Ktorá hudba vám pomôže sústrediť sa na prácu?

Slúchadlá sa stali zlatým štandardom najmä v otvorených kanceláriách. Kto by sa už len mohol sústrediť pri online hovoroch kolegyne sediacej za počítačom, pohybe ľudí a ich konverzáciách pri susedných stoloch, prípadne nečakaných požiadavkách vyslaných na vašu adresu, hoci akurát ťukáte do klávesnice. Nasadené slúchadlá na ušiach preto často znamenajú pomyselnú tabuľku Nerušiť. Ale na to, akú hudbu si pustiť do uší a do hlavy, keď sa máme sústrediť na výkon, sa upriamilo hneď niekoľko zaujímavých štúdií. Evidentne ide o bežnú prax, ktorá si doslova pýta výskum a zarámcovanie. 

Klasika pre klasikov 

Pamätáte si ešte na dobu, keď sa tehotným ženám radilo, aby púšťali svojmu dieťaťu v brušku Mozarta? V zmysle hesla Nikdy nie je dosť skoro začať tak vznikol mýtus, že na rozvoj inteligencie má klasická hudba výrazný vplyv. „Mozartov efekt“ vznikol na základe štúdie publikovanej v prestížnom vedeckom magazíne Nature v roku 1993. Jej autori v nej uvádzali, že vysokoškolskí študenti po počúvaní Mozartovej sonáty pre dva klavíry D dur dosiahli lepšie výsledky v teste priestorovej orientácie ako študenti, ktorí hudbu nepočúvali.

Toto zistenie následne komunikovali médiá s tým, že záver štúdie prezentovali ako vedecký dôkaz, že u detí počúvajúcich Mozartovu hudbu sa vyvinie vyššie IQ. A to spustilo vlnu marketingového ošiaľu, hoci ďalšie štúdie potvrdili, že Mozartov efekt pôsobí výlučne na priestorovú orientáciu a nemá dlhé trvanie. Rakúski vedci teda preskúmali štyri desiatky amerických štúdií a usúdili, že to vôbec nemusí byť pravda.

Každopádne, počúvanie klasickej hudby pri práci môže pomôcť profesiám, ktoré pracujú s priestorom, ako sú trebárs architekti. U študentov môže klasika pomôcť pri geometrii, vo voľnom čase zas napríklad pri skladaní puzzle. Jednoznačne však pomáha dostať sa do lepšej pohody ľuďom, ktorí majú radi tento žáner.

Koncerty prírody 

Zurčanie potoka, šušťanie dažďa a šum lesa pomôžu lepšej koncentrácii, zatiaľ čo spev vtákov a zvuky zvierat na náš mozog pôsobia rušivo. Štúdia z roku 2015 skúmala vplyv zvukov prírody na pracovný výkon zamestnancov pracujúcich za počítačom v moderných, no neosobných priestoroch. Hudbu im púšťali na pozadí, pričom zistili, že im pomáha lepšie sa sústrediť na prácu, keďže popri nej tak intenzívne nevnímali ľudskú vravu a ťukanie do klávesníc. Podľa záverov štúdie došlo aj k zlepšeniu ich nálady a kognitívnych schopností. Raz darmo, príroda má liečivú moc, a keď nepríde človek k lesu, príde les k človeku. 

Hudba z videohier

Niektoré štúdie naznačujú, že hudba bez spevu prináša viac benefitov ako hudba s textom. Ľudia, ktorí sa chcú ponoriť do prúdu produktivity, by mali preto dať šancu aj hudbe z videohier. Ide o vysoko efektívny žáner, lebo je skomponovaná so zámerom cielenej koncentrácie. Každý element videohry má priniesť hráčovi jedinečný zážitok, povzbudiť jeho zmysly a celkovo ho naladiť na maximálny výkon bez toho, aby ho rušila kakofónia zvukov. Obsahuje rôzne pasáže, niektoré stimulujúce, dramatické, s rýchlejšou dynamikou a tempom. Táto kombinácia podporuje rýchlejšie plnenie úloh.

Sú ľudia, ktorí pri práci počúvajú len jeden typ hudby, iní striedajú žáner podľa aktuálnej nálady. A robia dobre. Muzikoterapia výrazne vplýva na naše pocity, dobré duševné rozpoloženie, redukciu stresu. Zatiaľ čo introverti viac obľubujú ticho, extroverti a kreatívci sa lepšie sústredia pri hudbe, ktorá pomôže ich mysli relaxovať a dovolí ich nápadom plynúť v rytme. Preto si niekto môže pri práci púšťať elektronickú, rockovú či dokonca metalovú hudbu a stále podáva dobré výkony. Smutný človek si môže pustiť jazz či klasickú hudbu, veselý dá zväčša prednosť trebárs hip-hopu. 

Autorka je trénerka pamäti I. stupňa.