Túto otázku si kladie zrejme väčšina z nás, a to bez ohľadu na to, v akom štádiu zrenia viery (či jej hľadania, alebo spochybňovania) sme. Zdá sa nám totiž, že deň nás vždy „zožerie“ svojimi neodkladnými povinnosťami, takže nie je šanca zastaviť sa a dať Bohu čas, ktorý mu patrí a ktorý potrebujeme aj my pre budovanie vzťahu s ním.