Je možné modliť sa každý deň?

Vymodliť si modlitbu

To, že sme slabí a do modlitby potrebujeme silnú motiváciu, vieme. Možno práve preto sa mnohým uľaví, ak zistia, že modlitba sa vždy začína túžbou po nej. Nemusíme vtedy ešte nič systémovo hovoriť, dlho kľačať ani otvárať modlitebnú knižku. Stačí, ak vo svojom srdci začíname veľmi silno pociťovať túžbu po čase s Bohom.

Možno to príde samo ako prerod mojej viery z detskej na dospelú, možno sa tento signál ozve s odstupom po opustení modlitby či života viery. V každom prípade je to len to, čo Boh koná prostredníctvom Ducha Svätého v nás, ako o tom sám hovorí: „Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba, a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi“ (Rim 8, 26).

Takže prvá dobrá správa o modlitbe znie: Neignorujme akýkoľvek náznak túžby po modlitbe, po tichu v čase s Bohom. Ale buďme ako ryba, ktorá dostala riadnu návnadu – a držme sa jej minimálne tým, že budeme jednoducho, no vytrvalo opakovať: „Bože, túžim sa modliť. Pomôž mi!“

Mária si na to spomína veľmi dobre: Vždy keď sa ráno zobudila, videla svojho manžela, ako sa vedľa nej modlí. Ten obraz ju fascinoval a priťahoval, no napriek dohode s manželom, že ju zobudí, aj jej ochote modliť sa ju nebolo možné ráno prebrať. Spala príliš tvrdo. No túžba po rannom čase modlitby v nej ostala. Presne tú vložila do krátkej prosby vždy, keď jej prišla na um. Dnes sa nad týmto štádiom v modlitbe už len usmieva: po roku prosieb sa stalo, že sa začala sama, napriek tvrdému spánku, budiť presne v čas, keď sa chceli spolu modliť…

Tabuľkový systém a plánovanie

Modlitba je tiež disciplína. Znamená to teda, že rovnako ako si naplánujem prácu, dovolenku, cvičenie, stretnutie s priateľmi či kaderníka, naplánujem si aj modlitbu. Ak je pre mňa vzťah s Bohom minimálne taký dôležitý ako moja práca a vzťahy s ľuďmi, nebudem tento naplánovaný čas s výhovorkami odsúvať na potom. Byť verný Bohu znamená aj takúto pevnosť v postojoch a vo vyhradení si času pre neho. Nie je to jednoduché, ako o tom hovorí Saša: „Modlitba u nás kolíše hore-dole, je to sínusoida. Keď je horšie, modlíme sa viac…“

Technika a rôzne plánovacie kalendáre či aplikácie v mobile prichádzajú na pomoc aj v týchto veciach. Je jednoduché mať poistku, ak potrebujeme pripomenúť čas modlitby. Pre Beu to znamená mať denne nastavené zvonenie na 15.00 hod., keď sa uprostred všetkého zastaví a venuje čas modlitbe Korunky Božieho milosrdenstva.

Veronika, mama piatich detí, si vymyslela ešte kreatívnejšiu pomôcku: „Urobila som si náramok, a keď je na pravej ruke, ešte som sa v ten deň nemodlila. Pomáham si takto, keďže s mojou pamäťou je to stále horšie.“ Na pravidelnosť pri rodinnej modlitbe sa spolieha aj Eva – všetci vedia a dodržujú to, že večer patrí spoločnému stretnutiu sa pred Bohom.

Byť verný Bohu znamená aj pevnosť v postojoch a vo vyhradení si času pre neho.

Pojazdná kaplnka vo vnútri

Faktom je, že žijeme dynamický život a nie sme v pustovni, kde je ticho, nezvoní telefón, nepobehujú deti, nie sú tam kolegovia či ľudia na ulici, alebo vo verejnej doprave. Riešením však nie je odkladať modlitbu na „potom“ – a teda na nikdy, ako sa to bežne stáva.

Svätá Terézia Avilská nás všetkých učí vybudovať si v sebe „vnútorný hrad“, svoju vnútornú izbičku alebo – ak chceme – kaplnku. A tak sa dá pri troške sebadisciplíny aj uprostred rušnej kulisy v električke alebo vo vlaku stíšiť a vypnúť vnímanie zvukov okolia. Navyše, táto „interná kaplnka“ má neskutočné výhody: je stále poruke, neustále je v nej prítomný Kristus. Rovnako sa dá do tejto kaplnky vojsť pri uspávaní dieťaťa, pri umývaní dlážky, počas dozoru pri písaní písomky nad žiakmi, pri obede v kantíne, cestou v aute a, áno, aj keď sa to niekomu zdá ako nevhodné, aj na WC či počas hygieny.

Jozef s rodinou využíva čas tam, kde je, a ich kaplnkou sa stalo auto: „Ráno sa modlíme celá rodina v aute pri ceste do školy a do práce.“

Žiť prítomnosť s Pánom

Modlitba nemá a nemusí znamenať dlhočizné, pre mnohých nudné modlitby z modlitebnej knižky a hodiny, keď často pri zodpovednosti za rodinu a prácu nevieme, kedy čo skôr. Modlitba znamená privolávať Pána bezprostrednými slovami do každého okamihu svojho dňa a všetko mu dávať, všetko robiť, hovoriť, žiť s ním. Stačí len krátko zareagovať na to, čo mi práve brnkne o nos. Mešká mi autobus? Pane, ty si tu a ja viem, že máš pre mňa svoj plán. Nauč ma byť pokojným a dôverovať ti, že všetko máš v rukách a všetko sa dobre skončí napriek tomu, že som chcel byť načas na mieste.

Mám pred sebou náročný telefonát, do ktorého sa mi nechce? Pane, ty vieš, čo prežívam. Vieš aj to, ako potrebujem dobre doriešiť tento hovor. Buď so mnou, daj mi správne slová!

Vyhradiť si čas na modlitbu len striktne ráno, pred jedlom a večer môže znamenať stať sa farizejsky obmedzeným a len vtedy dovoliť Bohu mať so mnou spojenie. Ale Boh chce byť so mnou stále, chce mi pomáhať, niesť ma, upokojiť ma, dať mi kreatívne nápady, ak ich v náročnej situácii potrebujem… Jednoducho – chce byť mojím dobrým sparing partnerom v každej chvíli.

Keď sa chce, tak sa dá

Táto veta platí aj pri modlitbe, hlavne tam, kde sa zdá, že sa skutočne nedá ukradnúť nejaký časový priestor. Pre Veroniku to znamená pustiť si počas domácich prác pri veľkej rodine gospel a spievať – lebo kto spieva, dva razy sa modlí. Kto z nás nemá doma či v aute prehrávač, rádio alebo mobil a slúchadlá?

Pred časom ma dosť fascinovalo, a po prvý raz aj šokovalo, keď som v domácnosti svojich priateľov potrebovala navštíviť najmenšiu miestnosť v byte. Pri sedení som prekvapene hľadela na steny polepené biblickými citátmi, ktoré z mojej biologickej nutnosti urobili čas premostenia sa na vznešenejšie a lepšie veci.

Ak vám táto alternatíva príde cez čiaru, v každom prípade je dobrou pomocou mať motivačné citáty z Písma alebo života svätých stále pred očami v iných, dôstojnejších priestoroch.

Na obrazovku mobilu sa dá stiahnuť obľúbený svätý obraz alebo citát. Na chladničke nemusia byť len rozpisy služieb a magnetky z výletov môžu držať aj vytlačený obľúbený výrok svätého. E-shopy ponúkajú množstvo samolepiek (aj na stenu) so vzácnymi myšlienkami, ktoré si môžete nalepiť na notebook či obal z mobilu a upriamia vašu pozornosť na Boha a čas s ním. Je to pedagogický spôsob, ako žiť s Bohom.

Nehovorí predsa Písmo, aby sme mali Pána vždy pred očami? Tak prečo to neurobiť moderným spôsobom a nezakolísať sa v živote, ako to sľubuje žalm v texte ďalej?

Vyhradiť si čas na modlitbu len striktne ráno, pred jedlom a večer môže znamenať stať sa farizejsky obmedzeným a len vtedy dovoliť Bohu mať so mnou spojenie.

Byť v spoločenstve tých, ktorí sú vytrvalí v modlitbe

Človek sám často zlyhá, ale ak má niekoho, na koho sa môže v dobrom „prilepiť“ a spoľahnúť sa na potiahnutie, vždy to pomôže. Je dobré, ak je v rodine niekto, kto jednoducho na modlitbu nezabúda a je v nej už kus ďalej ako ostatní. Je to často pre unáhlených pracujúcich či odmietajúcich dospievajúcich pevný bod, keď modlitba ostane súčasťou života a pevne sa zapíše do systému dňa práve vytrvalosťou a pozývaním. Platí to aj pre tínedžerov, ktorí často modlitbu odmietajú a tento výpadok pre nich znamená aj stratu návykov pre život viery.

Aj tu Saša potvrdzuje, ako veľmi im prítomnosť vytrvalcov v modlitbe pomáha: „Cez víkend sa modlíme pravidelne celý ruženec so starými rodičmi – nám sa mnoho ráz nechcelo, ale starí rodičia to držia.“ Rovnakú skúsenosť má aj Juraj, ktorý stále žije ako dospelý s rodičmi: tým, že sa spolu modlia večer breviár, pomáha im to byť v spoločnej modlitbe vytrvalí. Dôležité teda je nevzdať to kvôli rozbehanosti či nezáujmu, ako aj to, aby tí, čo pozývajú do modlitby, mali vždy láskavý, no vytrvalý spôsob komunikácie.

Menej je viac

Ak máme a chceme praktizovať nielen osobnú, ale aj rodinnú modlitbu, vždy je problém zladiť čas členov domácnosti: keď sú deti malé, kvôli skorému a dlhému uspávaniu, keď dospievajú, kvôli odmietaniu, a keď sú dospelé, kvôli rôznosti osobného programu a prítomnosti doma. To isté platí aj o modlitbe manželov – často povinnosti voči rodine alebo aj práca na zmeny postavia pred manželov kreatívnu výzvu, ako naplniť túžbu spolu sa modliť.

Svoje o tom hovorí aj Janko, otec štyroch detí: „Povinnosti mne osobne uberajú čas nielen na modlitbu, ale veľakrát aj na relax.“ Tu platí: Ak nemôžeš mať všetko, ako by si chcel, ale máš si vybrať medzi niečo a nič, vyber si niečo. Dôležité je teda neprestať sa modliť. Pri deťoch bez ohľadu na vek volíme teda modlitbu, ktorá nebude trvať hodiny, ale maximálne dvadsať minút. Pri menších stavíme na modlitbu vlastnými slovami alebo hravými aktivitami, ktoré ponúkajú napríklad Katechézy Dobrého pastiera alebo eRko.

Pri väčších môžeme zvoliť čítanie dobrej knihy alebo Svätého písma po malých kúskoch, po ktorých dáme priestor prejaviť to, čo koho oslovilo. Je to tiež dobrý spôsob, ako budovať postoje a hodnoty a poznať, čo ktoré dieťa kedy a ako prežíva. V prípade manželov, ktorí riešia rozdielny čas v práci, môže byť pomôckou modlitba cez mobilné aplikácie s videom alebo zvukom cestou do či z práce v čase, ktorý vyhovuje obom. Aj tu stačí krátko, ale so srdcom. Modlitba však ostáva v rodine stále pevnou súčasťou.

Mať vnímavé srdce na pozvanie

Modlitba sa môže vďaka okolnostiam a odkladaniu s viac či menej uveriteľnými a oprávnenými dôvodmi úplne zo života stratiť. Platí to tak pre osobnú, manželskú, ako aj rodinnú modlitbu. No Boh neprestáva pozývať, potrebné je len mať vnímavé srdce a pravdivo na túto túžbu odpovedať. Takých okolností a pozvaní je v našom živote veľa, no mnoho ráz ich prejdeme len priznaním, že by som to mal urobiť a k modlitbe sa vrátiť.

Niekedy sú však okolnosti také náročné, že premenia situáciu nadobro. Stalo sa to aj v Milanovej rodine. Počas jeho nečakanej vážnej hospitalizácie, keď mu šlo o život, sa zrazu rozbitá rodinná modlitba, kde dospievajúce deti odmietali účasť na takomto čase, obnovila. Stačilo si len uvedomiť obmedzenosť svojich ľudských síl na zachovanie života manžela a otca a v pravde priznať, že ten, kto môže zasiahnuť, je len Boh.

Milan sa aj vďaka vytrvalej a úprimnej modlitbe svojej rodiny napriek zlým prognózam plnohodnotne vrátil do života. No spoločná rodinná modlitba sa vďaka jeho dlhej hospitalizácii a zotavovaniu stala znovu pevnou, neoddeliteľnou súčasťou všetkých členov domácnosti, ktorí sú prítomní.

Mlčať a byť

Sú chvíle, keď na jednej strane chceme, ba až potrebujeme byť s Bohom v modlitbe, no nevládzeme nič hovoriť (z únavy, frustrácie či bolesti) alebo nám jednoducho prídu slová zbytočné. Modlím sa teda aj vtedy, ak len mlčím, či nie? Ak si uvedomujem Božiu prítomnosť (ak nie som v kostole, ideálne je sprítomniť si Boha pohľadom na kríž, obraz s podobou Ježiša alebo aj zapnutím online adorácie v mobile či počítači), môžem sa len dívať naňho a mlčať.

V tom tichu (to vieme veľmi dobre aj z iných vzťahových skúseností) sa často pohľadom a neverbálnou komunikáciou vypovie viac ako stovkou slov. Stačí len byť pred Bohom v nastavení: „Som tu takýto, Pane, prijmi ma, dávam sa ti.“

V každom prípade: Ak je x dôvodov, prečo sa „nestíhať“ denne modliť, je ešte viac spôsobov, ako dennú modlitbu nielen ustáť, ale aj zlepšiť!