Záver Synody o synodalite: bez zmienky o LGBTI, otvorené dvere pre ženy

Myšlienka pápeža Františka, s ktorou vstupoval do synody pri jej otvorení, dostala po spracovaní podkladov z jednotlivých krajín a tiež 1 135 dodatkov, podaných účastníkmi synodálneho stretnutia, konkrétne podoby.

Tou prvou a najhmatateľnejšou je pozvanie budovať spoločenstvo Cirkvi nielen kňazmi a biskupmi, ale aj všetkými pokrstenými. Znamená to napríklad prijať výzvu častejšie spolu komunikovať a viesť dialóg v podobe, akú mal aj synodálny proces – ale na úrovni krajín a diecéz.

Odporúča tiež vyššiu účasť laikov na správe diecéz aj farností, a to vo všetkých stupňoch rozhodovania. Synoda dokonca hovorí o vstupe laikov aj do kánonického procesu.

Rešpektovaná účasť laikov v správe farností a diecéz

Záverečný dokument zdôraznil potrebu pastoračných rád priamo vo farnostiach. Tie na Slovensku nie sú pravidlom, povinné začali byť pre farnosti v Bratislavskej arcidiecéze od začiatku tohto roka.

V Košickej arcidiecéze sa zriadenie pastoračných rád odporúča vo väčších farnostiach, podľa farských stránok je praxou mať takúto radu predovšetkým v Žilinskej a Spišskej diecéze a Košickej arcidiecéze.

Vo farnostiach iných diecéz je prítomnosť pastoračnej rady skôr vizitkou kňaza, ktorý rozumie potrebe viesť farnosť cez vzájomné počúvanie a spoločný rast.

Ak však vstúpia do praxe synodálne závery, ani ekonomická, ani pastoračná rada nebudú mať už pre kňaza či biskupa len „odporúčací charakter“, ale ich výstupy sa budú musieť rešpektovať: „Cirkevné autority nemôžu ignorovať závery, ku ktorým dospeli poradné participatívne orgány.“

Synoda dokonca hovorí o neomylnom hlase laikov, vyplývajúcom z krstu, ak sa zhodnú vo veciach morálky a viery. Toto opatrenie bude náročné realizovať tam, kde klerikalizmus bráni rešpektovaniu výstupov povinných farských ekonomických rád a pastoračné rady ani nie sú na zozname či v pláne.

Ekonomická, ani pastoračná rada nebudú mať už pre kňaza či biskupa len „odporúčací charakter“, ale ich výstupy sa budú musieť rešpektovať.

Menej rozhodovania „zvrchu“, viac na mieste činu

Prelomová je aj vízia decentralizácie: biskupská konferencia nemôže prelomiť právo biskupa rozhodovať vo svojej diecéze. Doslovne hovorí, že ostatní biskupi „nemôžu prevážiť autoritu miestneho biskupa“.

Decentralizácia je navrhnutá aj medzi Rímom a diecézami, a to výzvou na vyšší počet diecéznych a provinciálnych rád, ktorých rozhodnutia a smerovanie by mal Rím akceptovať rýchlejšie ako doteraz.

Záverečný dokument bude môcť v praxi zmeniť mnoho vecí: napríklad aj spôsob výberu biskupov či správu verejných vecí vo farnosti.

Otvára tiež priestor pre mnohé synodálne poradné orgány a inštitúcie, nápomocné tak pápežovi, ako aj biskupom a kňazom: „Cirkevné štruktúry v tejto novej perspektíve už nepredstavujú miesto, ku ktorému sa musia schádzať laici, ale podporu služby.“

Zmeniť sa môže aj liturgia: jednou z výziev ostáva aj hľadanie cesty pre takú formu liturgických slávení, ktoré by boli „viac vyjadrením synodality“. Znamenalo by to napríklad aj vyriešiť otázku možnosti kázania laikov. Zriadiť takúto študijnú skupinu však nechcelo podporiť 12 % účastníkov synodálneho zhromaždenia.

Nech už majú prísť akékoľvek zmeny, kľúč bude rovnaký: komunikácia, dialóg, spoločné hľadanie dobrého riešenia v modlitbe, rozlišovaní a konzultáciách.

Prekvapenia v citlivých témach

Asi najviac sa očakávalo pomenovanie postoja a prístupu Cirkvi k LGBTI skupinám – v záverečnom dokumente však nie sú vôbec menované. Text odsudzuje vylúčenie iných z dôvodu „ich manželskej situácie, identity alebo sexuality“, čím zahŕňa do svojej prijímajúcej starostlivosti všetkých, ktorí sa doteraz cítili neprijatí.

Osobitný priestor záverečný dokument synody venuje ženám – aj keď téma diakonskej služby alebo iného sviatostného poverenia žien službou ostáva ešte témou diskusií a rozlišovania. Podľa kardinála Fernándeza, zodpovedného za túto pracovnú synodálnu skupinu, na takýto krok nie je Cirkev pripravená.

Zodpovedal tomu aj počet hlasov, ktoré boli proti pokračovaniu hľadania odpovede v tejto otázke: proti bolo až 27 % z prítomných synodálnych účastníkov. Skupina však pokračuje v práci, jej výstupy budú známe v júni 2025.

Väčšine seminárov chýba prítomnosť zasvätených žien alebo laikov vo formácii kňazov, rovnako ako chýbajú laickí experti.

Napriek tomu v otázke služby žien nastal posun, ktorý môže priniesť do života Cirkvi mnoho pozitívneho. Prítomnosť žien v živote Cirkvi má byť podľa synodálneho dokumentu výraznejšia, a to už priamo v účasti na formácii jej služobníkov:

„Bolo konštatované, že vo väčšine seminárov chýba prítomnosť zasvätených žien alebo laikov vo formácii kňazov, rovnako ako chýbajú laickí experti. Na druhej strane bolo zdôraznené, že ‚účasť žien je zásadná‘, pretože vidia veci, ktoré iní nevidia, zaručujú vyváženú formáciu a obohacujú všeobecný program pre budúcich kňazov.“

Otvorenosť pre charizmy žien

Synoda však otvorene pomenúva skutočnosť, že ženy „stále narážajú na prekážky“ a nemajú možnosť priniesť osobitné dary svojej charizmy, povolania a úloh pre pomoc v Cirkvi. Práve preto dokument vyzýva zveriť ženám akúkoľvek úlohu, ktorú v súčasnosti umožňuje kánonické právo, vrátane vedúcich postavení.

Pozornosti neušiel ani problém zneužívania, kde synodálne odporúčania hovoria o vytvorení pomocných rád pri riešení a odhaľovaní takýchto citlivých prípadov. Vyplynulo to z poznania, že mnohé nesprávne rozhodnutia v prípade zneužívaní prijali biskupi, izolovaní od dostatočného poznania situácie.

Týka sa to tak detí a žien, ako aj neprávom obvinených kňazov. Aj tu však synoda apeluje na potrebu prítomnosti laikov v poradnom hlase riešenia týchto káuz, a to tak z radov rodičov, ako aj odborníkov psychológov či psychiatrov.

Cirkev v pohybe

Pápež František si želá, aby bola synodálna Cirkev v pohybe: ak sa začnú uplatňovať výstupy záverečného dokumentu dôsledne, hoci pomaly, no pravdivo, príde skutočne k pohybu, aký tu nebol už storočia.

Môže priniesť inú Cirkev: otvorenejšiu, schopnú dialógu, menej centralizovanú, bez klerikalizmu, skutočne rodinnú a vzťahovú, kde budú tak kňazi, ako aj laici bez ohľadu na spoločenský status s radosťou budovať spoločenstvo. Presne tak, ako to bolo v prvotnej komunite Cirkvi.

Pápež to v záverečnej homílii 27. októbra vyjadril jasne: „Nepotrebujeme sedavú a porazeneckú Cirkev, ale Cirkev, ktorá počuje krik sveta… a špiní si ruky v službe Pánovi.“

Keď poznáme bolesti Cirkvi, a to nielen na Slovensku, je to riadne sústo: ale nie nemožné. Ak bolo možné viesť taký náročný dialóg v duchu prijatia a porozumenia v Ríme s túžbou vrátiť Cirkvi uveriteľnú tvár, je nádej, že sa podarí tejto zašpinenej tvári vrátiť pôvodnú podobu.