Láska sa prejavuje v maličkostiach. Tri zážitky, ktoré mi to potvrdili

Ilustračné foto: Pixabay/MabelAmber
Pred časom mi niekto daroval vstupenky na koncert filharmónie. Ako študent som veľmi rád navštevoval koncerty. Neskôr najmä pracovné povinnosti spôsobili, že sa pre mňa stali určitou vzácnosťou. Aj napriek rôznym povinnostiam som sa však rozhodol pozvanie prijať. Bol to pre mňa hlboký umelecký zážitok – Čajkovskij, Bach, Dvořák. No to nie je dôvod, prečo o tom píšem.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

To, čo bolo pre mňa dojímavé a – ak môžem povedať – potvrdením tej hudobnej harmónie, boli dvaja starčekovia, starí manželia, ktorí mali už veľké problémy s chôdzou. Keď som sa po prestávke vracal do koncertnej sály, títo dvaja starí manželia sa držali za ruky a pomaly kráčali predo mnou ku svojim miestam. Dojímavý pohľad, ktorý pre mňa celú atmosféru koncertu výrazne umocnil. Tie ich do seba zavesené ruky, upracované, so známkami desaťročí, zo seba niečo vyžarovali. Koncert bol veľmi pekný, ale tón preň mi udali títo dvaja krívajúci starčekovia držiaci za ruku jeden druhého.

Nejde len o udalosti, ale aj o vzťahy. Niekedy drobné gesto, maličkosť vypovedajú o tom, čo sa za nimi skrýva. V poslednom období som si na svätých omšiach všimol dve také „drobnôstky“. Pred začiatkom omše priviezol do kostola starý pán na invalidnom vozíku svoju manželku, ktorá nemohla chodiť. Dvaja starí ľudia, jeden tlačí druhého na vozíčku. A z obidvoch vychádzal taký pokoj. Pri odchode z kostola bolo pre mňa meditáciou vidieť, ako sa usmievali a ako medzi sebou komunikovali. Každý ich pohyb bol prejavom lásky voči tomu druhému.

Nejde len o udalosti, ale aj o vzťahy. Niekedy drobné gesto, maličkosť vypovedajú o tom, čo sa za nimi skrýva.

O niekoľko dní som si počas svätého prijímania náhodne všimol maličkosť, ktorá poznamenala nielen celý zvyšok omše, ale aj nasledujúce dni. Na sväté prijímanie prichádzalo dievča v náručí s asi trojročným bračekom. Keď mu kňaz s úsmevom urobil krížik na čelo, miništrant, ktorý vedľa neho stál (zhodou okolností brat toho malého), ho so žiariacim a úprimným úsmevom pohladkal. Nebolo treba slov, stačilo vidieť toto „drobné“ gesto, nenápadnú maličkosť a bolo jasné, aký je medzi týmito súrodencami vzťah.

Toto boli pre mňa niektoré maličkosti, „drobnôstky“, ktoré poznamenali moje dni. Keď som o nich rozprával istému priateľovi, on sa ma na moje prekvapenie opýtal: „Prečo si ich videl? A prečo teraz, a nie predtým?“ Nevedel som mu hneď odpovedať. Skutočne som si kládol otázku: „Ako to, že som iné maličkosti predtým nevidel? A ako to, že možno sa na ne pozerali aj iní, a videl som ich ja?“

Až neskôr som našiel „drobné“ vysvetlenie. Ja som tieto „drobnôstky“, túto krásu videl, ak som mal tú pravú Krásu – Boha vo svojom vnútri. A tu sa musím priznať, že ma veľmi mrzelo, koľko som tých krásnych „drobnôstok“ (aj v tom predchádzajúcom roku) nevidel, koľko som ich prehliadol. Preto som si dal „drobné“ predsavzatie: Nechcem si už nechať ujsť ďalšie „drobnôstky“.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.