Nevychovávajme deti štýlom „niečo za niečo“

V rubrike Krása výchovy reagujeme na ďalšiu otázku rodičov. Niektorým deťom robí problém deliť sa o veci aj s vlastným súrodencom. Možno si rodič povie „Je to záležitosť povahy“ alebo „On z toho vyrastie“. Psychologička vysvetľuje, aké je dôležité viesť deti nielen v adventnom čase k nezištnému dávaniu hmotných i nehmotných vecí.

Exkluzívne pre vás čitateľov nm.sk odpovedá Lucie Kotková, psychologička a psychoterapeutka z Brna.

Otázky do rubriky Krása výchovy môžete posielať na adresu: vychova@nm.sk.

Máme tri deti vo veku 13, 10 a 6 rokov. Sme v období pred Vianocami a v rodine sa snažíme stretávať pri adventnom venci, rozprávame sa o láske, dobre a pomoci iným. Náš najmladší sa však nechce deliť o nič – o sladkosti, hračky, dokonca nechce ani požičiavať veci súrodencom. Žiadne z našich detí nemalo podobný problém. Ako ho máme naučiť, že bude spokojnejší, keď nebude myslieť len na seba?
Mirka a Peter

Milí rodičia,

pre niektoré deti je skutočne ťažké požičiavať veci iným. Nepíšete, či tento problém pretrváva aj inde, alebo len doma. Chodí syn do škôlky či do školy? Vie sa tam s ostatnými deťmi deliť? Asi by ma zaujímalo, aký má pre svoje správanie dôvod. Niekedy sa deti napríklad boja požičiavať hračky, pretože sú opatrné a majú strach, že by im ich ostatné deti, ktoré možno nedávajú na veci taký pozor, mohli rozbiť. Pýtajte sa, prečo nechce súrodencom niečo požičať či dať. A skúste zistiť, čo by mu pomohlo rozhodnúť sa inak (napríklad požičať niečo na výmenu). Pokiaľ nechce požičiavať jednu konkrétnu vec, mohol by namiesto toho požičať inú, ktorá preňho nie je až taká dôležitá.

Začleňte dieťa do konkrétnej pomoci, aby sa preňho postupne stala samozrejmosťou.

Je veľmi pekné, že sa spoločne rozprávate o tom, aké je dôležité mať rád druhých, pomáhať im. Určite v tom pokračujte (a nielen v adventnom čase). Ešte dôležitejšie však je, aby vás syn videl pri konkrétnych skutkoch. Doniesť spoločne koláč susede, vybrať darčeky pre starých rodičov na Vianoce, nachystať prekvapenie pre súrodencov, prispieť na charitné aktivity. Začleňte ho do konkrétnej pomoci, aby sa preňho postupne stala samozrejmosťou. Určite nemusí ísť iba o hmotné veci. Je dobré učiť dieťa, že môžeme darovať i svoj čas, záujem či pomoc iným.

Niekedy rodičia pristupujú k deťom v podobných situáciách štýlom „niečo za niečo“. „Ak nedáš bračekovi ochutnať zo svojho, nedá ti nabudúce ani on. Ak mu nepožičiaš hračku, ani on ti nepožičia svoju.“ Mne sa takýto postup nezdá správny, pretože odporuje tomu, čomu chceme dieťa naučiť – dávame či požičiavame bez nároku na odmenu, aby mal druhý radosť, a potom ju zakúsime aj my, pretože sme urobili niečo pekné. Pretože darovať „niečo za niečo“ nie je láska, je to obchod. A ten nikdy nie je nezištný.

Veľký pozor na „nálepkovanie“, ktoré deťom môže dlhodobo škodiť pri vytváraní pocitu vlastnej hodnoty.

Napriek tomu, že sa vám synovo správanie nepáči, snažte sa ho za to príliš nekarhať. Skôr pomenujte správanie, ktoré by sa vám páčilo. Napríklad namiesto vety „to nie je pekné, že si lakomý“ povedzte niečo v zmysle „páčilo by sa mi, keby si sa so súrodencami podelil“. Veľký pozor na „nálepkovanie“ (napríklad „si lakomec“), ktoré deťom môže dlhodobo škodiť pri vytváraní pocitu vlastnej hodnoty.

Vždy, keď chcete, aby sa dieťa správalo v určitých situáciách inak, skôr oceňujte pozitívne správanie, než aby ste neustále riešili to negatívne. Kedykoľvek si všimnete, že sa syn s niekým o niečo rozdelí alebo niečo požičia (hoci by to neurobil príliš ochotne), pochváľte ho za to. Nenechajte takéto situácie zapadnúť. Pokiaľ si ich budete všímať a oceníte ich, syn bude mať tendenciu ich opakovať, pretože za ne získa odmenu v podobe vášho súhlasu a ocenenia.

Držím vám palce a prajem celej rodine krásne Vianoce!