Zabúdate? S pamäťou to nemusí mať nič spoločné

Autopilot náš každodenný

Keď niečo hľadáte a neviete, kde to je, prípadne potrebujete druhý mobil, aby ste prezvonili ten prvý, ide o nedostatok sebadisciplíny. Robíme veci podvedome, mechanicky, a tak nás nič nenúti si ich zapamätať. A okamžite sme za to potrestaní. Jediné riešenie je, že sa vedome „prebudíme“ a nahlas povieme, čo robíme. Ideálne trikrát.

V praxi sa potom môže stať, že si budete opakovať vetu ako „teraz zamykám byt“ a pripadať si čudne, hoci si susedia nemusia ťukať na čelo. Vďaka tomu však nebudete mať pochybnosti o tom, či ste zamkli. Aktivujete totiž rečové centrum a následne sa ešte budete počuť formou ozveny. 

Pamäť je ako sadenie zemiakov

O čosi komplikovanejšie je to trebárs pri predstavovaní sa. Ruku na srdce, zapamätať si tvár a meno človeka, ktorého vidíme prvýkrát, je náročné. Prečo? Lebo sa sústredíme na množstvo vnemov a nie na jeden konkrétny. Každú sekundu prichádza z našich zmyslov do najkrátkodobejšej senzorickej pamäti 11 miliónov bitov informácií, no do obmedzenej krátkodobej pamäti sa dostane len približne 40 až 50 bitov.

Náš mozog neustále triedi, čistí a vyhadzuje všetko, čo nie je potrebné na prežitie. Preto je dôležité, aby sme mu asistovali a ukázali, čo si chceme zapamätať. Podobné je to so sadením zemiakov. Nerozsypeme ich po poli len tak, ale najskôr vyhĺbime brázdu, do ktorej ukladáme hľuzy. Na to, aby sa ujali, však potrebujeme systém. Jednak nemôžu byť hneď vedľa seba, ale v určitom odstupe, zeminu je nutné dôkladne prihrnúť a dopriať sadeniciam pravidelnú zálievku. A tak keď niečo chceme vložiť do mozgu, kľúčová je koncentrácia, zvolená technika a opakovanie informácie. 

„Pamäť každého človeka je jeho súkromnou literatúrou.“

– Aldous Huxley

Ako na správne zoznamovanie?

Už spomínané vzájomné predstavovanie sa naráža na problém dvoch hemisfér. Kým vizuálny materiál, teda zjav človeka, spracováva pravá hemisféra, verbálnu časť, meno, spracováva ľavá. Za ďalšie ťažkosti je tiež zodpovedná slušná výchova. Na človeka, ktorý nám podáva ruku, nechceme civieť ani si ho prezerať a okrem toho sa ešte sústredíme na podávanie rúk, ktorým chceme zanechať dobrý prvý dojem.

Na zapamätanie mena je však potrebné vyvinúť cielené úsilie. Neváhajte sa znovu opýtať, ako sa dotyčný či dotyčná volá, a dobre urobíte, keď meno hneď použijete v komunikácii. Ľudia zvyknú na oslovenie reagovať pozitívne, dokonca sa cítia záujmom polichotení. Navyše, krátky rozhovor možno využiť aj na dôkladnejšie prezretie si tváre. Na každej sa dá nájsť zapamätateľný prvok. A pokiaľ zistíte o danej osobe dodatočné informácie, ako napríklad čo má rada, aké má záujmy, všetky tieto informácie mozog použije na asociáciu a vizualizáciu. Vďaka zapamätaniu tváre a mena dochádza k optimálnej aktivácii obidvoch hemisfér a to má na funkciu pamäti veľmi pozitívny vplyv.

Autorka je trénerka pamäti I. stupňa.