O voľbe pri volebných urnách rozhodne v USA aj viera

Komentár vyšiel v časopise Città nuova.

Vlani v júni sa Louisiana stala prvým štátom v USA, kde musí byť v triedach vyvesené Desatoro. Najvyšší súd v Alabame citoval Bibliu v rozhodnutí, ktoré definuje zmrazené embryá, vytvorené oplodnením in vitro, ako „deti“. Štáty ako Texas, Južná Karolína a Utah prichádzajú so zákonmi, ktoré vyžadujú Desatoro na verejných školách a kresťanské školy financujú z verejných zdrojov.

Význam viery pri spravovaní jednotlivých štátov sa zdá byť v rozpore s prieskumom Centra Pew Research o vplyve náboženských kritérií na hlasovanie Američanov vo voľbách: 71 % respondentov sa domnieva, že náboženstvo by malo byť oddelené od vládnej politiky, zatiaľ čo len 28 % požaduje, aby politika podporovala náboženské hodnoty a presvedčenie.

Údaje uvádzané v súvislosti so straníckou príslušnosťou sú protichodné: 67 % republikánskych voličov požaduje, aby Biblia ovplyvňovala zákony USA, u demokratov zas tento podiel klesá na 32 %. Všetci vyzývajú, aby viera nebola irelevantná.

Náboženstvo bude mať v tomto politickom období pri volebných urnách opäť svoju váhu. USA naďalej zostanú štátom založeným náboženskými komunitami, ktoré pri úteku hľadali miesto, kde by sa mohli slobodne vyjadrovať.

Politika v cirkvi

Pre Ryana Burgeho, pastora Prvej baptistickej cirkvi v Mount Vernone nejde ani tak o uplatňovanie viery, ale „politiku, ktorá sa šíri všade: preniká do škôl, do zdravotníctva a neprekvapuje ma, že istým spôsobom aj do cirkvi“.

Pastor ešte pred niekoľkými rokmi videl na vrchole ideálnej hodnotovej pyramídy Bibliu a politiku dole v základni. Rozhodnutie voliť určitú stranu priamo súviselo s chápaním viery daného člena cirkvi:

„Dnes však údaje hovoria, že si náboženstvo vyberáme na základe svojho politického presvedčenia. Ak som teda republikán, budem hľadať cirkevný zbor, ktorý potvrdzuje moje názory a hovorí mi skutočne to, čo chcem počuť. Obdobne sa budem správať, ak som demokrat. To je dôvod, prečo za posledných 50 rokov veľa ľudí opustilo náboženstvo.“

Takzvaných „nonov“, t. j. Američanov bez náboženskej príslušnosti, je v súčasnosti o niečo menej ako 30%. Dosvedčujú všeobecný pokles počtov židovských veriacich, bielych kresťanov aj černošských protestantov.

Napriek tomu sa zdá, že evanjelikálnych cirkví, ako je napríklad Global Vision Bible Church v Mount Juliet v Tennessee, sa táto kríza netýka. Naopak, spojenie politiky a náboženstva zapĺňa nedeľné bohoslužby do posledného miesta. Miestny pastor dokonca neváha nazvať každého, kto volí demokratov, „nekresťanom a mäsiarom“.

Kresťanský nacionalizmus sa stal tromfom, ktorý napĺňa evanjelikálne megazbory na strednom západe a juhu USA, kde sa mnohé kongregácie zmenili na protrumpovské združenia pod heslom „Make America Pray again“ (Dosiahnime, aby sa Amerika opäť modlila).

Principiálna idea, ktorá vedie týchto pastorov a ich veriacich, spočíva v presvedčení, že Boh povolal kresťanov, aby spravovali všetky oblasti americkej spoločnosti. Vláda Spojených štátov by preto mala Spojené štáty vyhlásiť za kresťanský národ.

Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že len traja z desiatich Američanov sa stotožňujú s kresťanským nacionalizmom. Hlas tejto menšiny však zosilňuje Trumpovo hnutie Make America Great Again (Urobme Ameriku opäť veľkou). Na vysvetlenie neúspešného júlového atentátu na bývalého prezidenta napríklad používa výraz „Pánom zachránený“.

Rozdelení katolíci

Podľa Roberta P. Jonesa, autora bestsellera Skryté korene nadvlády bielych, súvisia kresťanské nacionalistické názory s postojmi, ktoré poškodzujú demokraciu a pluralizmus.

Nevraživosť bielych, popieranie systémového rasizmu, antisemitizmus, islamofóbia, obviňovanie prisťahovalcov, homofóbia a podpora patriarchátu podľa neho podkopávajú rovnosť, ktorá je základom viery a samotnej Ústavy USA.

V tomto kontexte môžu byť katolíci v novembrových voľbách rozhodujúci, keďže v kľúčových štátoch ako Pensylvánia, Michigan, Wisconsin a Nevada majú značné zastúpenie. Lenže katolíci nehlasujú jednotne. Bieli sú skôr za republikánov, zatiaľ čo Hispánci sa viac prikláňajú k podpore demokratov.

Augustový prieskum ukázal, že 50 % katolíkov podporuje Harrisovú a len 43 % je na strane Trumpa. Bývalý prezident, znepokojený týmito číslami, v snahe osloviť tento elektorát inicioval koalíciu Katolíci za Trumpa.

Politické strany vedia, že od biskupov nedostanú žiadnu verejnú podporu a že katolíci sa nebudú riadiť volebnými odporúčaniami z kazateľníc. Preto sa ich snažia osloviť prostredníctvom cielených akčných zoskupení.

Treba poznamenať, že katolícki biskupi sa prikláňajú skôr k Republikánskej strane, pretože v liste, ktorý pravidelne vydávajú v predvolebnom období, sú popri starostlivosti o chudobných významnou témou potraty.

Prisťahovalci a klimatické zmeny, ktoré sú ústrednými témami pontifikátu pápeža Františka, zostávajú na okraji politického diskurzu, aj keď nemálo biskupov by uvítalo, keby sa Bergogliovým postojom dostalo väčšej pozornosti.

Táto protichodnosť medzi poslušnosťou pápežským usmerneniam a vernosťou právu na slobodu, ktoré patrí k podstate USA, vyvolala nemálo trecích plôch aj s pápežom Františkom práve počas funkčného obdobia Joea Bidena – historicky len druhého katolíckeho prezidenta Spojených štátov.

Pastor Burge nás vyzýva, aby sme mysleli aj na ráno, ktoré príde po 5. novembri: „Politickí oponenti nezmiznú a tí, ktorí dostávali prívlastky ako nečestní, protiamerickí, protikresťanskí či dokonca ešte horšie, zostanú našimi susedmi, kolegami, farníkmi, spoluobčanmi.“

Nasledujúci 6. november bude rozhodujúcou príležitosťou uvedomiť si, že nenávisť je vždy deštruktívna, a to aj pre jednu z najstarších demokracií na svete.

Ilustračné foto – SITA