Vynútené spomalenie

Zdroj: Pexels
V dnešnej rýchlej dobe si často organizujeme deň tak, aby sme boli efektívni. Niekedy nás zastaví až niečo neplánované a závisí len od nás, ako tento škrt cez rozpočet využijeme.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

Vlak meškal, a tak som sa zahrievala chôdzou po peróne. Jarné slnko ma opatrne hrialo a radostný spev vtákov mi nedovolil zaťažiť sa hneď ráno myšlienkami na najrôznejšie povinnosti. Chodila som hore-dole, všímala som si zeleň a rozkvitnuté stromy. Môj krok sa stával čoraz ľahším. Pohľad na jednoduchú krásu ma upokojoval.

Popri mne prešla žena, ktorá v oboch rukách niesla veľké tašky naplnené až povrch. Zrazu zastala, bremeno postavila na zem a zohla sa k zemi. Medzi prstami držala nenápadný biely kvietok. Usmiala sa sama pre seba a opatrne ho vložila do tašky. „Nemohla som vydržať,“ zdvihla ku mne pohľad, keď videla, že ju sledujem. „Bol príliš pekný.“

Vlak stále nechodil. Niektorí šomrali, iní sa tvárou obracali k teplým lúčom slnka. Ja som sa prechádzala po dlhom nástupišti, aby mi nabehlo zopár krokov navyše. Veď počas dňa sa už asi ťažko odlepím od stoličky a počítača.

Život na stanici sa akoby zastavil. Bežne uponáhľaní ľudia, keďže nemali na výber, spomalili v behu za termínmi a výkonom.

V diaľke zapískal vlak, nebol to však ten náš. Rýchlik sa nezastavil, len za sebou zdvihol silnú vlnu vzduchu. „Dnes prídem veľmi neskoro,“ zahundral muž stojaci obďaleč. „No nič, mám neplánovaný pobyt na čerstvom vzduchu.“ Chlap sa zachichotal a rezkým krokom sa vydal na staničnú prechádzku po peróne. Kráčali sme už dvaja…

Niekoľkí chlapci sa spokojne usadili na múrik a zrak neodtrhli od mobilu.

Život na stanici sa akoby zastavil. Bežne uponáhľaní ľudia, keďže nemali na výber, spomalili v behu za termínmi a výkonom. Stanica sa zmenila takmer na oázu relaxu.

Istá žena opustila vybetónovaný areál stanice a chodila po tráve. Mobilom si fotila všetko, čo videla.

Myslela som, že ma už nič neprekvapí, keď sa asi dvadsaťročné dievča zrazu rozhodlo nazbierať si kvety, ktoré rástli popri staničnom násype. Medzi potetovanými prstami čoskoro zvieralo kytičku púpav a sedmikrások. „Ešteže nie sme na stanici v meste,“ usmialo sa na mňa. „Iste niekoho potešia,“ dodala som. Súhlasne prikývla.

Rampy sa zavreli, signalizácia ohlasovala príchod vlaku. Čas príjemného spomalenia sa skončil. Dvere na vagóne sa zavreli a závan jarného vzduchu zostal za nimi. Stihol nás však prevoňať. Dievča s kvetmi si sadlo vedľa mňa a muž s lícami červenými od rýchlej chôdze si spokojne natiahol nohy kúsok od nás. Deň sa začal dobre. Zistili sme, že nám nič neutečie…

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články