Výber nm: Žiaci slovenských škôl prispievajú údajmi o životnom prostredí do databázy NASA

Prinášame prehľad udalostí, ktoré ukazujú, že dialóg je možné viesť aj v dnešnej polarizovanej dobe.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

Nemecký Bundestag vyhlásil ukrajinský hladomor za genocídu
Foto: Wikimedia Commons

Nemecký Spolkový snem (Bundestag) minulý týždeň prijal uznesenie, podľa ktorého bol ukrajinský hladomor v tridsiatych rokoch minulého storočia genocídou. Tento zločin, ktorý si vyžiadal približne 4 milióny obetí, podľa Bundestagu spáchal sovietsky komunistický režim, informuje DW.

Za návrh hlasovali poslanci patriaci pod strany vlády Olafa Scholza, ktorú tvoria sociálni demokrati z SPD, Strana zelených a liberáli z FDP. Uznesenie podporila aj opozičná CDU/CSU, hlasovania sa zdržali iba strany z okrajov politického spektra.

„Ďakujem Bundestagu za toto historické rozhodnutie. Pravda vždy zvíťazí,“ napísal na Twitteri ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Ukrajinské úrady o hladomore z rokov 1932 až 1933 tvrdia, že išlo o cielenú genocídu zo strany Josifa V. Stalina, ktorý chcel vyhladiť ukrajinských roľníkov. Ako genocídu tento hladomor ukrajinský parlament klasifikoval v roku 2006.

Podľa uznesenia nemeckého Bundestagu správanie komunistov vykazovalo znaky snahy o potlačenie ukrajinského spôsobu života, jazyka a kultúry, čo je zo súčasného hľadiska „blízke k historicko-politickej kategorizácii genocídy“.

Moskva sa dodnes bráni tým, že v kontexte vtedajšieho diania v strednej Ázii aj v Rusku samotnom nešlo o ojedinelú udalosť. Na začiatku daného desaťročia sa podľa nich obeťami hladomoru stalo množstvo Rusov, Kazachov aj povolžských Nemcov v Sovietskom zväze.

Prijaté uznesenie nemeckú vládu vyzýva, aby zabránila rozširovaniu jednostranného ruského pohľadu na tieto historické udalosti a zároveň podporovala Ukrajinu ako obeť súčasnej vojny.

Hladomor už vyhlásili za genocídu Austrália, Ekvádor, Estónsko, Kanada, Kolumbia, Gruzínsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Mexiko, Paraguaj, Peru, Poľsko, Portugalsko, Spojené štáty americké a Vatikán.

Poslanec Spolkového snemu za Stranu zelených a spolupredkladateľ uznesenia Robin Wagener vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin dnes koná v „zločineckej tradícii Stalina“. Podľa neho nie je možné si nevšimnúť podobnosť hladomoru so súčasnými udalosťami.

„Súčasná ruská agresívna vojna proti Ukrajine je súčasťou tejto historickej tradície,“ uviedol konzervatívec Volker Ullrich.

Hladomor na začiatku tridsiatych rokov 20. storočia na Ukrajine vznikol po tom, ako Stalin nariadil polícii zhabať ukrajinským farmárom, ktorých majetky boli kolektivizované, úrodu a zvieratá, čo sa skončilo smrťou hladom niekoľkých miliónov ľudí.

Minulý týždeň túto udalosť spomínal aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý uviedol, že Rusko v súčasnosti používa podobné taktiky.

„Kedysi sa nás pokúšali zničiť hladom, teraz sa nás pokúšajú zničiť tmou a zimou. Nemôže nás to zlomiť,“ napísal na sociálnej sieti Telegram.

V ostatných týždňoch Rusko na Ukrajine útočí na dôležitú infraštruktúru. Tieto útoky spôsobili masívne výpadky elektriny.

Voľba poštou zo zahraničia sa zjednoduší. Voliči si budú môcť sami tlačiť lístky
Foto: Pexels

Možnosť voliť zo zahraničia prostredníctvom pošty v parlamentných voľbách a v referende sa zjednoduší, informuje Tlačová agentúra Slovenskej republiky. Volič si napríklad bude môcť hlasovacie lístky vytlačiť sám.

Zoznam ľudí hlasujúcich zo zahraničia bude evidovať Ministerstvo vnútra SR. Volič bude môcť svoju zásielku počas cesty sledovať. Tieto zmeny prináša novela zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorú schválil parlament minulý týždeň.

Hlasovacie lístky si voliči budú môcť stiahnuť z webu rezortu vnútra. Vďaka tomu Slováci v zahraničí nebudú musieť čakať, kým im lístky prídu poštou zo Slovenska. Zo Slovenska im príde iba obálka.

„Obálka je problém, lebo obálka musí byť opatrená štátnym znakom. Bude sa posielať poštou aj naďalej, bez hlasovacích lístkov,“ povedal poslanec parlamentu Milan Vetrák (OĽaNO). Podľa neho by sa situácia mohla uľahčiť spoluprácou s ambasádami a využitím diplomatickej pošty.

Okrem možnosti sledovať cestu svojej zásielky budú voličovi prichádzať upozornenia aj na jeho e-mailovú adresu.

Rezort vytvorí aj jednotný zoznam voličov zo zahraničia. Ako uviedol Vetrák, „časť voličov, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku, mala osobitný okrsok na ministerstve vnútra a zvyšok sa nám roztratil po obciach, čiže nikto presne nevedel, koľko ich je, koho volili, nebola žiadna štatistika“.

Rezort bude preto viesť osobitný zoznam voličov žiadajúcich o voľbu poštou zo zahraničia. „V súčasnosti žiadatelia o voľbu poštou komunikujú s obcou ich trvalého pobytu. Podľa nového modelu budú všetky žiadosti o voľbu poštou adresované ministerstvu vnútra,“ povedal minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO).

Voliči zo zahraničia budú môcť o možnosť voľby poštou požiadať v listinnej podobe, elektronicky cez nový informačný systém alebo cez ústredný portál verejnej správy.

Možnosť voliť zo zahraničia sa zatiaľ nerozšíri aj na prezidentské voľby. Parlament totiž v novembri neschválil zmenu Ústavy SR, ktorá by to umožnila.

Žiaci slovenských škôl prispievajú údajmi o životnom prostredí do databázy NASA
Foto: Pexels

Žiaci zo šesťdesiatich škôl a vzdelávacích centier na Slovensku so 121 učiteľmi merajú kvalitu životného prostredia vo svojom okolí. Vďaka zapojeniu sa do programu Globe títo žiaci prispeli 3 544 údajmi aj do databázy NASA. O programe, do ktorého je zapojených 127 krajín, informovala Tlačová agentúra Slovenskej republiky.

„Zaujímavosťou medzinárodného programu je, že na Slovensku zapájame aj školy so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, napríklad aj z rómskych komunít, ktorých veľmi bavia praktické bádateľské aktivity a učenie vonku im pomáha nachádzať vzťah k prostrediu vo svojom okolí,“ povedala koordinátorka programu Globe na Slovensku Barbora Michnová.

Projektová a PR manažérka Daphne – Inštitútu aplikovanej ekológie Martina Brinzíková Badidová uviedla, že niektoré zapojené školy sú v blízkosti vzácnych rašeliniskových lokalít Oravy, Spiša a Záhoria. Tam budú môcť prostredníctvom metodiky programu sledovať aktuálny stav prostredia.

„Pre školy pripravujeme veľmi aktuálnu tému – klimatickú zmenu. Metodické materiály distribuujeme všetkým zapojeným školám v tlačenej verzii a učiteľom budú k dispozícii aj v elektronickej podobe na našej stránke,“ povedala Brinzíková Badidová.

K týmto materiálom podľa jej slov pribudli aj knihy a aktivity k tematike aerosólov a znečistenia ovzdušia. Tieto publikácie sú vhodné aj pre bádateľov prvého stupňa základných škôl a využiť ich môžu aj učitelia a žiaci mimo programu.

Program Globe na Slovensku koordinuje Inštitút Daphne, ktorého hlavným cieľom je podľa jeho webovej stránky „poskytnúť odborné zázemie pre ochranu prírody v oblasti aplikovaného výskumu a manažmentu prírodných biotopov“.

Program učiteľom umožňuje zber údajov a prístup k meraniam z celého sveta v rámci medzinárodnej databázy Globe pod záštitou NASA.

Autor
Články autora
Odporúčané
Predošlé
Ďalšie
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články