Niekedy to tak vyzerá: pretože je jednoduché zosobášiť dvoch mladých, je príjemné najesť sa a zatancovať si na svadobnej hostine či potom na krstinách. A keď sa oslavy pominú, nechať ich plávať životom, nech si poradia, ako (ne)vedia. Majú sa milovať, vychovávať deti, tak nech to robia dobre – ale nech s nimi nemáme v Cirkvi starosti. Lenže presne to je to, čo pápež František nechce. Hovorí, že rodiny sú príležitosťou k rastu, k budúcnosti, k lepšiemu svetu a treba sa o ne v Cirkvi starať s láskou. Čo teda pre rodiny robíme?