Neviem si predstaviť nechať tých najzraniteľnejších bez pomoci. Aj keď riskujeme životy

Rozhovor s riaditeľom Caritas Spes Ukrajina Petrom Žarkovským o humanitárnej pomoci na Ukrajine a rizikách tejto práce.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

Od vypuknutia vojny na Ukrajine sa zdvihla vlna solidarity voči utečencom bojujúcim o prežitie. Kamióny humanitárnej pomoci prichádzajú na Ukrajinu prakticky nepretržite, no nie vždy je možné pomoc doručiť tam, kam treba.

Najhoršie je, že Rusi bombardujú i autobusy s ľuďmi, ktorí sa snažia dostať do bezpečia. Pri transporte humanitárnej pomoci sme preto veľmi opatrní,“ priznáva kňaz Žarkovský.

Ste riaditeľ rímskokatolíckej charity Caritas Spes na Ukrajine. Čo vás priviedlo na Slovensko?

Slovensko som navštívil v minulosti už viackrát. Tentokrát je moja návšteva spojená s prepravou humanitárnej pomoci na Ukrajinu. Volali mi z košického biskupského úradu, že 25 kamiónov s humanitárnou pomocou smeruje z Nemecka na Slovensko. Z bezpečnostných dôvodov nechcú prekročiť ukrajinskú hranicu, a preto si ma pozvali do Košíc, aby sme to logisticky dotiahli.

Navyše som túto príležitosť chcel využiť aj na to, aby som spoznal utečencov, ktorí prekročili slovenskú hranicu. Musím povedať, že som bol prekvapený, ako dobre Slovensko nápor utečencov zvládlo. Ako rýchlo sa dokázalo zmobilizovať a na vzniknutú situáciu reagovať.

Navštívili ste aj niektorý z hraničných priechodov?

Áno. So skupinou utečencov som sám prešiel hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom. Bolo pre mňa veľmi silné vidieť, s akým nasadením pracovali stovky dobrovoľníkov, aby Ukrajincom pomohli. Na jednej strane bol hrozný pohľad na ľudí, ktorí zanechali celé svoje živobytie a prichádzali s jedným malým kufrom či batohom, na druhej strane na mňa veľmi silno zapôsobila sila nezištnej lásky, s akou boli utečenci na slovenskej strane prijímaní.

To, čo sa deje v niektorých ukrajinských mestách, by som nenazval humanitárnou katastrofou, ale genocídou ukrajinského ľudu.

V čom vidíte hlavný rozdiel medzi prácou charity na Ukrajine a na Slovensku?

V tejto situácii to iba ťažko možno porovnávať. Tu na Slovensku je bezpečie a pokoj. Ľudia vnímajú vojnu najmä cez správy a prichádzajúcich utečencov. Ukrajinci sú vojnou priamo zasiahnutí. To, čo sa deje v niektorých ukrajinských mestách, by som nenazval humanitárnou katastrofou, ale genocídou ukrajinského ľudu.

Kde ste sa nachádzali 24. februára, keď došlo k invázii? Aké boli vaše bezprostredné reakcie potom, keď Rusko zaútočilo?

V deň, keď sa začala vojna, som bol v Odese, kde sme mali plánovacie stretnutie. Keď sme začuli výbuchy, stretli sme sa vo veľkej sále a diskutovali, čo robiť ďalej. Do poslednej chvíle sme neverili, že Rusko začne vojnu. Medzi Ruskom a Ukrajinou to vytvorilo obrovskú priepasť, ktorá sa môže ťahať celé generácie.

Ako veriaci ľudia túto situáciu však zároveň vnímame aj ako skúšku našej viery, nielen pre Ukrajinu, ale pre celý svet. Myslím, že nie náhodou prišlo k vojne akurát počas Pôstneho obdobia. Rovnako vidím veľkú symboliku v tom, že v novembri, keď ešte nikto vojnu nepredpokladal, sa na biskupskej konferencii rozhodlo, že tento rok bude Rokom Svätého kríža.

Ako vnímate reakciu Západu? Je dostatočná? Prípadne čo by mali ostatné krajiny robiť?

Som veľmi dotknutý tým, akú podporu a mieru solidarity preukazujú iné štáty Európy voči Ukrajine. Aj tie, ktoré boli predtým voči migrantom uzavreté, sú dnes otvorené prijať veľké počty utečencov. Dobrým príkladom sú krajiny Vyšehradskej štvorky.

Nedávno som navštívil svojho dobrého priateľa, ktorý je kňazom v Nových Zámkoch. Hneď, ako sa začala vojna, dal celú svoju faru k dispozícii utečencom. Keď som sa rozprával s Ukrajincami, ktorých prichýlil, bolo pre nich úplne nepochopiteľné, akú ochotu a starostlivosť im ľudia preukazovali. Nezištnosť, s akou sa tu stretli, prekonala všetky ich očakávania. Pre niektorých z nich to bola vôbec prvá cesta do zahraničia.

Foto: Boris Soyka – Caritas-Spes Kamianets-Podilskyi

V médiách sa objavovali aj správy, že viaceré kamióny s humanitárnou pomocou boli terčom útokov, a preto pomoc nebolo možné dopraviť. Môžete to potvrdiť?

Áno, do niektorých oblastí Ukrajiny je dodnes problém doručiť humanitárnu pomoc, pretože kamióny sú pod paľbou. Mnohí kamionisti tam preto vôbec nechcú chodiť. Najhoršie však je, že Rusi bombardujú i autobusy s ľuďmi, ktorí sa snažia dostať do bezpečia. Pri transporte humanitárnej pomoci sme preto veľmi opatrní. Napríklad vieme, že do Kyjeva, Žitomira či Dnipropetrovska chodiť môžeme, no do Charkova nie.

Vedeli by ste nám predstaviť vašu službu na Ukrajine? Kde ako charita pôsobíte a na akých projektoch sa na Ukrajine podieľate?

Snažíme sa byť prítomní všade tam, kde vnímame nejakú potrebu, na ktorú môžeme reagovať. Venujeme sa deťom – sirotám, ktoré ubytovávame v dome u rehoľných sestier, ktoré ich vychovávajú až do dospelosti. S mládežou pracujeme vo formačno-oddychových centrách, tzv. oázach, ktoré máme zriadené po celej Ukrajine. Pre starých ľudí máme vybudované starobince a pre týrané ženy azylové domy.

Momentálne však sústreďujeme všetku našu pomoc na to, aby sme ľuďom pomohli riešiť existenciálne otázky. Všetky centrá našej pomoci (sirotince či tzv. oázy), ktoré sa nachádzajú v ohrozených zónach, sme sa snažili hneď transportovať do okolitých štátov.

V médiách sme videli aj fotky a videá, ako kňazi a členovia charity slúžili v suterénoch domov. Mali ste podobnú skúsenosť?

Áno, našu prácu sme museli presunúť do suterénov domov, do pivníc, do priestorov pod kostolmi. Všade tam, kde to bolo možné. Tak, ako bola kedysi Cirkev prenasledovaná a nemohla slobodne vykonávať svoju činnosť, boli sme aj teraz nútení presunúť sa do podzemia. Pripomína mi to obdobie studenej vojny.

Veľakrát sme stáli zoči-voči smrti. Napríklad keď sme odvážali deti autobusmi, ktoré boli pod paľbou, sa akoby zázrakom nikomu nič nestalo.

Rusko sa vo svojej stratégii zameriava okrem škôl, škôlok či nemocníc aj na centrá humanitárnej pomoci. Napríklad centrum Komunity Sant´Egidio v Kyjeve, ktoré pomáha tým najzraniteľnejším, bolo prednedávnom zbombardované. Nemáte strach, že by ste sa mohli stať terčom ruskej agresie?

Samozrejme, vnímam to ako riziko. Rusko chce ľudí úplne odrezať od pomoci zo strany charity. Ruskí vojaci sú tiež v zložitej situácii, pretože nemajú potraviny či benzín. Nám je v tomto zmysle ľahšie, pretože sme v domácom prostredí a pomáha nám celý svet. Toto Kremľu prekáža, a tak hľadá spôsoby, ako Ukrajincom zatarasiť cestu k pomoci. Hoci pritom riskujeme naše životy, neviem si predstaviť nechať tých najzraniteľnejších, akými sú starí a chorí, bez pomoci.

Stal sa už niekto z pracovníkov charity obeťou tejto vojny?

Našťastie, vďaka Bohu nie. Hoci sme stáli veľakrát zoči-voči smrti. Napríklad keď sme odvážali deti autobusmi, ktoré boli pod paľbou, sa akoby zázrakom nikomu nič nestalo. Dokonca aj v Charkove, ktorý je takmer celý zničený, ešte ostal stáť kostol a biskupský úrad.

Caritas International pôsobí vo vojnových oblastiach po celom svete. V čom je práca na Ukrajine špecifická oproti ostatným štátom sveta?

Ukrajina je v prvom rade mladý štát. Mladí Ukrajinci, ktorí pracovali aj v iných štátoch Európy, pochopili, že by mohli žiť aj inak. Už nechceli žiť pod takým tlakom, akému boli vystavení počas obdobia Sovietskeho zväzu. Túžili žiť v slobodnej krajine, v ktorej by boli rešpektované ich základné práva a slobody. Predstava slobodne a na Západ orientovanej krajiny však narazila na nevôľu Kremľa.

Na Ukrajine vidím paralelu so starozákonnou Knihou Exodus, v ktorej Mojžiš vyviedol Izraelitov z otroctva.

Putin sa navyše bál, že ak by Ukrajina prosperovala a stúpla jej životná úroveň, u bežných Rusov žijúcich často v chudobe by sa zdvihla vlna odporu voči režimu. Rovnakú stratégiu zvolili aj v Gruzínsku či Moldavsku. Ukrajina však vyslala do celého sveta veľmi silný odkaz, že už nechce žiť v okovách a bude bojovať za svoju slobodu. Vidím tu paralelu so starozákonnou Knihou Exodus, v ktorej Mojžiš vyviedol Izraelitov z otroctva.

Súhlasíte s názorom, že Putinova agresia prispela k zjednoteniu Ukrajincov?

Určite. Podľa Putinovej ideológie mala ruská menšina na Ukrajine vítať Rusov s otvorenou náručou ako osloboditeľov od ukrajinského útlaku. Realita bola však iná. Aj v rusko-jazyčných častiach Ukrajiny sa ruskí vojaci stretli s tvrdým odporom. Aj v tých častiach Ukrajiny, kde malo predtým Rusko podporu, o ňu pri tejto vojne prišlo. Celá Ukrajina je teraz jednotná tak ako ešte nikdy predtým.

Foto: Boris Soyka – Caritas-Spes Kamianets-Podilskyi

Súhlasíte s názorom, že Putina môžu zastaviť len Rusi?

Myslím si, že prostý ľud, ktorý chodí protestovať na námestia, Putina nezastaví. Aj keby mali žiť v extrémnej chudobe, radšej sa uskromnia. Ak však začnú pociťovať dosahy sankcií ruskí oligarchovia okolo Putina, mohli by vytvoriť na Kremeľ reálny tlak. Ľud ako taký pre Putina nič neznamená. Život obyčajného človeka pre neho nemá hodnotu.

Ako hodnotíte vyjadrenia blízkeho priateľa Putina, patriarchu Kirilla, ktorý spája vojnu na Ukrajine s bojom proti homosexuálnej lobby?

Myslím, že týmto konaním uškodil Kirill hlavne sám sebe. Stratil akýkoľvek rešpekt a dôveru, a to dokonca i medzi svojimi veriacimi. Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu sa od neho oficiálne dištancovala a rozhodla sa nespomínať jeho meno počas bohoslužieb. Moskovský patriarchát na Ukrajine prejavil po tomto incidente záujem zjednotiť sa s ukrajinským.

Aká by bola podľa vás najlepšia cesta, ako túto agresiu zo strany Ruska zastaviť?

Nevidím cestu, akou by to bolo možné. Kremeľ je od začiatku nastavený tak, že neustúpi od svojich požiadaviek. Okrem uznania nezávislosti samozvaných separatistických republík Doneckej a Luhanskej žiada Putin demilitarizáciu Ukrajiny a zrieknutie sa členstva v EÚ a NATO. Ukrajina sa nemôže jednoducho podriadiť a pristúpiť na Putinove požiadavky.

Ako veriaci sa však aj na túto situáciu pozeráme s nádejou, že Boh s tým môže mať svoj plán, ktorému my teraz nemusíme rozumieť. Myslím, že nás týmto Boh pozýva k pokániu, aby sme prehodnotili svoj život a zamerali sa na to, na čom v živote skutočne záleží. Vnímam to zároveň tak, že Boh skúša silu našej viery.

Vyčítať Bohu, prečo dovolil ľuďom konať zlo, je vlastne vzpieraním sa voči najväčšiemu daru, ktorý nám Boh dal, a ním je sloboda.

Pre veriacich je možno jednoduchšie vysvetliť si vojnu ako skúšku viery. V diskusiách s neveriacimi sa však stretávam s tým, že im vojna iba potvrdzuje, že Boh neexistuje. Ak by existoval, tak by podľa nich tomuto teroru zabránil. Boh pre nich buď neexistuje, alebo je zlý. Čo by ste im odpovedali?

Myslím, že najkrajším príkladom pre kresťanov je ukrižovaný Kristus. Pri pohľade na kríž sa nám natíska otázka, prečo nezostúpiš a neukážeš tak všetkým svoju silu. Boh však nikdy neodpovedá na silu silou. Volí si cestu lásky, cestu kríža. Ak si otvoríme Starý zákon, čítame príbehy samých vojen. Boh to dopúšťa, ale vždy ostáva ľuďom nablízku.

Obraz starozákonného Boha sa však mnohým, nielen ateistom, nepáči. Chcú Boha, ktorý je láska. A ak sa dve jeho deti idú biť, on ich predsa rozdelí, veď má na to moc

Ak by sme mohli vidieť všetko z Božej perspektívy, mali by sme na to úplne iný pohľad. Boh vidí všetky naše rozhodnutia aj ich dôsledky pre našu budúcnosť. Vie, aké rozhodnutie by bolo pre nás najlepšie, ale nikdy nás nenúti ho spraviť. Základom jeho lásky je to, že nám dal slobodnú vôľu. Každý človek má moc rozhodnúť sa konať dobro alebo zlo. Vyčítať Bohu, prečo dovolil ľuďom konať zlo, je vlastne vzpieraním sa voči najväčšiemu daru, ktorý nám Boh dal, a ním je sloboda.

Titulná foto: nm.sk/Július Kotus

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články