. Čo sa týka vzťahov, choroba ochudobnila všetkých, no podľa Bruniho naši najmenší utrpeli najviac, keď školy prešli na dištančné vzdelávanie.

„Toto dobre zvládli šikovnejšie deti, ale pre slabších žiakov, ktorí nemali pomoc rodičov, to bola katastrofa a určite boli v nevýhode. Nerovnosť medzi žiakmi preto môže online vyučovaním ešte v budúcnosti vzrásť,“ vysvetlil svoje obavy z online vzdelávania taliansky akademik.

Ako ďalej upozornil, rodiny s deťmi dnes čelia ešte ďalšej vážnej výzve – ako dostať svojich potomkov von z izieb. „Asi žiadny rodič si pred lockdownom nevedel predstaviť online vyučovanie, ale, paradoxne,  mnohé deti to dobre zvládli,“ myslí si Bruni.

Ďalej sa však domnieva, že aj na toto existuje vysvetlenie. „Vidí sa mi, že naše deti už prežívali samotu pred pandémiou, zatvorené vo svojich izbách pred počítačmi, smartfónmi, digitálnymi hrami. Dnes je našou novou výzvou dostať deti späť z izieb, z tejto izolácie do spoločenstva a ukazuje sa, že mnohí rodičia vzdávajú tento každodenný boj so svojimi potomkami,“ vysvetlil svoje obavy z virtuálneho sveta počítačov Bruni.

Potrebujeme tých, ktorých sme podceňovali

Pandémia, ktorá zasiahla krajinu Apeninského polostrova úplne nepripravenú a pripravila o životy tisícky ľudí, bola podľa talianskeho ekonóma veľkou skúškou zdatnosti aj pre ženy. Bruni upozornil na záťaž, ktorú pocítili od vypuknutia ochorenia Covid-19 ženy, matky. „Okrem toho, že mnohé matky samy pracovali, museli sprevádzať svoje deti online vyučovaním a navyše niesli bremeno každodennej starostlivosti o domácnosť. Pre mnohé matky to bol veľký stres a skutočne sa ocitli na konci svojich síl,“ vysvetlil.

Život s koronavírusom však priniesol zmeny, ktoré môžeme priradiť aj k tým lepším. Ide o novú optiku, ktorou sa dnes nazeráme na tie povolania, ktoré sa nikdy netešili z veľkej spoločenskej prestíže. Bruni vysvetlil: „Ukázalo sa, že vieme prežiť bez bankárov, profesorov, právnikov, ekonómov, ale zomrieme bez predavačov, pekárov, upratovačiek v nemocniciach, zdravotníkov.“

Nová výzva pre vlády

Taliansky profesor dnes predpokladá, že jednotlivé štáty na základe skúsenosti s koronavírusom prehodnotia svoju úlohu v spoločnosti, najmä v zdravotníctve. Krajiny so silným verejným sektorom, ako napríklad Nemecko, podľa vedca preukázali omnoho väčšiu efektivitu v boji proti pandémii ako krajiny s plne trhovou ekonomikou a čisto súkromnou zdravotnou starostlivosťou. „Sociálne silný štát je niečo ako verejné poistenie. V normálnom období odovzdávame zo svojich prostriedkov, aby sme počas krízy mali z toho úžitok,“ uzatvoril profesor.

 

Ak sa vám článok páčil, zdieľajte ho svojim priateľom a známym na sociálnych sieťach.

Súvisiace články

Reklama by mala odrážať hodnoty spoločnosti

Martina Baumann

Umenie dôverovať v podnikaní

Antonella Ferrucci

Zodpovednosť voči najslabším

Lourdes Hercules

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači. Súhlasím Viac

Cookies