„Jedným z najdôležitejších objavov vnútorného života je, že existuje iba ,jedna’ láska a že táto jediná láska, ako v panenstve, tak aj v manželstve sa má uskutočňovať dokonalým spôsobom.“
Tieto slová napísal Igino Giordani, autor knihy Rodina, v roku 1939 a zdá sa, akoby boli uskoreným „komentárom“ ku Gaudium et spes (1965) či naznačovali línie kresťanskej spirituality pre tretie tisícročie.
To je Giordani: človek vedľa ľudí (manžel a otec, politik a spisovateľ) a prorok (učenec a muž ducha).
Igino Giordani sa narodil v roku 1894 v meste Tivoli neďaleko Ríma. V roku 1945 ho taliansky katolícky politik Alcide de Gasperi, jeden z otcov zjednotenej Európy presvedčil, aby kandidoval do parlamentu. „Alebo sa Európa zjednotí, alebo Európa zahynie,“ napísal Giordani v 50-tych rokoch, keď sa stal členom prvej Rady Európy. V roku 1948 sa stretol s Chiarou Lubichovou, zakladateľkou Hnutia fokoláre, a stal sa jej blízkym spolupracovníkom.
Aj osoby žijúce v manželstve sú povolané k životu dokonalosti v darovaní sa Bohu.
„Giordani prináša svoj príspevok pri rozširovaní charizmy jednoty hlavne vo svete rodiny, ekumenizmu, politiky a v rôznych prostrediach spoločnosti. A to v takej miere, že Chiara ho pokladá za spoluzakladateľa Hnutia fokoláre,“ píše sa v oficiálnom tlačovom komuniké hnutia pri príležitosti ukončenia diecéznej fázy procesu blahorečenia Giordaniho. Svojimi názormi na postavenie laikov v Cirkvi a ekumenizmus o niekoľko rokov predbehol Druhý vatikánsky koncil. Zomrel v Rocca di Papa v roku 1980.
Na stránkach tohto útleho denníka, ktorý tvoria výňatky z jeho bohatej literárnej tvorby, sa Giordani definuje ako kresťan, ktorý dokázal objaviť v živote rodiny všetku hĺbku a plnosť svätosti. S „evanjeliovou nástojčivosťou“ pozýva ku kontemplácii jednoty kresťanského povolania, ktoré svoj vzor nachádza v Trojici a svoje najautentickejšie vyjadrenie v nazaretskej rodine.
Tieto a iné zamyslenia nie sú len slovami, ale výrazom života samotného autora. Každodenné sviatostné spolužitie s manželkou Myou – plné radosti, blízkosti, ale aj bolestí –, a ich štyrmi deťmi vnímal ako cestu k čnosti lásky, ako hrdinské pozvanie k svätosti. Bol presvedčený, že „zázrak nazaretského domčeka sa určitým spôsobom opakuje v každom kresťanskom dome, ak ,plodí’ Krista medzi ľuďmi.“
„Rodina sa udrží, kým má lásku,“ píše Giordani. „Láska sa však udrží, len ak je zároveň nadprirodzená.“
Cieľom tejto malej antológie je prispieť k šíreniu posolstva krásy a hĺbky ľudskej lásky a rodiny, k ohlasovaniu „novinky“ manželstva ako cesty svätosti v ohni lásky.
Kniha Rodina je rozdelená do troch častí – Spomienky, Tri odlúčenia (venované matke, otcovi a manželke Myi) a Myšlienky o rodine. Jednotlivé témy zozbierané z listov, denníka, príhovorov a spisov nám jasne hovoria o autorovom presvedčení, že aj osoby žijúce v manželstve sú povolané k životu dokonalosti v darovaní sa Bohu. „Rodina sa udrží, kým má lásku,“ píše Giordani. „Láska sa však udrží, len ak je zároveň nadprirodzená. (…) Čistá láska medzi manželom a manželkou vstupuje do kolobehu lásky Najsvätejšej Trojice. (…) Manželia, ktorí sa milujú, vydávajú svedectvo o Božej prítomnosti a potvrdenie o jeho existencii.“
Hoci sa doba zmenila a dnešní manželia a rodičia sa stretávajú s novými výzvami, aktuálna zostáva pravda o manželstve ako o prirodzenom zväzku, ktorý má však božský pôvod. Cez zásah Krista je puto pokrstených manželov pozdvihnuté, povýšené na zväzok samotného Krista s Cirkvou.
Kniha Rodina prinesie aj modernému čitateľovi hlboký duchovný zážitok a môže byť pozvaním k obnove vlastného životného stavu či už v kňazstve, alebo manželstve. Lebo poslaním oboch je dávať život v láske a tá nikdy nie je len „ľudským podnetom, ale je Božským závanom: účasťou na Božskom živote“.