Nesmieme dovoliť druhým, aby narúšali náš vnútorný pokoj

Ak sa napríklad nečakane objaví problém, ktorého sa obávame, vôbec nám nepomôže „opíjať sa“ televíziou, alkoholom, jedlom, videohrami a nemyslieť naň. Musíme prísť na to, čo tieto obavy spôsobuje a snažiť sa to vyriešiť. Ak máme pocit, že žiadna z premyslených možností nám nevyhovuje, môžeme sa obrátiť na odborníkov, aby nám na konkrétny problém pomohli nájsť čo najlepšie riešenie.

Zdôveriť sa ľuďom, ktorí sú zrelí a majú nás naozaj radi, vždy pomôže, lebo vďaka nim sa dokážeme na daný problém pozrieť z inej perspektívy. Aj keby pre nás nemali správne riešenie, môžu nás sprevádzať pri objasňovaní príčiny a hľadaní svetla. Každá bolestná situácia, ktorá nám spôsobuje nepohodu, má viacero riešení, ktoré môžeme využiť. Ak odložíme na zajtra, čo môžeme urobiť dnes, situáciu to iba zhorší.

Uvedomiť si pravú príčinu nepohody je prvý krok, ktorý vôbec nie je zbytočný. Nie sme zvyknutí pomenovávať zdroj svojho trápenia, a už vôbec nie stavy duše, ktoré z neho vyplývajú. Väčšinou skončíme tým, že si nájdeme obetného baránka, do ktorého sa pustíme, aby sme sa mali na čo vyhovoriť a nemuseli nič robiť. Ďalej presviedčame sami seba, že sa máme zle kvôli tamtomu či onomu. Ak bol napríklad niekto nervózny a zle sa k nám zachoval, je prirodzené, že z toho nemáme radosť. Nemá však veľký význam celý deň sa umárať len preto, lebo dotyčný človek bol nervózny a nejako nám tým ublížil.

Nie je múdre strácať vzácny čas a neprestajne sa vracať k nepríjemným slovám, ktoré nám povedal ten či onen. Skutočnosť, že bol nahnevaný, nie je dôvodom na to, aby sme aj my boli celý deň nervózni.

Nesmieme dovoliť druhým, aby narúšali náš vnútorný pokoj. Nie je múdre strácať vzácny čas a neprestajne sa vracať k nepríjemným slovám, ktoré nám povedal ten či onen. Skutočnosť, že bol nahnevaný, nie je dôvodom na to, aby sme aj my boli celý deň nervózni. Pasívne sa podriadiť nejakej vonkajšej udalosti je nezmyselné. Vždy môžeme zareagovať inak. Ak sa rozhodneme, že budeme skľúčení, je to naša zodpovednosť a nemôžeme sa viac vyhovárať na samotnú udalosť.

Treba si vždy zadefinovať, v čom môžeme zmeniť seba, lebo druhých zmeniť nedokážeme. Ak budeme ustavične nariekať nad tým, čo nám urobil alebo povedal niekto iný, môže sa stať, že skutočnou príčinou nášho rozpoloženia nebude ujma, ktorú nám mal spôsobiť, ale naša prehnaná nedotklivosť, hrdosť, pýcha, márnomyseľnosť, naša priveľká potreba uznania… Toto sú niektoré z možných príčin toho, že zostaneme uväznení vo víre negatívnych myšlienok a dáme tak druhým moc rozhodovať o tom, či sa budeme cítiť zle celý deň, týždeň alebo dokonca mesiac. Mrháme vzácnym časom namiesto toho, aby sme boli šťastní a robili šťastnými ostatných okolo seba.

Z knihy Vnútorný pokoj od Chiary Amiranteovej.