Projekt EPIC ako odpoveď na súčasný polarizovaný svet a jeho hlad po dialógu

Súčasná globalizovaná spoločnosť je charakteristická pestrým koloritom rôznych kultúr, národností, náboženstiev a sociálnych skupín. Rodinné zázemie, spoločenský a kultúrny kontext, v ktorom sme vyrastali, do veľkej miery formujú náš svetonázor. Tento fenomén je na jednej strane príležitosťou k vzájomnému obohateniu, na druhej je však spojený aj s množstvom výziev, s ktorými sa musíme vysporiadať, ak chceme spoločne vytvárať lepšiu spoločnosť.

Dôvodom vzájomných stretov je často neschopnosť komunikovať, vžiť sa do role toho druhého a pozrieť sa na svet jeho očami. Neznalosť správnych komunikačných techník potom vedie k deštruktívnym konfliktom, ktoré nás od seba ešte viac oddeľujú namiesto toho, aby nás k sebe približovali.

Dôvodom vzájomných stretov je často neschopnosť komunikovať, vžiť sa do role toho druhého a pozrieť sa na svet jeho očami.

Prvým krokom k vzájomnému zblíženiu je rozbitie bublín, v ktorých fungujeme, vystúpenie z vlastnej komfortnej zóny a stretnutie sa s ľuďmi z rôznych spoločenských, kultúrnych a názorových spektier. Cestou vzájomného dialógu tak môžeme rozširovať svoj často zúžený pohľad na svet. Práve v reakcii na túto potrebu vznikol projekt EPIC, ktorý je ovocím spolupráce združenia Neue Gesellschaft (Nová spoločnosť) a Hnutia fokoláre v Rakúsku, Nemecku, na Slovensku, v Slovinsku a vo Švajčiarsku.

Počas uplynulých dvoch rokov sa uskutočnili tri päťdňové semináre – v Nemecku, na Slovensku a v Slovinsku – zamerané vždy na jednu oblasť v súvislosti so vzťahmi a komunikáciou. Prvý seminár v nemeckom Bickenriede, na ktorom sa zúčastnilo viac ako štyridsať ľudí z rôznych krajín sveta, bol zameraný na osvojenie si efektívnych komunikačných techník pri riešení konfliktov, vysvetlenie zásad rešpektujúcej komunikácie, pochopenie mediačného procesu a využívanie nástrojov nenásilnej komunikácie.

Iba vtedy, keď sa naučíme čítať medzi riadkami a započuť aj to nevyslovené, sa dokážeme s druhým človekom skutočne spojiť.

Jedným z mien, ktoré sa na seminári skloňovalo, bolo meno psychológa Marshalla Rosenberga, ktorý bol priekopníkom a tvorcom konceptu nenásilnej komunikácie. Vychádza z predpokladu, že všetci máme rovnaké potreby, hoci sa často líšime v spôsoboch, ako sa ich snažíme naplniť a ako ich demonštrujeme svojmu okoliu.

Často si neuvedomujeme, akú veľkú úlohu pri interakciách s druhými zohráva naša schopnosť vcítiť sa a pochopiť, čo chce ten druhý povedať a aká potreba sa za jeho slovami skrýva. Iba vtedy, keď sa naučíme čítať medzi riadkami a započuť aj to nevyslovené, sa dokážeme s druhým človekom skutočne spojiť. Vďaka tréningu nenásilnej komunikácie môžeme lepšie porozumieť sebe a ľuďom okolo nás a osvojiť si postoje, ktoré môžu viesť k utužovaniu a prehlbovaniu našich vzťahov.

Druhý seminár, ktorý sa uskutočnil v Bratislave, bol zameraný na riešenie konfliktov v partnerských vzťahoch. Hosťami boli manželské páry, ktoré sa podelili o skúsenosti z vlastného života. Vo svojich výpovediach priblížili krízy, ktorými si počas spoločného života prešli, ako aj to, čo im pomohlo ich prekonať. Manželia Cornelia a Andreas Bolkartovci zo Švajčiarska zdôraznili, že pri konfliktoch je dôležité odhaliť v partnerovi zranené dieťa, ktoré reaguje na nejakú nespracovanú situáciu z minulosti.

Práve objatím svojich najhlbších zranení sa môže naštartovať proces ich hojenia, a tak sa napokon rany, ktoré boli ohniskom bolesti, môžu stať miestom uzdravenia.

Môže ísť o zranenie z detstva, ktoré sme vytesnili a vytvorili si účinné obranné mechanizmy, ktoré nás chránia pred ďalšou bolesťou, no fungujú zároveň ako štít, ktorý nám bráni pustiť si druhých bližšie k sebe. V našich reakciách je však táto jazva z detstva stále prítomná a v interakciách s partnerom vychádza na povrch. Napríklad ak nám v detstve hovorili, že z nás nikdy nič nebude, a neskôr od partnera počujeme podobné slová, dotkne sa tým nášho citlivého miesta a bez toho, že by sme si to vedeli vysvetliť, reagujeme prudko.

Až keď sa odvážime byť zraniteľnými pred druhým a odložíme všetky masky, môže sa začať proces premeny. Iba ak dokážeme túto bolestivú ranu pomenovať, toto „ohrozujúce monštrum“ stratí svoju moc a začneme chápať, že vzájomné obviňovanie je cesta do slepej uličky. Práve objatím svojich najhlbších zranení sa môže naštartovať proces ich hojenia, a tak sa napokon rany, ktoré boli ohniskom bolesti, môžu stať miestom uzdravenia a rastu v láske.

Pokiaľ je u oboch partnerov vidieť aspoň semienko ochoty pracovať na vzťahu, vždy je možné nájsť si k sebe cestu.

Manželský pár Tomáš a Katka Lenczovci zo Slovenska priniesli osobnú skúsenosť zo slovenskej verzie programu Percorsi di Luce (Chodníčky svetla), ktorý je určený párom prechádzajúcim si ťažkým obdobím svojho vzťahu, ako i manželom, ktorí túžia svoj vzájomný vzťah prehĺbiť a objaviť medzi sebou väčšiu jednotu. Počas niekoľkoročnej práce s pármi v manželskej kríze boli často svedkami toho, ako si i manželia, ktorí už nevideli iné východisko ako rozvod, dokázali opäť nájsť cestu k sebe a nanovo sa do seba zamilovať. Práve na takýchto príkladoch sa ukazuje, že pokiaľ je u oboch partnerov vidieť aspoň semienko ochoty pracovať na vzťahu, vždy je možné nájsť si k sebe cestu.

Posledný seminár programu EPIC prebiehal v Slovinsku. Venoval sa vplyvu moderných technológií na súčasný svet a rizikám, ktoré ich využívanie prináša. Okrem širokej dostupnosti informácií, šírenia hoaxov a nemravného obsahu zasahujú tieto technológie aj do nášho osobného života a vzťahov. Najohrozenejšou skupinou sú deti a dospievajúci, ktorí sú práve v citlivom období formovania svetonázoru a integrácie hodnotových pilierov, na ktorých môžu stavať a o ktoré sa môžu v živote oprieť.

Pokušenie úniku do virtuálnej reality a sveta sociálnych sietí sa stáva čoraz lákavejším oproti realite, v ktorej sa treba vysporiadať s problémami a vziať svoj život do vlastných rúk.

O to dôležitejšie je, aby boli na tieto výzvy pripravení a dokázali im čeliť. Jednou z najväčších výziev je regulácia času, ktorý mladí trávia na internete. Pokušenie úniku do virtuálnej reality a sveta sociálnych sietí sa stáva čoraz lákavejším oproti realite, v ktorej sa treba vysporiadať s problémami a vziať svoj život do vlastných rúk. Práve prevzatie zodpovednosti za svoje konanie a jeho následky je však cestou dozrievania, vďaka ktorej sa z detí stávajú zrelé osobnosti. Napokon aj my dospelí, ktorí sme vyrastali vo svete bez mobilov a internetu, sa často pristihneme, že z nášho oddychu sa stáva browsovanie na sociálnych sieťach a že z problémov v reálnych vzťahoch unikáme do bezcieľneho surfovania vo virtuálnom svete.

Na záver projektu EPIC vznikne verejne dostupný manuál, v ktorom budú zhrnuté komunikačné techniky a best practices (osvedčené postupy), ktoré na seminároch zazneli. Cieľom je, aby sa manuál dostal k širokej verejnosti a aby si tieto zručnosti mohli ľudia osvojiť, aplikovať ich do svojich vzťahov a tým pretvárať prostredie, v ktorom žijú. Iba ak budeme schopní vzájomne sa počúvať a naučíme sa viesť kultivovaný dialóg, môžeme dláždiť cestu budúcnosti, v ktorej budú konflikty namiesto ich eskalovania a vytvárania rozbrojov viesť ku konštruktívnym riešeniam a vzájomnému zbližovaniu.