Na vašu otázku v rubrike Krása výchovy odpovedá Ilona Špaňhelová, psychologička a psychoterapeutka z Prahy.
Chcete sa spýtať aj vy? Napíšte na vychova@nm.sk.
Pred pol rokom sa nám narodilo štvrté dieťa, veľmi sa z neho s manželom tešíme, no na moje prekvapenie sa u mňa nedávno objavili úzkostné stavy a obavy, či to všetko zvládnem. Neviem si vysvetliť, prečo sa to deje. Pri ostatných deťoch som takýto problém nemala, aj keď nebolo vždy všetko jednoduché. Zatiaľ si s tým dokážem nejako poradiť sama, no zvažujem aj odbornú pomoc, najmä kvôli manželovi, deťom a výchove (aby pre moje problémy netrpeli ostatní). Čo by mohlo byť signálom, že odbornú pomoc naozaj potrebujem?
Blahoželám vám k takej peknej rodine. Začnem trochu všeobecne. Narodenie dieťaťa je úžasný zážitok, prekrásny dar. Ide tiež o záväzok, a preto sa my mamy snažíme, aby bolo všetko dobré, niekedy perfektné. Vy už máte skúsenosti z predošlých pôrodov a zo života s deťmi, keďže ste už štvornásobná mama.
Po pôrode môžu matky zažívať rôzne psychické stavy. Spojené je to s tým, že všetko je nové, zároveň prudko klesá hladina hormónov progesterónu a estrogénu. Vrátili ste sa domov, kde nemáte len jedno dieťa, mnoho ráz je tam rušno, deti od vás niečo chcú, staráte sa o ne, varíte, periete, možno ich aj chystáte do školy, škôlky alebo prebaľujete.
Naraz je toho skrátka priveľa. Možno vám už nezostávajú sily.
U matky môže po pôrode dochádzať k popôrodnému blues. Je to stav, keď je viac unavená, má výkyvy nálad, niekedy plače, inokedy sa smeje a ani nevie prečo. Tento stav zažíva po pôrode až polovica matiek a mal by sa stabilizovať do dvoch týždňov.
Často je vhodnejšie poradiť sa s odborníkom, opísať mu svoje ťažkosti a on možno vyhodnotí, že je všetko v poriadku.
To, čo opisujete, môže mať prvky popôrodnej depresie. Môže sa stávať, že máte ponurú náladu, a neviete z čoho. Môžete mať väčšie obavy o niečo alebo niekoho, môžete prežívať beznádej, nepokoj či únavu. Môžete mať tiež skúsenosti s protichodnými pocitmi k narodenému dieťaťu. Máte ho nadovšetko rada a zrazu vám napadne, že by bolo lepšie, keby si ho niekto vzal a nejaký čas sa o neho staral.
Ak by tieto pocity pretrvávali viac ako týždeň, navrhujem vyhľadať pomoc. Môžete sa obrátiť na svojho gynekológa alebo praktického lekára, aby vám dal na niekoho kontakt. Ak viete o nejakom psychoterapeutovi alebo psychiatrovi, odporúčam vám objednať sa priamo u neho. Často je vhodnejšie poradiť sa s odborníkom, opísať mu svoje ťažkosti a on možno vyhodnotí, že je všetko v poriadku. Potom budete mať istotu, že ste pre to urobili všetko a zároveň budete mať potvrdené, že nejde o vážny problém. Alebo budete nejaký čas chodiť na psychoterapie a váš stav sa vďaka nim zlepší.
Odporúčam vám vyhodnotiť si spolu s manželom:
- Aký máte spánok? Je potrebné urobiť niečo pre to, aby ste napríklad cez víkend viac spali a starostlivosť o dieťa prevzal niekto za vás?
- Ako sa stravujete? Máte na jedlo čas a priestor?
- Akú máte podporu v starostlivosti o deti? Stačí to, alebo by bolo lepšie, keby dvakrát za týždeň prišla stará mama, zobrala staršie deti von a vy by ste mohli odpočívať?
- Ako zvládate domácnosť? Je potrebné, aby domácnosť fungovala dočasne v núdzovom režime? Nebudete tam mať až taký poriadok, poprosíte blízkeho, aby vám nakúpil a navaril jedlo do mrazničky, aby ste mohli aspoň trochu odpočívať.
- Ako vnímate blízkosť ľudí okolo vás? Navrhujem, aby ste chodili von na krátke prechádzky, spievajte si, pustite si hudbu, premýšľajte, čo vám prináša pokoj.
Prajem vám všetko dobré!