Výber nm: Minister Karas chce pri reforme trestného práva dosiahnuť čo najširšiu odbornú zhodu

Prinášame prehľad udalostí, ktoré ukazujú, že dialóg je možné viesť aj v dnešnej polarizovanej dobe.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

Minister Karas chce pri reforme trestného práva dosiahnuť čo najširšiu odbornú zhodu
Foto: Twitter/Slovakia in the EU

Minister spravodlivosti Viliam Karas plánuje predložiť pripravovanú reformu trestného práva na rokovanie vlády v prvej polovici januára, informoval portál Teraz.

Povedal to po pondelkovom rokovaní s vedúcimi predstaviteľmi Najvyššieho súdu, Najvyššieho správneho súdu, Generálnej prokuratúry a Slovenskej advokátskej komory.

„Mojím cieľom je pripraviť kvalitnú reformu trestného práva, na ktorej bude čo najširšia odborná zhoda. Tento postup považujem za lepší ako parciálne novelizácie cez poslanecké návrhy, ktorých problematika môže byť riešená komplexne v rámci jedného, vyváženého materiálu,“ povedal po stretnutí Karas.

Materiál chce na vládu predložiť tak, aby sa o ňom dalo rokovať už v rámci prvej budúcoročnej parlamentnej schôdze. Od účastníkov rokovania údajne dostal pozitívnu spätnú väzbu a prísľub plného zapojenia odborných kapacít pri vyhodnocovaní pripomienok.

„Konštatujeme, že slovenská trestná politika je v súčasnosti deformovaná neprimerane vysokými trestnými sadzbami, ktoré sa pri niektorých skutkových podstatách vymykajú európskym zvyklostiam,“ tvrdia v spoločnom vyhlásení predstavitelia Najvyššieho súdu SR, Generálnej prokuratúry SR a Slovenskej advokátskej komory.

Predstavitelia týchto inštitúcií si myslia, že pripravovaná reforma trestného práva môže posunúť Slovensko viac smerom k osvedčeným prístupom európskej právnej tradície.

Podľa nich je potrebná aj humanizácia podmienok výkonu trestu odňatia slobody a výkonu väzby. „Aj v tejto oblasti vítame všetky snahy smerujúce k približovaniu sa k štandardom vo vyspelých európskych demokraciách,“ uviedli vo vyhlásení.

Predstavitelia napokon vyjadrili svoje želanie, aby sa dôležité zmeny v slovenskej trestnej politike prijímali na základe čo najširšieho odborného konsenzu a pri súčasnom rešpektovaní pravidiel riadneho legislatívneho procesu.

Ruská agresia ohrozuje ochranu ľudských práv, uviedol minister Káčer
Foto: Twitter/Institute for Democracy

Ruská vojna na Ukrajine ohrozuje ochranu ľudských práv a celý medzinárodný poriadok založený na pravidlách, uviedol minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Informoval portál Teraz.

Minister v pondelok v Banskej Bystrici otvoril 9. ročník medzinárodného diskusného fóra o ľudských právach s názvom Human Forum – Demokracia v ohrození? a 2. ročník medzinárodnej konferencie ministerstva zahraničných vecí.

Účastníci do stredy diskutovali o globálnych a regionálnych výzvach demokracie a ľudských práv. Témou nebola len ruská agresia, ale aj ochrana ľudských práv na Slovensku.

„Hlavným cieľom je priniesť intenzívnu debatu medzi občanov, politických predstaviteľov, zástupcov medzinárodných inštitúcií, akademikov a súkromný podnikateľský sektor, aby sa spoločným úsilím dokázala demokracia upevniť a znova zredukovať spoločenský extrémizmus,“ uviedli organizátori.

Medzi účastníkmi konferencie sú zástupcovia medzinárodných organizácií, diplomatického zboru, občianskej spoločnosti i akademickej obce.

Podľa Káčera by jednoznačnou odpoveďou na snahy o spochybňovanie medzinárodného poriadku mala byť jasne čitateľná hodnotová zahraničná politika. „Dôležitosť demokracie, právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd si však musí uvedomovať celá spoločnosť,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie uviedol.

K agresívnemu správaniu niektorých krajín sa podľa ministra nemôžeme stavať neutrálne, pretože by nás to mohlo v budúcnosti vyjsť draho.

USA a Japonsko usporiadali spoločné letecké cvičenie
Foto: Wikimedia Commons

„Japonské obranné sily a americká armáda vykonali bilaterálne cvičenie vzhľadom na bezpečnostné prostredie obklopujúce Japonsko,“ uviedol vo vyhlásení vojenský štáb podľa agentúry AFP.

Vo vyhlásení sa píše, že taktické vojenské cvičenie krajiny usporiadali po tom, čo „Severná Kórea odpálila balistickú raketu medzikontinentálneho typu, ktorá dopadla do výlučnej ekonomickej zóny Japonska v Japonskom mori“.

Podľa Japonska dopadla severokórejská strela západne od ostrova Hokkaido. Výlučná ekonomická zóna Japonska presahuje za jeho teritoriálne vody a rozprestiera sa v okolí dvesto námorných míľ od japonského pobrežia.

Podľa vyhlásenia „toto bilaterálne cvičenie potvrdzuje silnú vôľu Japonska a Spojených štátov reagovať na všetky situácie“. Okrem toho má „zosilniť odstrašujúce a reakčné schopnosti japonsko-americkej aliancie“.

Podľa denníka Daily Mail na severokórejské kroky Spojené štáty zareagovali vyhlásením, že podniknú „všetky potrebné kroky“ na zaistenie bezpečnosti pre seba aj svojich spojencov.

Americká viceprezidentka Kamala Harrisová v reakcii na odpálenie rakety zvolala mimoriadne stretnutie počas ázijsko-pacifického summitu v Bangkoku.

„Ostatné správanie Severnej Kórey je drzým porušením viacerých rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN. Destabilizuje to bezpečnosť v regióne a zbytočne to zvyšuje napätie,“ povedala.

Hovorkyňa Národnej bezpečnostnej rady USA Adrienne Watsonová uviedla, že odpálenie „zbytočne zvyšuje napätie a riskuje destabilizáciu“ regionálnej bezpečnosti. Severná Kórea podľa nej uprednostňuje zbrojenie pred blahobytom svojich obyvateľov.

„Pchjongjang musí okamžite ukončiť svoje destabilizačné konanie a namiesto toho si vybrať diplomatickú angažovanosť. Spojené štáty podniknú všetky kroky na zaistenie bezpečnosti amerického územia a japonských a juhokórejských spojencov,“ uviedla.

V súčasnosti sa na japonskom území nachádza 55-tisíc príslušníkov americkej armády. Väčšina z nich je na juhu ostrova Okinava. Letecké základne má americká armáda na predmestí Tokia a v severnej prefektúre Aomori.

Bielorusi nechcú bojovať proti Ukrajincom, uviedla Cichanovská
Foto: Wikimedia Commons

Bielorusi sú proti zapojeniu sa do vojny na Ukrajine na strane Ruska, povedala v rozhovore pre český portál iRozhlas.cz líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská.

Podľa nej je tento postoj ešte umocnený faktom, že ruské víťazstvo vyzerá v súčasnosti takmer úplne vylúčene. Uviedla, že existuje možnosť, že bieloruský prezident Alexandr Lukašenko bude chcieť ako prejav lojality voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi poslať svojich vojakov do boja.

Cichanovská však tvrdí, že Lukašenko si je dobre vedomý toho, že „by v takom prípade bieloruskí vojaci dezertovali, skrývali sa, utekali, pridávali by sa k druhej strane“.

„Rozhodne by však nebojovali proti Ukrajincom. Po prvé, nemajú motiváciu, nechcú bojovať proti národu, ktorý je nám taký blízky. A potom tiež vedia, že nie sú dobre vycvičení, nie sú dobre vybavení a poslúžili by iba ako ,potrava pre delá´,“ povedala líderka bieloruskej opozície.

V rozhovore takisto uviedla, že je „hanbou nelegitímneho režimu“ v Minsku, že niektoré krajiny, napríklad Poľsko, Litva a Ukrajina, pristupujú ku stavaniu plota na svojich hraniciach s Bieloruskom.

Podľa nej to vedie ku vzniku novej železnej opony. Zároveň vyjadrila nádej, že raz budú tieto múry zničené a dôjde ku zlepšeniu vzťahov už slobodnejšieho Bieloruska a západných krajín.

Medzi Putinom a Lukašenkom podľa nej v súčasnosti vládne najmä situačné priateľstvo. „V tejto chvíli potrebuje Lukašenko Putina ako jediného podporovateľa jeho moci,“ konštatovala s tým, že bieloruskému prezidentovi pomáha Moskva politicky aj ekonomicky.

„Putin potrebuje Lukašenka, pretože potrebuje naše územie,“ povedala a dodala, že Lukašenko pre ruské sily zabezpečí všetko potrebné, čiže „infraštruktúru, ľudí, nemocnice na liečbu ruských vojakov“.

Bielorusko z tohto spojenectva profituje lacnou ropou a plynom, ale platí zaň svojou závislosťou od Ruska.

„Som si istá, že s dobrým vedením by sa naša krajina dokázala dostať zo závislosti od Ruska,“ dodala Cichanovská.

Autor
Články autora
Odporúčané
Predošlé
Ďalšie
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články