Organizácie vyzývajú k pomoci ľuďom bez domova. Upozorňujú aj na prevenciu pred stratou bývania

Keď sa povie, že ide do tuhého, pre niektorých to platí doslova. Zima je totiž pre ľudí žijúcich na ulici najrizikovejším obdobím v roku. Upozorňujú na to predovšetkým tí, ktorí ľuďom bez domova dlhodobo a systematicky pomáhajú. Na tento čas sa snažia vždy v predstihu pripraviť a s príchodom mrazivého počasia vyzývajú k intenzívnejšej pomoci a solidarite aj širokú verejnosť.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Stovky ľudí sa nemajú kde zohriať

Aktuálna situácia je podľa organizácií venujúcich sa ľuďom bez domova vážna. Snehová kalamita nedávno zasiahla niekoľko miest na Slovensku. Len v hlavnom meste sa pritom podľa odhadov združenia Vagus nachádza viac ako 300 osôb, ktoré sa nemajú kde a ako zohriať. Momentálne zasahujú ich terénne tímy, ktoré sú v uliciach šesťkrát do týždňa, a mapujú situáciu počas denných i nočných služieb.
Ľuďom bez domova sa v tejto situácii snažia pracovníci Vagusu zabezpečiť v prvom rade teplé oblečenie, prikrývky a teplé nápoje. Nie je výnimkou, že na zohriatie musia niekedy poskytnúť aj priestory svojho auta. Združenie vyzýva ľudí predovšetkým k všímavosti a k pomoci v prípade, ak nájdu na ulici bezvládne ležiaceho človeka.

Cesta do Nocľahárne sv. Vincenta v Bratislave po prvej intenzívnej snehovej nádielke v tomto roku. Pre ľudí bez domova je takéto počasie najkritickejšie. Foto: Facebook Depaul Slovensko

Posteľ, teplé jedlo a oblečenie ako základ prežitia

Konkrétnu pomoc počas zimy poskytuje aj nezisková organizácia Depaul. Aj prostredníctvom finančnej podpory ľudí, ktorí sa zapoja do kampane Adoptuj si posteľ, chce ponúknuť každý deň prístrešie, teplú posteľ a jedlo viac ako 200 ľuďom bez domova.
Mať nohy, hlavu a ruky v teple a suchu je pre ľudí na ulici základ prežitia zimného obdobia. Viaceré sociálne zariadenia preto v tomto období organizujú aj zbierky teplého šatstva. V týchto dňoch k takejto pomoci vyzýva aj Trnavská arcidiecézna charita.
Dobrodinci môžu oblečenie nechať v zberných nádobách na viacerých miestach v Trnave, Leopoldove, Piešťanoch, Seredi či Galante. Čisté a nepoškodené šatstvo sa následne bude poskytovať ľuďom v nízkoprahových zariadeniach až do konca zimy.

K zbierke teplého oblečenia pozýva ľudí aj košické Centrum pomoci bezdomovcom Samaritán. Podľa vedúceho centra Ľubomíra Badiara sú momentálne dôležité aj kvalitné zimné vetrovky z mikrovlákna, zimná obuv či teplá spodná bielizeň, ale aj rôzne deky, spacáky a prikrývky.

Podľa poskytovateľov sociálnych služieb netreba pritom zabúdať, že darovať oblečenie na charitu neznamená upratať si vlastnú skriňu. Veci by mali byť zachovalé a v prvom rade použiteľné. V opačnom prípade môže množstvo nefunkčného šatstva pracovníkom sociálnych zariadení ešte viac skomplikovať prácu pri triedení a tým aj zvýšiť náklady pri jeho likvidácii.

Štát vie, keď niekto neplatí zdravotné poistenie či účty za elektrinu. Sociálny systém by mal tieto skupiny obyvateľstva priebežne sledovať a aktívne chrániť pred stratou bývania.

Pandémia situáciu ešte viac komplikuje

Zima za posledné roky nie je jediným problémom, s ktorým sa ľudia bez domova musia popasovať. Dlhodobo je ním i neutíchajúca pandémia. Podľa Alexandry Károvej z občianskeho združenia Vagus sú osoby žijúce na ulici počas pandémie ešte zraniteľnejšie.

„Niektorí ľudia mávajú veľmi veľa nedoliečených chorôb, o ktorých niekedy ani sami nevedia. Tým, že nemôžu využívať bežnú zdravotnú starostlivosť, v prípade nákazy Covidom to s nimi ide veľmi rýchlo dolu vodou,“ vysvetľuje Kárová.

Počas pandémie, keď sa opatrenia veľmi rýchlo menia, sa sociálne centrá snažia byť pre ľudí bez domova nielen útočiskom, ale aj zdrojom informácií.

„V našom dennom centre informujeme klientov o podmienkach pohybu, testovania, ale aj o samotnom ochorení a možnosti očkovania,“ hovorí Kárová. Na druhej strane však dodáva, že pre pandémiu museli mnohé služby obmedziť svoje kapacity, preto môže byť dosah ich pomoci limitovaný.

Podľa riaditeľky združenia má pandémia negatívny dopad na túto skupinu obyvateľstva nielen z hľadiska zdravia. „Mnohí ľudia, ktorým sa podarilo zohnať aspoň nejakú brigádu alebo prácu napríklad v gastro sektore, o ňu opäť prišli. Niektorí sa z toho doteraz nevedia spamätať. Stratili napríklad možnosť platiť si aspoň ubytovňu a znova skončili na ulici. Takáto situácia je pre nich veľmi frustrujúca a demotivujúca,“ vysvetľuje Kárová.

Stratou bývania je podľa združenia Vagus ohrozených viac ako pol milióna Slovákov žijúcich na hranici chudoby. Foto: unsplash.com

Ľudí bez domova pribúda, potrebná je aj prevencia

Ľudí bez domova pritom podľa jej slov za posledný rok pribudlo. Nárast sa týka predovšetkým oblastí, kde sa už predtým bojovalo s nezamestnanosťou a nedostatkom pracovných miest, a kde mnohí ľudia dlhodobo žijú na hranici chudoby.

Podľa organizácie Vagus je takouto stratou domova ohrozených dokonca viac ako pol milióna ľudí na Slovensku. Združenie sa preto rozhodlo upozorniť na dôležitosť prevencie pred stratou bývania.

„Štát vie, keď niekto neplatí zdravotné poistenie či účty za elektrinu. Tieto údaje vedia pomôcť identifikovať ľudí ohrozených vylúčením z bývania. Sociálny systém by podľa nás mal tieto skupiny obyvateľstva priebežne sledovať a aktívne chrániť pred stratou bývania,“ hovorí Kárová z OZ Vagus. Ďalej dodáva, že podľa vykonaných štúdií by dokonca takéto preventívne opatrenia boli až 18-krát lacnejšie ako následné riešenie bezdomovectva.
Na linku pomoci, ktorú združenie prevádzkuje, sa už teraz podľa Károvej obracia mnoho ľudí. „Volajú nám  ľudia, ktorí si nevedia sami poradiť s rôznymi životnými situáciami. Pomáhame im s komunikáciou s úradmi, lekármi, zamestnávateľmi, bankami aj nebankovými spoločnosťami. Vyriešenie akútneho problému často trvá aj niekoľko mesiacov a na preklenutie tohto obdobia slúži náš krízový byt,” vysvetľuje riaditeľka Vagusu.

Človek, ktorý prechádza ťažkou životnou krízou, podľa Károvej potrebuje podporu odborníkov a opatrenia, ktoré zabránia strate bývania čím skôr. Vtedy má takáto osoba ešte šancu situáciu zvládnuť. Ak je však človek ponechaný na prepadnutie sociálnym systémom a ocitne sa na ulici, je pre neho nesmierne náročné vrátiť sa do bežného života, a to aj s intenzívnou pomocou odborníkov.

„Housing first“

S projektami na podporu bývania prichádza najnovšie aj Slovenská katolícka charita, ktorá v rámci modelu „housing first“ poskytne bývanie až 45 rodinám alebo jednotlivcom v zložitej životnej situácii.
Strechu nad hlavou tak získajú ľudia bez domova, týrané ženy, ženy samoživiteľky, odchovanci z detských domovov alebo dôchodcovia s nízkym príjmom. Desať bytov pre ľudí ohrozených bezdomovectvom odovzdá Trnavská arcidiecézna charita. Košická charita poskytne bezpečný domov štrnástim rodinám alebo jednotlivcom, päť bytov zabezpečí Diecézna charita v Nitre a o šestnásť ďalších príbytkov v piatich mestách sa postará Spišská katolícka charita.

Systémovú zmenu v probléme bezdomovectva rodín s deťmi na východnom Slovensku prináša v tomto roku aj Nadácia DEDO. Cez svoju iniciatívu Registračný týždeň sa jej podarilo získať dôležité dáta, ktoré pomôžu pri riešení problémov s bývaním. Len prednedávnom za ňu získala Karpatskú cenu za sociálne inovácie. Za prvý polrok 2021 už stihla poskytnúť odbornú podporu a pomoc s bývaním desiatim rodinám v Košiciach a do konca roka chce zabezpečiť bývanie pre ďalších osem rodín.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články