Otec má byť autoritou, múrom, na ktorý dieťa naráža a nedokáže ho prekonať

Mnohí vedci sa domnievajú, že táto doba osirela na otca, jeho autoritu a najmä na jeho schopnosť žiť v zložitej spoločnosti. Dnes je viac ako kedykoľvek predtým dôležité, aby sa dieťa mohlo stať samostatným, aby zvládlo zložitý život. Je preto dôležité prejsť si cestou výchovného „odpútavania“ dieťaťa od matky – keďže sa o dieťa stará od narodenia, môže sa naňho až príliš upnúť.

Všetci chápeme, že úloha otca a matky sa veľmi zmenila, a predovšetkým si uvedomujeme krízu otcovstva ako realitu postmodernej spoločnosti.

Bez toho, aby sme zbytočne analyzovali rôzne typy otcov, ktoré sa objavili v dôsledku náhlych spoločenských zmien, zameriame sa na štyri hlavné výchovné postoje, ktoré by mali otcovia zaujať, aby podporili deti v ich raste.

1. napomáhať odpútavanie dieťaťa od matky
2. podporovať dodržiavanie noriem a pravidiel
3. nastavovať hranice
4. byť autoritou a vychovávať k dobru

1. Odpútavanie dieťaťa od matky

Matka predstavuje pre každé dieťa istotu, pokoj, dalo by sa povedať primárne dobro. Treba si pripomenúť, že práve vďaka otcovi bude môcť dieťa, po odpútaní sa od matky a po tom, čo opäť nadobudlo istotu cez zvnútornenie ženskej postavy, vstúpiť do spoločnosti a reality.

Otec je pre chlapca neraz jediným mužským vzorom, s ktorým sa identifikuje.

Iba otec, ktorý pomôže dieťaťu odpútať sa od matky, ho podporuje v osamostatnení sa a vedie k prevzatiu zodpovednosti za seba. Takto bude schopné čeliť vonkajšej realite s jej ťažkosťami a frustráciami, ale aj radosťami a príležitosťami.

Pozrime sa na to, ako napomôcť oddelenie dieťaťa od matky.

V zásade existujú tri spôsoby odpútavania:

A) Oddelenie a násilný a negatívny odstup

K tomu dochádza vtedy, keď otec v očiach dieťaťa matku očierňuje a podceňuje ju, pretože sa považuje za nadradeného. Dieťa sa tak bude snažiť manipulovať matkou a cítiť sa všemocné a snažiť sa prevládať nad ostatnými. Nedocenená matka nie je podvedome tolerovaná a dieťa reaguje šikanovaním a agresivitou. Ak ide o dievčatko, dynamika je iná – závisí od ženských výchovných modelov, s ktorými sa dievča pri svojom vývoji stretne.

Pre chlapca sú mužské vzory veľmi zriedkavé a je väčšinou obklopený vychovávateľkami, čo má za následok, že otec je jediným mužským vzorom, s ktorým sa identifikuje. U dievčatka je to iné, pretože častejšie nachádza pozitívne ženské výchovné vzory, a ak aj otec matku nerešpektuje, bude napriek tomu reagovať prejavmi solidarity voči matke.

Dieťa môže mať problém vyjadriť zodpovednosť a motiváciu, pretože je stále príliš závislé od ženskej postavy.

B) Oddelenie a neutrálny alebo náročný odstup

Ide o najčastejší prípad, keď je priveľa vecí ponechaných na výchovu matky, zatiaľ čo iné (je ich však málo) sú v zodpovednosti otca. Hra je zvyčajne vyhradená pre otca, zatiaľ čo všetko ostatné zostáva na matke. Stáva sa tak, že dieťa má problém vyjadriť zodpovednosť a motiváciu, pretože je stále príliš závislé od ženskej postavy. Prirodzene, pre dievča je dynamika pokojnejšia a menej úzkostlivá.

C) Oddelenie a pozitívny odstup

Táto situácia nastáva vtedy, keď je matka rešpektovaná, keď sa otec zapája do výchovy (chlapcov alebo dievčat), pričom má manželku v sebe „prítomnú“, a s deťmi si zároveň vytvára výlučný vzťah. Takto sa dieťa učí objavovať veľké bohatstvo, ktoré nosí v sebe.

Nechať dieťa konať a neustále nezasahovať, podporovať ho a pritom ho stále nepoúčať, je výrazom „kontrolovanej slobody“, ktorá je veľkou príležitosťou pre deti, lebo sa naučia postarať sa samy o seba, čeliť životu a čerpať z toho, čo v sebe majú.

Egocentrizmus dieťaťa a spoločnosť plná nespútaných túžob predstavujú múr, proti ktorému musí otec bojovať.

2. Dodržiavanie noriem a pravidiel

Bez dodržiavania spoločenských noriem a pravidiel nie je možné spolužitie. Egocentrizmus dieťaťa a spoločnosť plná nespútaných túžob predstavujú múr, proti ktorému musí otec bojovať.

Aby deti rešpektovali pravidlá, je potrebné, aby otec zaujal niektoré dôležité postoje, a to:

a) Učiť deti pravidlám a pripomínať im dôsledky, ktoré môžu spôsobiť iným a sebe, keď ich nedodržia.
b) Ísť príkladom vlastným životom – aj rodiča viažu isté pravidlá, a keď ich nedodrží, mal by sa ospravedlniť alebo svoje správanie napraviť.
c) Pomôcť dieťaťu pochopiť, že schopnosť žiť podľa pravidiel predstavuje bezpečnosť života a ochranu najslabších.

3. Hranice

Nedostatok rešpektu, najmä voči matke, zo strany detí mnoho ráz odráža výrazný nedostatok výchovného zásahu zo strany otca.

Agresivitu, ktorá je u detí prítomná, treba kontrolovať, inak môže dôjde k násiliu, ktoré príliš často spôsobuje škody a situácie obrovského utrpenia. Otec predstavuje hranicu, autoritu, múr, na ktorý dieťa naráža a ktorý nedokáže prekonať. Otec musí so všetkou autoritou jasne a rozhodne zasiahnuť vždy, keď deti útočia na matku alebo iných ľudí, a žiadať nielen nápravu ospravedlnením, ale aj záväzok, že sa tieto negatívne činy už nikdy nebudú opakovať.

Otec tak preberá dominantnú úlohu v starostlivosti o dieťa. Zároveň predstavuje aj realitu, tvrdú prácu, samostatnosť, skrátka schopnosť naučiť sa postarať sa o seba.

Dieťa cez otca spoznáva krásu obetovania sa pre väčšie dobro.

4) Autorita a výchova k dobru

Okrem toho je potrebné, aby otec postupne prevzal zodpovednosť za školu svojho dieťaťa, aby sa išiel porozprávať s učiteľmi a niekedy azda zobral dieťa so sebou. Je dôležité, aby sa všetko, čo má dieťa urobiť, podchytilo a kontrolovalo, čím sa pomaly učí preberať vlastnú zodpovednosť.

Dieťa potrebuje spoznať krásu obetovania sa pre väčšie dobro, čo je skutočnou podstatou života. Sebaobetovanie pre vyššie dobro je výchovná línia zapísaná v každej ľudskej bytosti a otec, potom čo syn získal istotu od matky, mu môže pomôcť rozvíjať tento výnimočný rozmer.

Otca to zároveň zaväzuje ku koherentnosti vlastného života, učí deti vážiť si matku za všetko, čo robí, a vedie ich k tomu, aby riešenia na svoje otázky postupne hľadali v sebe a čerpali z obrovského bohatstva, ktoré je v každom z nás.

Otec by mal tiež sprevádzať svoje deti pri objavovaní sveta a vecí prostredníctvom výchovy k bratstvu, spravodlivosti a solidárnosti.

Predovšetkým by mal pomôcť svojim deťom pochopiť, že existuje niekto iný, kto nás presahuje a vždy nás podporuje. Je to Boh, nebeský Otec, ktorý vedie aj otca, aby bol skutočným svedkom lásky.