Komentár Cyrila Dunaja: Nehľaďme na pápeža cez prizmu politických kategórií

O necelý mesiac zavíta k nám na Slovensko pápež František a už teraz môžeme povedať, že pôjde o historickú návštevu. Samozrejme, každá pápežská apoštolská cesta je historická, no tá septembrová v našej krajine bude mať svoje špecifické vlastnosti, ktoré presahujú naše hranice. To nám napovedá už samotný program, ktorý nesie črty tohto pontifikátu.

Okrem už tradičných stretnutí s predstaviteľmi štátu a občianskej spoločnosti nájdeme v ňom stretnutie so židovskou komunitou a inými cirkvami. Bratstvo a jednota nielen v Cirkvi a medzi cirkvami, ale naprieč celým ľudstvom (čo je hlavná myšlienka poslednej encykliky Fratelli tutti) je jednou z charakteristických čŕt služby a poslania rímskeho biskupa, ako ho vníma a vykonáva pápež František. Všetci sme totiž povolaní budovať spoločné dobro a mier. Obzvlášť predstavitelia štátu by mali v tom excelovať. Tomu však jednoznačne odporuje korupcia a uprednostňovanie vlastných záujmov alebo nejakej skupiny. Na našej politickej scéne sa mnohí často bijú za tradičné hodnoty, používajú Božie meno, no ich vízia kresťanstva je len karikatúrou evanjeliového posolstva, ktoré nie je pochopené ani do hĺbky, ani v jeho celistvosti.

Jednota je totiž tam, kde je rozmanitosť bez toho, aby boli nejakí podriadení alebo nadriadení.

Výnimočné body programu sa udejú v Prešove a v Košiciach. Predsedať sláveniu byzantskej liturgii bude určite jedným zo špecifických momentov tejto návštevy. Ešte len nedávno počas svojej cesty do Iraku pápež predsedal chaldejskému rítu v miestnej katedrále a tentoraz to bude v srdci našej Gréckokatolíckej cirkvi, ktorá za svoju jednotu s Rímom platila v minulom storočí dokonca krvou. Toto gesto poukazuje na pápežovu pozornosť voči všetkým cirkvám v jednote s Rímom a vyzdvihuje špecifikum Katolíckej cirkvi na Slovensku, ktoré možno ani sami nevieme poriadne oceniť. Máme možnosť byť mostom medzi tradíciami a ponúknuť túto skutočnosť všeobecnej Cirkvi. Jednota je totiž tam, kde je rozmanitosť bez toho, aby boli nejakí podriadení alebo nadriadení.

Stretnutie s rómskou komunitou v Košiciach, to, čo niektorí už aj kritizujú, je v súlade s víziou Cirkvi, ktorá vychádza na periférie spoločnosti, tam, kde sa iní nehrnú (porov. Evangelii gaudium). Tento bod programu je jednoznačným odmietnutím xenofóbnych a rasistických prejavov a poukázanie na ich nezlučiteľnosť s kresťanstvom.

Pohľad na našu Cirkev a spoločnosť takpovediac „zvonka“ môže byť a určite bude pre nás veľkým prínosom.

Stretnutie s mládežou, ktorá je budúcnosťou Cirkvi a krajiny, dodá určite nový elán mladej generácii, aby pretavila do svojho života s kreatívnou vernosťou tradície a hodnoty, ktoré sa tu formovali už dlhé stáročia, aby čelili výzvam našej doby.

Návšteva Šaštína bude povzbudením k tomu, aby sme nežili vieru len pietne a zalamovali rukami nad bolesťami, minulosťou a všade videli len hrozby pre vieru, ale tak ako Mária cez ne poukazovali na Ježiša a pretavili ich do toho nedeľného rána, ktorého jas osvecuje dejiny a životy každého človeka.

Program a výber miest je gestom, ktoré bude doplnené slovom. Slovom, ktoré je potrebné prijať, ale aj nechať sa ním prekvapiť. Pohľad na našu Cirkev a spoločnosť takpovediac „zvonka“ môže byť a určite bude pre nás veľkým prínosom. Nehlaďme na pápeža, jeho slová a gestá cez prizmu politických kategórií (konzervatívnych alebo liberálnych), ale evanjeliových.

Jednou z výziev, ktorým čelíme, je polarizácia nielen v spoločnosti, ale aj v Cirkvi. Slovensko stojí na križovatke. Ktorou cestou sa vyberieme, cestou budovania jednoty alebo prehlbovania polarizácie?