Čo s tým, ak už aj deti chcú mať stále viac?

V rubrike Krása výchovy reagujeme na ďalšiu otázku rodičov. V dnešnej dobe materializmu a konzumu je pre rodičov veľká výzva viesť deti k skromnosti. Vyžaduje si to osobný príklad, ale tiež odhodlanie posilniť u detí finančnú gramotnosť a najmä sociálny rozmer. Psychologička vysvetľuje, ako deťom aj v tejto oblasti včas nastaviť hranice a zároveň rozvíjať ich sebadôveru.

Exkluzívne pre vás čitateľov nm.sk odpovedá Ilona Špaňhelová, psychologička a psychoterapeutka z Prahy.

Sme rodina, ktorej nič podstatné z materiálnych vecí nechýba. Deti sme sa snažili viesť k skromnosti. Ako však rastú (12 a 14 rokov), prichádzajú so stále vyššími nárokmi. Pod tlakom spolužiakov chcú mať aj to, čo nepotrebujú – asi preto, že to má väčšina ich rovesníkov (drahé tenisky, značkovú mikinu, novší mobil…). Ako máme udržať hranice, ktoré sme si ako rodina v životnom štandarde nastavili?
rodičia S. a P.

Milí rodičia, ste výborní, že ste sa deti v živote snažili viesť k skromnosti. Skúsme sa na túto skromnosť pozrieť, či išlo o vedenie iba z jednej strany, alebo či ju prijali a pochopili aj deti.

Predstavujem si, že ste sa snažili deťom kupovať najmä to, čo bolo potrebné. Nehromadiť im oblečenie, hračky, knihy… Nenakupovali ste v najluxusnejších obchodoch, snažili ste sa však, aby deti dostávali veci primeranej kvality – tak ste za krátky čas nemuseli kupovať novú vec, pretože tá nekvalitná dlho nevydržala. Predpokladám, že aj kvantita bola primeraná. Ak mali deti napríklad veľa bábik, stavebníc lega, pribrzdili ste množstvo darčekov na narodeniny či Vianoce od vás i od príbuzných, ktorí by ich inak chceli štedro obdarovať.

Skromnosť v sebe tiež zahŕňa prvok vidieť iného človeka, nesie v sebe sociálny a spoločenský rozmer skutku pre druhého.

Skromnosť ako obmedzenie množstva vecí, ktoré máme my dospelí alebo deti, tiež znamená, že rodičia spolu s dieťaťom preberajú hračky, oblečenie, knihy a ďalšie jeho veci, ktoré sú mu malé, s ktorými sa už nehráva, ktoré nepotrebuje a snažia sa na ne poukázať a povzbudiť dieťa, aby sa s nimi rozdelilo, venovalo ich niekomu inému.

Skromnosť má teda túto stránku – obmedziť sa vo veciach, má však aj iný, vyšší aspekt. Zahŕňa v sebe tiež prvok vidieť iného človeka, nesie v sebe sociálny a spoločenský rozmer skutku pre druhého. Je potrebné, aby sme ako rodičia viedli k tomu svoje deti a všímali si, ako tento prvok vnímajú a chápu samotné deti. Dieťa si má vybrať, čo druhému dá, kedy a akej veci sa vzdá. Má to byť teda jeho vedomé a dobrovoľné darovanie veci.

Posilňujte v deťoch sebadôveru, aby vedeli, čo je pre ne v živote dôležité a prečo.

Máme sa s ním tiež rozprávať a ukazovať mu, aké deti by jeho oblečenie či hračku mohli potrebovať. Máme ho učiť práve spomínanému sociálnemu rozmeru pomoci, aby jeho vnímanie potrieb iných a darovanie boli skutočne zakotvené v jeho srdci.

Pozrite si spolu napríklad nejaký dokumentárny film o deťoch v rozvojových krajinách, spomeňte si na rodiny, kde sa žije v chudobe.

Je dôležité, aby ste aj vy rodičia boli pre svoje deti príkladom. Hovorte im, čo si kupujete, vezmite ich do obchodu a ukážte im, koľko veci stoja. Vysvetlite im, čo urobíte s jedlom, ktoré vám zvýši z obeda, dajte im určitý obnos peňazí, aby si za ne kúpili niečo na desiatu a tak ďalej. Učte ich finančnú gramotnosť. Určite dostávajú nejaké vreckové – určte si, čo a koľko z neho môžu minúť, a ako si našetriť na niečo, čo by si veľmi priali.

Iste si prajete, aby z nich vyrástli deti, ktoré budú vedieť argumentovať. Posilňujte v nich sebadôveru, aby vedeli, čo je pre ne v živote dôležité a prečo. Hľadajte s nimi ich osobnostné silné stránky, aby sa cítili medzi ostatnými deťmi dobre a mohli tieto svoje kvality ponúknuť do vzťahu s inými deťmi.

Prajem celej rodine všetko dobré!