Demokracia je chorá, no nie na zahodenie. Zhodne chceme predísť jej úpadku (Výsledky DEMDIS diskusie)

Polarizácia spoločnosti, všeobecná frustrácia a narastajúca nedôvera voči inštitúciám sa premietajú v apatii a odcudzení sa od demokracie a spoločnosti. Napriek značným rozdielom však dokážeme nájsť zhodu pri pomenovaní hrozieb a liečby našej demokracie.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

DEMDIS diskusia z novembra 2022 na tému „Akú chceme demokraciu?” ukázala, že problém nie je v samotnej demokracii, ale s jej (ne)fungovaním na Slovensku. Cieľom ostatnej diskusie na tému „V akom stave je sloboda a demokracia na Slovensku?“ preto bola identifikácia hrozieb a výziev, ktorým čelí demokratické zriadenie na Slovensku v roku 2023. Tiež sme zisťovali, či sú obavy o stav demokracie oprávnené a či podľa diskutujúcich existujú nástroje, pomocou ktorých by sme sa dokázali s hrozbami vyrovnať.

Prečítajte si výsledky diskusie a sami sa presvedčte, že konsenzus nielen existuje, ale je na dosah.

Kto sa zapojil?

Do diskusie, ktorá bola otvorená 11. – 23. júna, sa zapojilo vyše 390 hlasujúcich, z ktorých bolo 278 zoskupených vo dvoch názorových skupinách – A a B. Účastníci spoločne odovzdali 14 870 hlasov a zadali vyše 130 originálnych komentárov.

Deliaca línia medzi skupinami spočívala v otázke, či slovenská demokracia stojí pred úpadkom. Dané ilustruje výrok, že demokracia na Slovensku je na tom v rámci normy – kým 62 % diskutujúcich zo skupiny A s výrokom súhlasí, až 52 % skupiny B nesúhlasí. Väčšina zo skupiny A si myslí, že Slovensko je na ceste k autoritarizmu, s čím diskutujúci zo skupiny B nesúhlasia.

Skupina A sa definuje značne prodemokratickými postojmi a obavami z nástupu na cestu autoritarizmu. Vidieť to napríklad pri identifikácii populizmu ako hrozby pre demokraciu, s čím súhlasilo 90 % členov tejto skupiny. Skepticizmus tejto skupiny sa prejavuje aj v tom, že väčšina súhlasí, že Slovensko smeruje k autoritárskemu režimu. Diskutujúci zo skupiny A za kľúčovú považujú úlohu občianskej spoločnosti a vysoká škola im vytvorila optiku na vnímanie problematiky demokracie, a to pre 40 % členov tejto skupiny.

Skupina B na rozdiel od skupiny A nevníma demokraciu ako problematickú, no identifikuje odlišné hrozby. Prejavuje sa to napríklad v špecifickejších postojoch vo vzťahu k populizmu – až 60 % diskutujúcich súhlasí s výrokom, že populizmus je len nástrojom, pričom záleží na hodnotách, ktoré sa ním presadzujú. Táto skupina negatívne vníma aj postavenie médií a mimovládnych organizácií. Viac ako polovica členov skupiny B pociťuje pozitívny sentiment k socializmu. S veľkou pravdepodobnosťou tak ide o starších účastníkov.

Najkonsenzuálnejšie názory v diskusii
  1. Netransparentnosť demokratických procesov podrýva demokraciu.
  2. Občania by mali mať možnosť byť aktívni v demokracii, združovať sa a spoločne hľadať riešenia.
  3. Zdravá demokracia musí umožňovať dôstojný život pre VŠETKÝCH občanov.
  4. Korupcia a zneužívanie moci erodujú demokraciu.
  5. Pokým nerozhodne súd, politici by nemali spochybňovať vyšetrovanie korupcie.
  6. Mali by sme spoločne predísť úpadku demokracie.
  7. Totalita vzniká postupne, z podhubia malátnej demokracie. Prvé na rane sú ľudské práva a aktívni občania.
  8. Postihovanie korupcie na Slovensku je nedostatočné.
  9. Ak nedôverujeme demokracii, nečudujme sa, že ľudia sa do nej nezapájajú.
  10. Cením si, ak je politik nekonfliktný, nevezie sa na vlne hnevu a nerozdáva „podpásovky“.
Konsenzus na dosah

Na čom sa napriek (na prvý pohľad) priepastným rozdielom účastníci diskusie zhodujú? Silný konsenzus nachádzame v tom, že zdravá demokracia musí umožňovať dôstojný život pre všetkých občanov. Zhoda je aj v tom, že totalita vzniká postupne, z podhubia malátnej demokracie, pričom prvé na rade sú ľudské práva a aktívni občania.

Pre obe skupiny je dôležité predchádzať úpadku demokracie. Zhoda panuje aj v tom, že politici by nemali znevažovať vyšetrovanie korupcie. Absolútna väčšina si zároveň myslí, že problémom je netransparentnosť demokratických procesov. V oboch skupinách silno rezonuje faktor ekonomickej nestability, ako ohrozenie demokratického zriadenia.

Korupcia spôsobuje eróziu

Všeobecne možno tvrdiť, že korupcia a jej rozširovanie v demokratických inštitúciách ústi do straty dôvery občanov. Tento predpoklad sa v tejto diskusii ukázal ako kľúčový. Korupciu a zneužívanie moci identifikuje až 85 % diskutujúcich ako faktor, ktorý eroduje demokraciu. Až 78 % nevníma postihovanie korupcie ako dostatočné. Z diskusie tiež vyplýva záver, že politici by nemali spochybňovať vyšetrovanie korupcie, pokým o veci nerozhodne súd.

Diskutujúci sa zhodujú aj v tom, že dôvera v súdnictvo je podmienená korupčnými škandálmi sudcov. Debata však ukazuje, že aj pri nedôvere v súdy by nadpolovičná väčšina aj tak svoje spory neriešila mimo arbitra.

Monopol jednej strany neprípustný

Napriek nejasnostiam, či skutočne stojíme na prahu autoritarizmu, až 64 % diskutujúcich nesúhlasí s výrokom, že demokraciu vylieči vláda tvrdej ruky silného lídra. Napriek tomu badať mierny rozdiel v individuálnom hlasovaní skupín, kde v skupine A nesúhlasila absolútna väčšina, v skupine B to bolo 47 %.

Naopak, pomerne silný konsenzus nachádzame pri vnímanej potrebe existencie deľby moci ako nevyhnutnej vlastnosti demokratických krajín. Pozitívne tiež hodnotíme, ak je politik nekonfliktný a nevezie sa na politike hnevu a nerozdáva „podpásovky“.

Démonizácia „mimovládok“?

Absolútna väčšina debatujúcich v oboch skupinách cíti odpor voči štátnemu zasahovaniu do činnosti občianskej spoločnosti. S výrokom „štát by mal potlačiť a sťažiť činnosť občianskej spoločnosti“, nesúhlasí až 88 % diskutujúcich zo skupiny A, a 64 % zo skupiny B.

Vôľu k občianskej angažovanosti bez zásahu moci vidíme aj vo výroku „občania by mali mať možnosť byť aktívni v demokracii, združovať sa a spoločne hľadať riešenia“, s ktorým v skupine A súhlasilo 97 %, v skupine B 81 % diskutujúcich.

Angažovanosť občianskej spoločnosti v problémoch demokracie sa teda stretáva s drvivo pozitívnym ohlasom. O to paradoxnejšie pôsobia výroky „Mimovládne organizácie by nemali byť politické. Ak sú, tak to nie sú mimovládky,“ s ktorým súhlasilo 78 % všetkých diskutujúcich, a „z ,politických‘ mimovládok by sa mali stať politické strany, alebo združiť do jednej ich spoločnej…“, ktorý dosiahol relatívny konsenzus 41 % diskutujúcich, ale bez zhody medzi skupinami.

Na jednej strane tak vidíme volanie po občianskej organizácii a angažovaní sa v politike, na druhej vysoko negatívny názor na „mimovládky v politike“. Možno teda predpokladať, že dochádza buď k vážnemu nepochopeniu roly mimovládnych organizácií v občianskej spoločnosti, alebo ide o inštinktívnu reakciu na ich démonizáciu politickými aktérmi. Dobrou správou ostáva, že v spoločnosti je prítomná vôľa k občianskym iniciatívam, ktoré môžu mať pozitívny dosah (aj) na politickú kultúru.

Chceme predísť úpadku demokracie

Demokracia nepredstavuje len abstraktný súbor princípov, ale je to spôsob, akým normujeme náš životný priestor tak, aby sme mohli viesť plnohodnotný život. A hoci všetky demokratické režimy čelia hrozbám, DEMDIS diskusia nám ukázala, že panuje silný konsenzus v tom, že demokraciu chceme zachrániť a je pre nás dôležitá.

Z diskusie taktiež vyplynulo, že negatívne vnímame hromadenie moci v rukách jedného človeka. Deľbu moci považujeme za základný faktor demokratického zriadenia.

Zdá sa, že status quo diskusie zostáva nateraz nejasný. Na jednej strane sa zhodujeme v tom, že zdravá demokracia nám zabezpečuje dôstojný život, slobodu prejavu, či v tom, že totalita vzniká z malátnosti demokracie. Ekonomickú nestabilitu či neprehľadnosť demokratických procesov taktiež hodnotíme ako problematické pre zdravé fungovanie našej spoločnosti. Na druhej strane sme rozpačití pri otázke, či je naša demokracia chorá a či smerujeme k autoritatívnej vláde.

A možno je to aj touto neistotou v detailoch, avšak jasnosťou v hrubších kontúrach a hrozbách demokracie, že si v absolútnej väčšine želáme slušných politikov, pretože sú to práve naši verejní činitelia, ktorí majú priamy vplyv na normovanie našich životných priestorov.

V DEMDIS budujeme svet férovej a otvorenej diskusie. Práve vďaka vašej účasti nachádzame konsenzus a vzájomné porozumenie. Aj vďaka vám vieme, že so správnym nástrojom v rukách vieme viesť aj konštruktívny a ohľaduplný dialóg. A to v dnešných časoch vôbec nie je málo.

Ďakujeme!

O projekte

DEMDIS je občianske združenie, ktoré inovatívnymi metódami nachádza konsenzus a porozumenie v rozhádanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predošlých diskusií nájdete na demdis.sk. Kompletný Polis report je na tomto linku.

Pravidlá diskusie nájdete v Kódexe férovej a otvorenej diskusie, ktorý tvoríme spolu s vami. Viac o metodike zas na tomto odkaze.

Portál nm.sk je mediálnym partnerom OZ DEMDIS.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články