Čo ak spolužiakovo správanie už presahuje hranice?

Otázky do rubriky Krása výchovy môžete posielať na adresu: vychova@nm.sk.

Náš syn je druhák, v jeho triede je deväť veľmi rôznorodých chlapcov. Jeden z nich je príliš dominantný, vysoký, nosí si do školy mobil a často provokuje iných, najmä slabších. Pani učiteľka s vychovávateľkou to riešia hlavne poznámkami. Jeho rodičia sú aktívni, komunikujúci ľudia, snažia sa hľadať riešenia. Na začiatku sa aj náš syn k nemu v niektorých nápadoch pridal, postupne však pochopil, že spolužiakovo správanie už presahuje hranice.

Ako si možno takéhoto spolužiaka získať? Ako ho vtiahnuť do spolupráce? Mohli by mu nejako pomôcť deti? Syna vedieme k tomu, aby ho neodsudzoval, nevyčleňoval, ale aby ho spolu s ostatnými prizýval do hry.

manželia z Bratislavy

Vaša otázka vo mne vyvolala dojem, že syna veľmi pekne vychovávate, vediete ho k správnemu prístupu k sebe i k iným deťom a ľuďom. Chcem sa vám za to poďakovať.

Otázku by som rozdelila do viacerých bodov.

1. Uvedomenie si, čo je správne a čo je nesprávne
Vnímam, že syn dospel do pekného bodu, keď dokáže rozlúštiť, čo je v jeho správaní dobré a s čím už nesúhlasí, čo je dobré na správaní druhého človeka a s čím sa nechce stotožniť. Vie teda veľmi pekne pracovať so svojím svedomím a riadiť sa podľa neho. Odvolávam sa na časť otázky, kde píšete, že syn pochopil, že „správanie spolužiaka už presahuje hranice“.

Je dôležité rozprávať sa s dieťaťom a pomôcť mu pracovať na tom, aby vedelo pokušeniam odolávať.

2. Nástrahy života, pokušenia
Syn spoznal isté nástrahy, možno niekedy pokušeniu spolužiaka aj podľahol a pridal sa k nemu. Je preto veľmi dobré a vhodné hovoriť s ním o pokušeniach, ktoré ho obklopujú – prospech pre seba na úkor druhého, vziať cudzie veci, ktoré by sa mu páčili, len aby lepšie vyznel a podobne. Pýtajte sa ho, aké pokušenia vníma (nevhodný časopis, používanie nepekných slov a tak ďalej), či sa s nimi už niekedy stretol, ako sa zachoval. Pokušenie je nutkanie človeka urobiť niečo zlé, prekročiť nejakú dohodu (napríklad, ako dlho bude dieťa na počítači, telefóne). Je dôležité otvoriť spolu s dieťaťom túto tému a pomôcť mu pracovať na tom, aby vedelo pokušeniam odolávať. Ak im podľahne, treba mu vysvetliť, že je vždy dôležité priznať sa, danú vec napraviť a možno si aj prizvať niekoho blízkeho, kto by mu pomohol podobné situácie zvládať.

3. Dieťa, človek si nezíska všetkých okolo seba
Byť kamarát s iným dieťaťom je veľmi dôležité, je však možné, že vášmu synovi sa nepodarí vytvoriť si kamarátsky vzťah so všetkými deťmi.
Pýtali ste sa, ako sa dá získať si tohto chlapca. Samozrejme, neviem povedať, ako sa bude ich vzťah vyvíjať. Aj v tomto prípade by som navrhovala porozprávať sa so synom a vysvetliť mu, že niekedy svojím správaním či slovom dokážeme druhého presvedčiť o tom, že náš postoj je hodnotnejší. A možno sa stane aj naším priateľom. Inokedy to však nemusí vyjsť. Skúste so synom hľadať možnosti, čo by on sám ešte mohol spraviť. Ak pre to urobil maximum, no druhé dieťa dané názory, ponuky neprijíma a zostane pri svojom presvedčení, jeho časť sa tu končí.

Byť kamarát s iným dieťaťom je veľmi dôležité, je však možné, že vášmu synovi sa nepodarí vytvoriť si kamarátsky vzťah so všetkými deťmi.

4. Práca v kolektíve detí s pomocou rodičov
Detský kolektív má pre dieťa veľký význam. Ktovie, či tento dominantný chlapec nejako netrpí. Možno nevie nadväzovať kamarátstva, a preto na seba upozorňuje, potrebuje vyznieť dôležito aj so svojím mobilom. Ak by ste spolu s ostatnými rodičmi vedeli naplánovať nejaký výlet, športové popoludnie či narodeninovú oslavu, poslúžilo by to vzájomným vzťahom, viac by ste sa poznali a mohli sa rozprávať o atmosfére v kolektíve detí, hľadať spôsoby, ako ju vylepšiť. Ide o to, aby ste mali príležitosť poznať sa a otvoriť sa komunikácii o vzťahoch v triede. A sama píšete, že aj rodičia tohto žiaka sú aktívni, komunikujúci ľudia, a tak možno predpokladať, že by sa ich podarilo prizvať k spolupráci. Prípadne zvážte, či nie je lepšie naplánovať si stretnutie „iba“ medzi vami a týmito rodičmi.

5. Postoj učiteľa a školy
Samozrejme, veľmi dôležitý je aj postoj učiteľa, školy. Neviem, či môžete s pani učiteľkou hovoriť o vzťahoch medzi žiakmi, o tom, ako ich vníma. Azda za pomoci výchovného poradcu či školského psychológa by sa dala v triede urobiť nejaká aktivita, deti by sa mohli rozprávať o vzťahoch medzi sebou, o tom, čo ich posilňuje a čo naopak oslabuje. Takto by sa dostala viac do popredia vzťahová dynamika, učili by sa väčšej tolerancii a kamarátstvu.
Tiež je dobré zistiť, či majú deti na 1. stupni zakázané používať počas vyučovania mobil.

6. Modlitba
Ak ste veriaci, za spolužiakov vášho syna sa môžete aj spoločne modliť: modlitba má veľký význam. Zverte túto situáciu Bohu.