Výletmi k lepším vzťahom

Vzťah ako základný stavebný kameň výchovy

Keď sa mi pred pár rokmi dostala do rúk kniha kanadských autorov – lekára Gabora Matého a psychológa Gordona Neufelda – Držte si své deti!, celú som ju pozvýrazňovala. Je plná pútavých myšlienok, teórie, nápadov a skúseností o tom, prečo je tak veľmi podstatné budovať si vzťah so svojimi deťmi a ako na to.

Autori hovoria: „Deti, ktorým chýba spojenie s tými, ktorí sa o nich majú starať, je veľmi ťažké vychovávať a často i len učiť. Len určitá vzťahová väzba môže poskytnúť pre výchovu detí ten správny kontext. … Za pokles našej efektivity v role rodičov teda nie je zodpovedný nedostatok rodičovského know-how, ale narušenie kontextu väzieb medzi rodičmi a deťmi.“

Uvedomila som si, že v našej rodine hrajú v oblasti budovania vzťahov a väzieb dôležitú rolu výlety – prechádzky v prírode. Je to nenáročný, lacný a príjemný spôsob, ako byť spolu – nielen fyzicky, ale prehlbovať aj tú kľúčovú emočnú blízkosť.

Liečivá sila prírody

Príroda je sama osebe uzdravujúca. Je to miesto podnetné pre zmysly, kde sa prebúdzajú naše pozitívne emócie, zlepšuje sústredenie aj kreativita. Pomáha nám byť k sebe láskavejšími a štedrejšími. Tí, čo žijú v blízkosti lesa, sú vo všeobecnosti fyzicky aj psychicky zdravší. Po pobyte v prírode sa naše telo dokáže lepšie uvoľniť a zregenerovať ako po rovnakom čase v rušnom meste. Po dobrej prechádzke sme plní endorfínov a radosti. Z hľadiska prostredia je teda skvelým miestom, ktoré si pre upevňovanie vzťahov zvoliť.

Príroda je sama osebe uzdravujúca.

Plná pozornosť

Keď sme s deťmi na prechádzke, viem byť s nimi naplno. Doma je to ťažšie, z každého kúta na mňa kričí nejaká povinnosť – upratať, navariť, odložiť, premyslieť, riešiť domáce úlohy, mobil, televízor či počítač sú na dosah. Alebo si chcem len tak sama sadnúť a mať konečne svoj pokoj. Keď sme v prírode, sme spolu. Ak niečo zaujme našu pozornosť, sú z toho nakoniec spoločné zážitky z pozorovania chrobáčikov, hrania sa, prekonávania prekážok, z rozhovorov. Nech robím, čo robím, dať deťom plnú pozornosť na dlhší čas je pre mňa na prechádzke oveľa jednoduchšie ako doma.

Kam teda vyraziť a čo tam robiť?

Závisí to od veku detí, miesta, kde žijeme, koľko máme času. Najmä menším deťom stačia aj drobnosti, veľkáči už ocenia výzvy a zaujímavosti. Niekedy stačí vojsť do lesa a hrať sa tam, inokedy je fajn ísť na prechádzku a len tak kráčať a rozprávať sa, niekedy máme túžbu prekonávať prekážky a vidieť, zažiť úžasné veci. Všetko je to v poriadku.

Spoločné zážitky – malkáči

S malými deťmi stačí vyostriť zmysly a vnímať naplno svet okolo seba – pozorovať chrobáčiky, prechádzať sa po spadnutých kmeňoch a trénovať tak rovnováhu, vyliezť na menší strom, sledovať meniace sa oblaky, spoznávať stromy, kvety, stopy či trus.

Inokedy poteší ponoriť sa do spoločnej hry – stavania bunkra, naháňačky, hrania rolových príbehov… Napríklad tie sú u dcéry pomerne obľúbené, a tak nás občas na prechádzkach sprevádza Mimi a Líza, jej milované rozprávkové postavičky. Chytíme sa za ruky (keďže Mimi je nevidiaca) a vedieme dialóg podľa niektorého zo známych príbehov alebo si vymyslíme svoj vlastný. To zvládame aj počas výletu.

Keď „zaparkujeme“ vo finálnej destinácii, deťom veľa netreba a ponoria sa do vlastného sveta, do vlastného príbehu. Niekedy ostanem stáť obďaleč (a dobíjam energiu, keď na mňa nikto nehovorí), inokedy si užívam pohľad, ako sa spolu pekne hrajú, a keď mám chuť, pridám sa k nim. (Ehm, ak neposkytujem bufet alebo iný servis.)

S malými deťmi stačí vyostriť zmysly a vnímať naplno svet okolo seba.

Dom na križovatke lesných ciest

Minule sme takto s deťmi na križovatke lesných ciest stavali projekt domu. S palicami sme vyznačili obvod a jednotlivé miestnosti, lopúchy tvorili umývadlá, mach gauč, slama posteľ… Nechýbal ani 3D vešiak a kvetináč na terase. Bola to úžasná spolupráca – každý si našiel to svoje, čo ho bavilo, kde sa vedel zapojiť. Občas si bolo treba ujasniť rozdielne predstavy, niekto musel ustúpiť, hľadali sa riešenia. Ale všetko v radosti zo spoločnej práce.

Doteraz ma hreje pri srdci, keď si na to spomeniem – presne takto sa deti učia a v praxi si skúšajú všetky tie prepotrebné komunikačné zručnosti. Projekt domčeka sme kreslili už po tretíkrát, vždy na tomto konkrétnom mieste. Ani som nečakala, že deti sa tak potešia, keď im došlo, kde sme autom zaparkovali. Hurá, pôjdeme stavať domčeky! Spoločná radosť, spoločné dielo, spoločné zážitky – aj toto sú tie kamienky do mozaiky, ktorá vytvára vzájomný vzťah, posilňuje väzbu.

Spoločné zážitky – veľkáči

Pre starších môžu byť zážitky aj vyššieho levelu – túra s pekným výhľadom, k zaujímavému cieľu – vodopád, jaskyňa (a nemusí to byť len jedna z tých sprístupnených), rozhľadňa, horská chata, kde nás čaká zaslúžená odmena. Spestrením môže byť aj cesta lanovkou či zubačkou. Pre náročnejších turistov ferrata – zaistená cesta s reťazami, rebríky, cesta roklinou. Nezvyčajné a namáhavejšie cesty ocenia najmä tínedžeri, pre ktorých je už cesta lesom často „nudááá“.

Nápady a inšpirácie sa dajú nájsť na turistických portáloch (hiking.sk, hikemates.sk, outdoormamas.sk), dobrým zdrojom je aj geocaching. Hľadanie „ukrytých pokladov“ nás často privedie na nenápadné, ale zaujímavé miesta aj v našom okolí a ešte nás na konci čaká aj samotné hľadanie schovanej schránky.

Nezvyčajné a namáhavejšie cesty ocenia najmä tínedžeri, pre ktorých je už cesta lesom často nuda.

Nekonečné rozhovory

A ako vyplniť ten čas kráčania? Predsa rozhovormi! Je to úžasný čas, keď sa nedá len tak zdrhnúť do svojej izby či schovať sa za obrazovku mobilu. Je to čas, keď sa môžeme rozprávať o úplne čomkoľvek. Viac nápadov prinesiem o dva týždne. Tém, oblastí a skúseností sa mi nakoniec pozbieralo na samostatný článok.

Výlety s priateľmi

Na záver sa natíska otázka, či chodiť na výlety sami, alebo s priateľmi. Mnohí hovoria, že ich deti sú s kamarátmi motivovanejšie a prejdú väčšiu vzdialenosť aj bez protestov. Lenže ak sa pozerám na výlety aj ako na nástroj, ktorý mi pomáha, aby sa naše duše viac dotýkali, je dobré ísť z času na čas na prechádzku aj len tak sami ako rodina. Alebo individuálne s jedným dieťaťom.

Prajem nám všetkým veľa radosti zo spoločných chvíľ v peknej jesennej prírode.