Dievča v tričku a rifliach so žiarivými očami

25. septembra 2010 v Ríme arcibiskup Angelo Amato, vtedajší prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, blahorečil 19-ročné dievča Chiaru Badanovú. Jej rodičia dostali k päťdesiatemu výročiu svojho manželstva ten najkrajší darček.

Do Svätyne Matky Božej lásky na okraji Ríma prišlo vyše 25-tisíc veriacich, najmä mladých, z 57 krajín sveta. Väčšina z nich sledovala blahorečenie na priestranstve pred svätyňou. A neboli to len členovia Hnutia fokoláre, do ktorého Chiara Luce Badanová, nová blahoslavená, patrila. Slovákov bolo vyše stopäťdesiat. Medzi nimi bola aj naša dcéra. Mala vtedy len deväť rokov.

Do Grottaferraty v blízkosti Ríma sme sa presťahovali na nejaké obdobie v roku 2009. O rok už naša najstaršia hovorila plynule po taliansky a správu o Chiarinom blahorečení si vedela prečítať aj sama.
Dievča so žiarivými tmavohnedými očami urobilo dojem azda na každého. Spomínam si, že vedľa základnej školy, kam som každé ráno vodila naše deti, sa Chiara na nás usmievala spoza výkladu tlačiarne. Prekvapilo ma to, veď Sassello, jej rodisko, bolo od Ríma dosť ďaleko. Bola som zvedavá, ako sa majiteľ k fotke dostal. Nakoniec ma však jeho odpoveď ani tak neprekvapila: „Už si nepamätám, odkiaľ ju mám, ale ten pohľad ma oslovil.“

Life, Love, Light (Život, Láska, Svetlo) – tri piliere Chiarinho života.

Ráno, v deň blahorečenia, išla naša dcérka oblečená ako družička spolu s inými talianskymi kamarátkami z Hnutia fokoláre. Bola to dojímavá slávnosť plná radosti a odhodlania žiť ako ona, ktorá si svetlo niesla ešte aj v mene (Luce znamená svetlo).

„Ježiša jednoducho milovať – to stačí,“ bola myšlienka, ktorú si Chiara priniesla domov zo svojho prvého stretnutia s mladými z Hnutia fokoláre. Celé blahorečenie sprevádzal motív troch slov, vyjadrujúcich akoby tri piliere jej života: Life, Love, Light (Život, Láska, Svetlo). Vryli sa mi do pamäte a do srdca, hoci ja som v čase blahorečenia bola doma s naším ročným synom. S Chiarou som sa však „stretla“ inokedy.

V tom čase sme už opäť žili na Slovensku a ja som bola šťastne tehotná. Život je však vrtkavý a nepatrí nám. Dieťatko v mojom lone v polovici tehotenstva zomrelo. Prvotný šok vystriedala nečakaná milosť – „Obetuj túto obrovskú bolesť, ponúkni ju Ježišovi,“ nástojčivo sa mi ozýval hlas z najvnútornejšieho vnútra. Urobili sme tak spolu s manželom bez otázok, bez reptania, hoci v takejto trýznivej situácii sme sa ocitli už druhýkrát. Nielen raz, možno aj tisíc ráz sme vyslovili svoje áno nečakanej, až absurdnej Božej vôli. Vždy, keď nám stiahlo hrdlo a nemali sme odpovedí. A dostavil sa neuveriteľný pokoj.

Chiara mám chce aj dnes odovzdať štafetu svätosti.

Nič nešlo hladko, telo nebolo pripravené na pôrod. Pokoj nás však neopúšťal. Náročné a bolestivé vyšetrenia, vyčerpanosť a smútok sa nedali ignorovať. Uprostred najväčšej fyzickej bolesti mi zrazu prišli na myseľ slová Chiary Luce: „Keď to chceš ty (Ježiš), chcem to aj ja.“ Jej citeľná blízkosť a hrdinská obeta mi dodávali silu a – áno, poviem to spokojne – svetlo, ba priam tichú radosť. Bez ohľadu na nesmiernu bolesť z toho, že privádzam na svet bezduché dieťatko, ktoré sa moje telo snažilo stoj čo stoj udržať, ma naplnilo nevysvetliteľné vnútorné svetlo.

29. októbra je deň, keď si miestna Cirkev pripomína toto jednoduché dievča v rifliach a tričku, ktoré má povesť svätej. Jej mama Maria Teresa pri slávnosti blahorečenia prítomným mladým povedala: „Chcela vám odovzdať štafetu svätosti.“ Prevezmime ju od nej aj dnes a buďme šťastní, lebo život vždy za to stojí, nech sa deje čokoľvek. Vždy je stretnutím s Ježišom.

Viac o Chiare Luce sa dozviete v knihe Mám všetko. Nájdete ju v e-shope nášho vydavateľstva.