Bez čítania s rodičom má dieťa ťažký štart v škole aj neskôr v zamestnaní. Čas s knihou je najlepšou investíciou

Ak by logopédi mohli dať preventívnu radu hociktorému rodičovi prichádzajúcemu s dieťaťom s poruchou vývinu reči, znela by rovnako, ako odporučila logopédka Mária Zachardová z Centra detskej reči v Trnave: Čítajte s deťmi odmalička!

Dieťa vníma a reaguje na zvuky od dvoch mesiacov života. Je to dobrý čas na začiatok čítania a prvotný rozvoj reči?

Vo veku dvoch mesiacov sa o čítaní v pravom zmysle slova nemôžeme ešte baviť. Deti v tomto veku ešte dobre nevidia, cielia približne na vzdialenosť 20-30 cm. Ale je to dobrý začiatok, pretože práve to je obdobie, v ktorom matka s dieťaťom trávi najviac času a jej úlohou je venovať všetok čas práve bábätku, poskytovať mu základný servis a najmä veľa naňho rozprávať. Pre toto vekové obdobie sa už objavujú prvé knižky pre najmenších. V období, keď som mala malé deti, sa na knižnom trhu nedali ešte kúpiť knihy pre maličké deti. Preto oceňujem, že ich je veľa, výber je dobrý. Ide predovšetkým o kontrastné knižky – bielo-čierne, bielo-červené. A práve tento veľký kontrast umožňuje dieťaťu začať vnímať obrázky súbežne s rečou matky.

Prvý kontakt je však najmä vzťahový, matka rozpráva o knižke, o obrázkoch v nej a začína spoločná komunikácia s dieťaťom. Prvé kontrastné knižky vzbudzujú a udržiavajú pozornosť dieťaťa aj stimulujú zrakové vnímanie, pretože popri rozvoji rečových schopností je aj vizuálna zložka dôležitá pre budúcu schopnosť, akou je čítanie.

Kedy prichádza na rad reálna knižka s textom?

Sú to prvé leporelá, sú primárne obrázkové a nie sú vždy doplnené textom. Ale už sú to knižky na čítanie, v ktorých opisujeme, čo vidíme na obrázkoch. Mama môže o obrázku rozprávať a zároveň povzbudzovať dieťa k ukazovaniu. Leporelá, gumené či látkové knižky by malo dieťa mať v dosahu vo svojom okolí, a to kdekoľvek a kedykoľvek.

Rodičom odporúčam nosiť minimálne jednu knižku všade – k lekárovi, do auta. Treba mať možnosť po nej siahnuť a mať ju ako súčasť každodennej rutiny. Dieťa knižku rado chytá, dáva do úst, prezerá si opakovane obrázky a mama komentuje na veku primeranej úrovni dieťatku, čo vidí, čo sa deje v knihe. Preto vnímame čítanie ako základ rozvíjajúcich sa komunikačných zručností jej dieťatka.

Deti v tomto veku milujú opakovanie…

Opakovanie je jednou z najzaujímavejších aktivít pravdepodobne pre všetky deti. Prvýkrát sa deti s knihou len oboznámia, je to pre ne niečo nové. Vidia v knihe obrázky, ktoré ich zaujmú, a tie si aj dlhšie prezerajú, začínajú vnímať detaily. Prostredníctvom čítania pribúdajú do ich slovníka nové a nové slová a slovná zásoba sa každým čítaním rozširuje a prehlbuje. Opakovaným čítaním mama zlepšuje aj pamäťové schopnosti. Keď už je dieťa staršie, a teda aj na vyššej jazykovej úrovni, zvládne v texte slová dopĺňať. Opakovaným čítaním sa podporí taká dôležitá oblasť, akou je porozumenie. Už samy deti sa pokúšajú dopĺňať slová v texte. Môžeme teda vidieť, že už nejde len o dobrú mechanickú pamäť, ale aj o porozumenie.

Čítame kvôli budovaniu vzťahu.

Z praxe vieme, že dobrá úroveň porozumenia čítaných rozprávok (t. j. porozumenia reči) u malých detí je predpokladom dobrého porozumenia čítania v školskom veku. Opakované čítanie rovnakých kníh je vhodné dieťaťu dopriať vždy, keď prejaví záujem o čítanie. Zároveň treba čítať dovtedy, kým to dieťa baví. Nie je prospešné nútiť dieťa čítať vtedy, keď sa chce hrať s hračkami. Treba mať na pamäti, že čítanie nie je výkonová aktivita. S deťmi chceme predsa čítať pre radosť alebo kvôli získaniu nových informácií, rozširovaniu pohľadu na svet okolo nás a pochopeniu vzťahov vo svete. Čítame kvôli budovaniu vzťahu – vzťahu medzi nami navzájom a nášho vzťahu s knihami.

Ako vtiahnuť dieťa do čítania v tomto veku?

Dieťa by malo byť počas čítania aktívne. Mamička sa môže okrem čítania aj veľa pýtať, aby dieťa malo príležitosť premýšľať a odpovedať. Dieťa podľa svojej jazykovej úrovne odpovedá a mama môže odpoveď rozširovať, predlžovať o ďalšie slovo. V tomto období sa všeobecný pojem „havo“ postupne konkretizuje a aj prenáša do iných situácií a priestorov. Napríklad ak dieťa vidí na obrázku psíka, tak pod tým slovom si predstavuje všetky psy.

Postupne sa označenie konkretizuje: toto je havo všeobecne, ale toto je susedov havo a toto je náš havko. Týmto zároveň stimulujeme pamäťové prenosy do minulosti, čo je základom sekvenčného rozprávania – rozprávanie udalostí a zážitkov, čo sa udialo v minulosti alebo neskôr aj čo sa bude diať v budúcnosti. Postupne sa čítanie stáva pre dieťa zaujímavejším a významne ovplyvňuje kvalitu komunikačných schopností.

Prvé čítanie má teda obrovský dosah. Čo všetko s dieťaťom robí?

V prvom rade je to o budovaní blízkosti. Ak dieťatko pekne dokáže udržať hlavičku, mamička si ho posadí na kolená, vtedy zvládne zacieliť pohľad na obrázky v knižke. Čítaním sa rozvíjajú všetky kognitívne schopnosti: pamäť, pozornosť, zrakové a sluchové vnímanie, sluchová a zraková diskriminácia. Ide o celý balík schopností a zručností.

Výskumy potvrdili, že keď sa 18-mesačnému dieťaťu veľa číta, má to vplyv na slovnú zásobu v jeho troch rokoch. Ak sa teda nestimuluje dieťa v tomto veku prostredníctvom čítania, jeho slovná zásoba vo vyššom veku je voči rovesníkom podstatne nižšia. Čím viac teda mamičky s dieťaťom čítajú, tým viac mu rozširujú slovnú zásobu. A keďže všetky mamy chcú mať šikovné, múdre deti, čítanie je jednou z overených ciest k zlepšovaniu kognitívnych schopností a komunikácie, ale je to aj cesta k budúcej školskej úspešnosti.

Na trhu je veľmi veľa CD a DVD na rozvoj reči. Pomôžu?

Cédečko či dévedečko je pasívne, nikdy dieťa nenaučí rozprávať. Je to dobrý doplnok, ale nemyslím si, že je nevyhnutný, a určite by som ho nevolila ako súčasť bežnej domácnosti. Viem, že mamičky s obľubou využívajú dévedečká, ktoré sú pesničkové, riekankové. Tento formát je určite vhodnejší ako DVD s rozprávkami. Dieťa sa prostredníctvom nich môže zlepšovať v imitácii pohybových sekvencií aj častí pesničiek. A postupne sa naučí riekanky alebo pesničky spievať samo, čo je výborné. Ale takéto podnety nie sú nevyhnutné na rozvoj reči, reč sa rozvíja v prvom rade v kontakte s ľuďmi.

Koľko času je potrebné dieťaťu venovať pre rozvoj reči?

Vždy to závisí od veku a nastavenia každého dieťaťa, je to veľmi individuálne. V zásade sa však pri maličkých deťoch odporúča 2-3 minútky, teda len tak dlho, koľko čítanie naše dieťa baví. Hneď ako je unavené alebo ho čítanie už nezaujíma, dá nám to jasne najavo tým, že napríklad knižku odhodí. Približne okolo šiestich mesiacov čítame dlhšie, približne 5 – 10 minút. Postupne sa čas predlžuje. Okolo dvoch rokov to môže byť 15 – 20 minút. Prechod ku knihám s bohatším textom predlžuje čas čítania. Určite by sme si však nemali prestať čítať s deťmi ani vtedy, keď čítanie zvládnu samy.

Pre rodičov, ktorí sú unavení, je však jednoduchšie dať dieťaťu mobil s rozprávkou a majú pocit, že je postarané…

V prvom rade mobil a tablet nepomôžu v rozvoji reči. Rozvíjanie komunikačných schopností a reči sa robí v dialógu. Nestačí, aby mama postavila mobil a nechala s ním dieťa osamote, nech sa zabaví. Vo videách sú síce pohyblivé obrázky, čo zaujme pozornosť, ale samotnému dieťaťu to reč nerozvinie. Takže rozprávka pustená v mobile alebo na tablete sa stáva zbytočnou aktivitou a v konečnom dôsledku najmä stratou drahocenného času.

Tiež si nemyslím, že sa nedá nájsť krátky čas na čítanie v priebehu dňa. Pre dieťa, ktoré sa učí primárne napodobňovaním, je vždy dôležitý vzor. Ak dieťa bude vidieť, že naša domácnosť je plná kníh a časopisov, ak uvidí, že ocko si berie knihu a číta si z nej a mama listuje v časopise, bude nás podvedome napodobňovať. Takto jednoducho môžeme predísť zákazom a príkazom a môžeme nenásilne vzbudiť záujem o knihy. Myslím si, že nič iné nefunguje lepšie.

Nečítame dieťaťu, ale čítame s dieťaťom.

Niekedy aj ja odporúčam rodičom aplikácie, ktoré sú cielené v zmysle logopédie. V prvom rade však máme dostatok knižnej ponuky, ktorá vie nahradiť rozprávky v mobile. Podľa aktuálnej výzvy slovenských pediatrov a psychológov deti do troch rokov nemajú mať žiadny prístup k obrazovkám. Ak dieťa dostane do ruky mobil, stále by malo platiť, že v čo najvyššom veku a s dohľadom rodiča, ktorý určuje, čo bude dieťa pozerať a ako dlho. A keď pozerať, tak najlepšie vždy spolu.

Prichádzajú na logopédiu stále deti okolo štyroch rokov?

Vek detí v logopedickej poradni sa nám už posúva výrazne nižšie. Pediatri alebo neurológovia k nám posielajú rodičov s deťmi s rizikovým vývinom – napr. predčasne narodené alebo s genetickými diagnózami. Takže sa k nám dostanú v ranom veku, aj okolo jedného roka. Ako logopédi máme k dispozícii diagnostické testy na posúdenie porozumenia, aktívnej slovnej zásoby, vývinu hry a gest už od ôsmich mesiacov veku dieťaťa, takže vieme dostatočne skoro posúdiť, či sa konkrétne dieťa vo vývine reči oneskoruje voči rovesníkom. Potom vieme rodičov naučiť efektívne stratégie komunikácie alebo neskôr vieme objektívne posúdiť a zlepšiť zrozumiteľnosť reči už u malých detí, približne vo veku dvoch rokov.

Ak teda majú rodičia čítať kvôli rozvoju reči, čo a ako majú robiť?

Dôležitý je spôsob čítania, pretože nečítame dieťaťu, ale čítame s dieťaťom. Ak dieťa kniha prestáva baviť, je to zväčša zapríčinené tým, že čítanie je monotónne a nie je interaktívne a pozornosť dieťaťa veľmi rýchlo poklesne. Preto počas čítania využívame prvky z metódy, ktorá sa volá interaktívne čítanie. Základom takého čítania je, kedy, kde, akým spôsobom budeme čítať knihy. V priebehu čítania je potrebné viesť dialóg. Knihu nemusíme hneď začať čítať, ale môžeme sa o knižke spolu rozprávať. „Čo si myslíš, o čom bude kniha? Čo sa ti páči na obrázkoch? Kto nakreslil obrázky? Kto knihu napísal?“ Zároveň predikujeme, čo by sa mohlo ďalej diať. Často meníme intonáciu hlasu a využívame priamu reč. Otázky kladieme aj počas čítania. „Čo myslíš, ako bude príbeh pokračovať? Čo by mohol hrdina spraviť inak?“ Postupne budujeme základy pre čítanie s porozumením v školskom veku. Veď aj my dospelí, keď čítame knihu, premýšľame často o krok dopredu. Otázky nevyslovujeme nahlas, máme ich zvnútornené.

Slovná zásoba a schopnosť komunikácie sú výborným bonusom čítania. Môže nám čítanie priniesť ešte viac?

Môžeme sa baviť aj o ranej gramotnosti. Lebo kniha má text, vety, slová a nakoniec písmenká, ktoré vieme prepojiť s logopédiou. Trénujeme hlásku L alebo R, skúsme ich nájsť v nadpise. „Počul si to písmeno v tom slove?“ Alebo môžem naschvál zle prečítať slovo – miesto ruka poviem muka. Tu musí dieťa zbystriť pozornosť, mama povedala niečo nesprávne. Týmto nenásilným spôsobom počas čítania trénujeme fonematické uvedomovanie, potrebné na kvalitné zvládnutie čítania a písania.

Tiež môžem dieťaťu ukazovať, čo všetko vieme z knihy vyťažiť okrem samotného čítania. V knihe sa stretáme s rôznorodou a zaujímavou slovnou zásobou, napr. zisťujeme, kto je to autor, ilustrátor, hlavná a vedľajšia postava. To sú nové pojmy, ktoré dieťa ešte neovláda a ktoré sa nemusí učiť v škole ako niečo nové – môže sa to naučiť pri čítaní s mamou oveľa skôr. Ak sa ho opýtam, či sa mu páči ilustrátor tejto knižky, už dostáva toto slovo do pasívnej slovnej zásoby. Zatiaľ slovo nebude vedieť aktívne používať, ale už rozumie obsahu týchto slov.

Čo s dieťaťom, ktoré čítanie nebaví?

Predpokladám, že každý rodič sa venuje svojim deťom s cieľom mať dobrých čitateľov, ale niekto čítať knihy v dospelosti možno nebude. Nikoho neprinútite k čítaniu, môžete ho len motivovať. Prinúti ho čiastočne len škola, pretože tam sa žiaci čítaniu nevyhnú.

A potom máme časť detí s ťažkosťami v čítaní, s dyslexiou. To je tiež skupina detí, pre ktoré nie je čítanie práve obľúbenou voľnočasovou aktivitou. Oceňujem pre tieto deti aplikáciu Smartbooks, kde sú spracované učebnice všetkých ročníkov do zjednodušených textov, prispôsobených čitateľskej úrovni. Takže deti sú aj touto jednouchšou formou vedené k pravidelnému čítaniu, ktoré sa bude postupne zlepšovať a nebude takým veľkým strašiakom.

Ako sa nedostatok čítania prejaví v neskoršom školskom veku?

Najmä slabšími vyjadrovacími schopnosťami, chudobnejšou slovnou zásobou, jednoduchšími vetami, zníženou schopnosťou súvisle rozprávať. Ak bude mať dieťa nižšiu slovnú zásobu, ťažšie sa bude vyjadrovať medzi kamarátmi, môže mať problémy nadväzovať kontakty, obhajovať svoje potreby, vyjadrovať záujmy, písať slohy, reprodukovať texty. Nízky kontakt s knihami v detskom veku sa bude prejavovať ťažkosťami vo všetkých verbálnych aj písomných prejavoch, a to nielen v škole, ale aj v súkromí a nakoniec v profesnom živote.

Dobehne teda tento deficit človeka aj v dospelosti?

Ak niekto neudrží svoju pozornosť pri čítaní, vyhýba sa čítaniu, neviem si predstaviť, ako príde do zamestnania, kde je čítanie nevyhnutnou činnosťou. Predpokladom úspechu každého zamestnanca je, že by mal mať osvojenú očakávanú úroveň čítania, a to čítať správne, primerane rýchlo a s porozumením. Ak chýba človeku takáto základná zručnosť, ako je čítanie, bude ho pravdepodobne obmedzovať pri výbere zamestnania, keď sa mu výber zužuje. Postupne mu ostanú na výber iba praktické remeslá, kde nie je nevyhnutné každodenné čítanie. A tiež je zrejmé, že čítanie potrebuje každý z nás v bežnom živote, v kontakte s lekármi, v bankách, pri podpisovaní zmlúv.

Z toho dôvodu je dôležité začať čítať už v ranom veku. Naučme sa užívať si tento čas, tých spoločných pár minút s knihou. A nezabúdajme podporovať deti v tejto aktivite. Koľko času a úsilia do toho ako rodičia vložíme, toľko sa nám prostredníctvom detí určite vráti.