Adrenalín, 40 km v noci a rozhovor s Bohom na pokraji vyčerpania (reportáž)

Silu putovania znásobuje prítomnosť kňazov a dve sväté omše – na začiatku i na konci. Kráčanie s úmyslom a snahou obetovania odkráčaných kilometrov, presiahnutých výškových metrov, boľavých nôh aj hladu za niečo, čo nás trápi, s čím bojujeme, za čo prosíme alebo odprosujeme. Putovať lesmi uprostred noci znie nielen bláznivo, ale aj nebezpečne. Únava na seba nenechá dlho čakať. Je potrebné a dobré mať na tejto ceste spoločníkov. Presne o tom je púť, o ktorej vám túžim porozprávať.

Skupina mužov sa rozhodla uprostred pandémie rozbehnúť Železného pútnika, ktorý má na Morave už 27-ročnú tradíciu. „Začalo to v jeden krásny večer, keď sa ma náš duchovný otec Peter Sabol v Trstíne opýtal, či by sa mohol zúčastniť chlapského večera v Šaštíne. Zavolal som do Šaštína, či môžeme prísť a oni hovoria príď, máme pre teba zvláštnu ponuku. Nevedel som, o čo presne ide. Keď sme sa stretli, rozbalila sa téma pútnika, dve diecézy, dve rozdielne farnosti a či by sme do toho nechceli ísť. Brali sme to ako automatickú vec, lebo tie veci sa nerodia samé od seba.“ spomína Martin Horvath na prípravu prvého ročníka.

„Keď v noci nič pred sebou nevidíš, tak sa začneš viac sústrediť na svoje myšlienky.“

Spoločne vybrali trasu z Trstína do Šaštína, popod Záruby, so zastávkou v Plaveckom Mikuláši, kde na pútnikov čaká okrem oddychu aj občerstvenie. Priznali, že to nie je úplne pôstne, avšak je potrebné nazbierať sily. Na druhej strane je to obetou tých, ktorí jedlo starostlivo pripravovali. Ďalej mysleli aj na pútnikov s nedostatkom síl, aby mali zabezpečený odvoz aspoň v druhej polovici trasy, ktorá je dostupná autám. Keď si teda myslíte, že by ste to nezvládli prejsť celé, nemusíte sa báť. Netreba však zabúdať na dobrú prípravu: mať dobré topánky, vodu, čaj, rýchly prísun cukru (sušené ovocie, čokoládu), telefón, osvetlenie, reflexné prvky.
„Ten pohľad na plnú baziliku ráno bol super. Všetci boli zničení a unavení, ale vyzerali spokojne. Mal som možnosť porozprávať sa so spolupútnikmi z Katarínky, ale tiež cudzími.“ hodnotí Železného pútnika spoluorganizátor Marek. Prvého ročníka púte sa zúčastnilo 56 odvážlivcov. O rok neskôr sa púte zúčastnilo až 210 pútnikov, ktorí už mali problém zmestiť sa do kostola v Hájičku. Čo ich na tejto púti priťahuje? Možno tento rok očakávať viac odhodlaných ľudí podstúpiť sebazaprenie počas 40 kilometrov s prevýšením okolo 600 metrov?

„Duchovný rozmer tejto, na prvý pohľad možno šialenej akcie, bolo cítiť hneď od začiatku, keď nás kňaz požehnal. Požehnaná som nikdy predtým neputovala,“ zdieľa sa so svojimi pocitmi Adela. „Zopár kňazov dokonca putovalo s nami a ponúkali možnosť na rozhovor. Najprv som sa držala mojej partie. Tety z dedín nám pripravili poriadnu hostinu v kultúrnom dome v Plaveckom Mikuláši,“ pokračuje. „Nakoniec ticho a potreba modlitby doľahli aj na mňa. Uvedomila som si, že je iné rozprávať sa s Bohom na pokraji vyčerpania, keď z človeka opadli nánosy civilizovaného sveta a zostali ste už len vy, vo svojej najprirodzenejšej podstate,“ ďalej opisuje svoju skúsenosť. Pre Františka bol Železný pútnik: „výzvou, ale zároveň aj stretnutím s kamarátmi. Plný rozhovorov aj stíšenia. Keď v noci nič pred sebou nevidíš, tak sa začneš viac sústrediť na svoje myšlienky.“

Súčasťou púte nie je žiadna spoločná modlitba, pretože organizátori nechali priestor osobnej modlitbe, či modlitbe v spoločenstvách, rozjímaniu, ružencu, krížovej ceste, rozhovorom, ale i spovedi. Každý si môže ísť svojím tempom. „Je to na každom osobne. K tomu spovedaniu počas kráčania – je to iné, keď sa môžem s kňazom rozprávať počas cesty. Je to vystúpenie z formátu, na ktorý sme zvyknutí a môžem si niečo nové vyskúšať. Možno to aj inak prežiť. Nie je to také stresujúce.“ opisuje aj podľa vlastnej skúsenosti spoluorganizátor Martin Horváth.

Púť nie je nijako obmedzená, nie je potrebné sa prihlásiť. Zúčastniť sa jej môže ktokoľvek. Podľa pátra Michala môže byť Železný pútnik obohacujúci rovnako pre veriacich i neveriacich: „Táto púť môže priniesť ľuďom, ktorí sú veriaci možnosť obety, lebo máš odpálené všetky zmysly. Nič nevidíš, je ti zima, si unavený, je to naozaj pôstna obeta a príprava pred Veľkou Nocou. Pre neveriacich je to skutočne niečo, čo pomáha prekonať vlastné hranice. Teraz sú takéto výzvy veľmi populárne, takže aj to môže prísť do života ľudí – prekonať svoje vlastné hranice a možnosti.“

„Je iné rozprávať sa s Bohom na pokraji vyčerpania, keď z človeka opadli nánosy civilizovaného sveta a zostali ste už len vy vo svojej najprirodzenejšej postate.“

Je pekné vidieť silu spoločenstva a odhodlanie, najmä mužov, ktorí sa pustili do organizácie tejto púte. Množstvo dobrovoľníkov nemôže prežívať duchovný rozmer Železného pútnika. Je ťažké sústrediť sa na duchovno počas podujatia, ktoré organizujete.

Podobne to vidí aj dobrovoľník Marek: „Trocha mi je ľúto, že si to nemôžu prejsť tí, ktorí pomáhajú s organizáciou. Pretože je potrebné zabezpečiť odvoz ľudí, ktorý išli iba časť púte alebo to museli vzdať. Tiež v Plaveckom Mikuláši a Šaštíne sú ľudia, čo sa starajú o pitný režim a poriadok, čo je rozhodne obeta. Z duchovného hľadiska som to neprežíval. Šlo mi o radosť zo spoločnosti ľudí, a tiež o radosť niečo spraviť pre druhých, spolupodieľať sa na niečom, čo by mohlo ľudí zaujať. Poukázať na to, že my kresťania vieme aj niečo iné ako sedieť či kľačať v kostole a spínať ruky.“

Tohtoročná púť začne 15.3. 2024 v Trstíne o 18:00 svätou omšou, ktorú bude slúžiť trnavský dekan a honorárny kanonik Jozef Gallovič. Záverečná homília sa uskutoční o 6:00 v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne.