Nočné vychádzky do rodičovskej postele

V rubrike Krása výchovy reagujeme na ďalšiu otázku rodičov. Niektoré deti sa zo strachu či z iných dôvodov rady v noci presúvajú do rodičovskej spálne. Psychologička ponúka rodičom zopár užitočných rád, ktoré by im mohli pomôcť nastaviť lepší spánkový rytmus detí.

Exkluzívne pre vás čitateľov nm.sk odpovedá Ilona Špaňhelová, psychologička a psychoterapeutka z Prahy.

Otázky do rubriky Krása výchovy môžete posielať na adresu: vychova@nm.sk.

Máme dve deti, najstarší syn má 6 rokov. Keď bol malý, spával s nami v manželskej posteli. Od troch rokov sme sa ho snažili presunúť do detskej izby, jeho miesto medzi nami vystriedalo ďalšie dieťa. Neraz sme ich však mali u seba oboch. Teraz už synovia zaspávajú vo svojej izbe a mladšiemu to vyhovuje. Starší, hoci je už veľký, sa však často v noci zobudí a dožaduje sa mojej prítomnosti. Hovorí, že sa bojí, že má zlé sny. Sme už z toho unavení. Čo máme robiť?

nevyspatí rodičia

Milí rodičia!

Pri čítaní vašej otázky mi napadli dva okruhy odporúčaní. Ten prvý je, aby ste sa navzájom ako rodičia podporovali a pomáhali si. Som si istá, že to už robíte, navrhujem vám však, aby to bolo ešte intenzívnejšie. Podeľte sa o svoju únavu, hovorte o nej. Iste poznáte staré múdre príslovie, že ťažkosť, o ktorú sa podelíme, sa stáva polovičnou.

Výchovným cieľom nás rodičov nie je dieťa iba chrániť a odstraňovať spred neho prekážky.

Rozdeľte sa a striedajte sa. Pokiaľ by sa starší syn ešte nejaký čas „sťahoval“, hneď pri jeho prvej návšteve vašej spálne si povedzte, kde bude spať ten z vás, ktorý večer vyjadril potrebu vyspať sa. Domnievam sa, že obaja chodíte ráno do práce. Striedanie by vám mohlo pomôcť, aby sa vyspal aspoň jeden z vás. A ráno sa poďakujte tomu, ktorý to v noci zvládol. Táto konkrétna rada mi napadla vo vzťahu k vám rodičom, aby ste vnímali, že i toto náročné obdobie vás môže posilniť vo vzťahu.

Druhý okruh mojich odporúčaní sa týka vášho staršieho syna. Predstavujem si ho ako úžasného chlapca. Možno je viac citlivý na vnemy, udalosti, skutočnosti okolo seba. Zrejme je to i chlapec s veľkou fantáziou, ktorá u neho vyvoláva väčšie obavy, dokonca aj strach. Odporúčam vám, aby ste skúsili pátrať po príčine. Snažte sa vyhodnotiť, koľko času váš syn trávi pred televízorom (v niektorých domácnostiach je to kulisa, ktorú však dieťa veľmi intenzívne vníma), na tablete, v akých spoločenských vrstvách spolužiakov vyrastá.

Prekážok by pre dieťa nemalo byť priveľa a mali by byť primerané jeho veku.

Výchovným cieľom nás rodičov nie je dieťa iba chrániť a odstraňovať spred neho prekážky. Cieľom je vnímať, aby nebolo prekážok pre dieťa priveľa a aby boli primerané jeho veku. Tiež je dôležité, aby sme pomohli dieťaťu prekážkami a ťažkosťami prejsť. Dieťa by sa nikdy nemalo cítiť samo.

Čo tým mám na mysli? Skúste popoludní či podvečer zaviesť do vášho programu istý rituál, pri ktorom sa budete s dieťaťom rozprávať. Povedzte si, ako deň prebiehal, čo bolo pre dieťa pekné, príjemné, a čo bolo preň náročné. Pokúste sa zistiť, či mu nevíria hlavou nejaké ťaživé myšlienky. Pokiaľ to budete robiť každý deň a aj vy mu porozprávate o sebe, bude mať dieťa istotu, že sa môže s vami podeliť o svoj problém alebo zlý sen.

Ak máte voľnejší víkend, môže syn napríklad v sobotu ráno (je dôležité, aby to bolo ráno, a nie večer, inak sa zahltí myšlienkami) svoj sen nakresliť. Papier môže potom roztrhať, vyhodiť, alebo si s ním môže naopak „potriasť rukou“ na znak toho, že sa ho nebojí.

Dieťa by sa nikdy nemalo cítiť samo.

Večer pred spaním sa so synom poriadne objímte a ak veríte v nebeského Otca, odovzdajte všetko do jeho náruče a zverte sa svojim anjelom strážnym. Potom nech syn ide spať. Niekedy odporúčam, aby sa rodičia s deťmi dohodli na malom svetielku v izbe, ktoré je rozsvietené celú noc. Ak sa dieťa prebudí, ľahšie sa upokojí, že je doma a všetko je v poriadku.

Ak by sa syn aj napriek tomu k vám sťahoval a vám by to prekážalo, je dobré dohodnúť sa, čo s tým urobíte. Pokiaľ vám to však neprekáža a máte ešte v izbe napríklad gauč, môžete sa vyspať tam. Je dôležité jasne mu ukázať veľkosť vzájomnej lásky a tiež hľadať spôsob, aby ste sa aj vy dobre vyspali.

Môžete si dať aj odlučovacie intervaly. Napríklad celý týždeň bude v poriadku, ak k vám syn príde a bude spať s vami, ďalší týždeň, v prípade, že príde, ho odneste do jeho izby. Pri jeho posteli majte matrac, na ktorom jeden z vás bude spať celú noc. Postupne posúvajte matrac ďalej od jeho postele. Potom už len treba dúfať, že vďaka získanej istote týmto spôsobom syn bude spať v detskej izbe so svojím bračekom.
Uvidíte, či sa vám budú tieto návrhy pozdávať, či budete mať na ne silu a či vám skutočne pomôžu.

Držím palce!