Podcasty Spoločnosť

Výber NM: Poslanec ĽSNS sa postavil nebezpečným názorom ľudí z vlastnej strany

Foto: YouTube/Kotleba - ĽSNS

Prinášame vám výber udalostí, ktoré sú ukážkou, že kroky k dialógu sú možné. V dnešnom podcaste sa dozviete:

– Nečakané vyjadrenie poslanca krajne pravicovej ĽSNS o koronavíruse pozitívne prekvapilo parlament. Poslanec zároveň urovnal svoj osobný spor s koaličným poslancom Benčíkom

– Slovákom záleží na planéte – viac ako stotisíc ľudí podpísalo klimatickú petíciu

– Nórsky kresťanský demokrat navrhol líderky bieloruskej opozície na Nobelovu cenu za mier 2021

– Irán povolí ženám kandidovať na post prezidenta

Nečakané vyjadrenie poslanca krajne pravicovej ĽSNS o koronavíruse pozitívne prekvapilo parlament. Poslanec zároveň urovnal svoj osobný spor s koaličným poslancom Benčíkom

O novom koronavíruse, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19, sa prostredníctvom sociálnych sietí a tzv. alternatívnych médií šíria mnohokrát nepravdivé informácie, ktoré popierajú existenciu nákazy alebo ju rozličnými spôsobmi zľahčujú. Zo súčasných slovenských parlamentných strán sa k nákaze najviac ľahkovážne stavajú členovia krajne pravicovej ĽSNS. Marian Kotleba, líder tejto strany, na začiatku pandémie hovoril o pandémii ako o pláne na ovládnutie ľudstva a neskôr pravidelne spochybňoval vážnosť choroby COVID-19. Do štúdia RTVS raz prišiel diskutovať bez rúška, čo Juraja Šeligu zo strany Za Ľudí viedlo k tomu, aby naňho podal trestné oznámenie za vedomé šírenie dezinformácií. Podľa portálu Aktuality označil vírus dokonca za výmysel. Ďalší poslanec za ĽSNS Milan Mazurek sa o nosení rúšok podľa rovnakého portálu vyjadril, že si „nebude ničiť zdravie tou hnusnou handrou“.

Prekvapivé preto je, že práve poslanec za ĽSNS v parlamentne vyslovil slová, ktoré ostro kritizujú zľahčovanie pandémie. Týmto poslancom je Miroslav Urban, primár ružomberskej vojenskej nemocnice, ktorý doslova povedal: „Viete, doprial by som ľuďom, aby naozaj nepočúvali politikov a ich rady. Nech si to naštudujú od skutočných odborníkov. Za 20 rokov praxe som nevidel zomrieť pacienta na chrípku, ale na koronavírus som tých pacientov zomierať videl a nie je to teda bohviečo. Vieme, že tá liečba nie je nejaká extra, ale nemáme toho veľmi na výber. Akurát remdesivir plus nejaké imunomodulancie a možno antibiotiká. Ja by som vám to doprial, aby ste videli, akí tí pacienti sú, aké máme zdravotné možnosti a aký máme zdravotný systém. Potom by ste boli možno trochu obozretnejší. Musím to povedať. Lebo ak by som mlčal, tak moje mlčanie by sa rovnalo zrade. A ja ako lekár nemôžem pristúpiť na takéto rôzne fámy. Naozaj to už nemôžem počúvať.“

Týmto vyjadrením, ktoré mnohí považujú za prekvapivé, reagoval na vyjadrenia Štefana Kuffu, s ktorým kedysi patril do rovnakého poslaneckého klubu a ktorý sa do parlamentu dostal práve vďaka kandidátke ĽSNS. Kuffa kritizoval opatrenia zavedené počas druhej vlny pandémie a spochybňoval štatistiky kvôli tomu, že neuvádzajú, či pacient zomrel výlučne na chorobu COVID-19 alebo sa uňho choroba skombinovala s inými zdravotnými ťažkosťami. Taktiež kritizoval zatvorenie kostolov. Vyzýval poslancov, aby neschváli novelu o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Miroslav Urban ešte pripomenul, že do parlamentu prišiel po 24-hodinovej službe, počas ktorej mu zomrel pacient práve na COVID-pneumóniu. Po jeho vyjadrení mu zatlieskala väčšina poslancov v pléne.

„Pána Urbana mám na zdravotníckom výbore, je to lekár a na výbore sa vyjadruje síce málo, ale pomerne kompetentne,” povedala pre Aktuality šéfka parlamentného výboru pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková z koaličnej SaS.

O tejto situácii na svojom Facebooku informoval aj koaličný poslanec Ján Benčík, ktorý je známy svojou činnosťou zameranou na boj proti extrémizmu. Povedal o nej: Považoval som za potrebné po jeho vystúpení za ním zájsť a poďakovať mu za to, čo povedal. On sa mi pri tej príležitosti ospravedlnil za jeho starší výrok na moju adresu. Preto prosím všetkých, aby tú vec, rovnako ako ja, považovali za uzavretú. Primár Urban sa včera zachoval ako chlap a lekár dodržiavajúci Hippokratovu prísahu.“

Slovákom záleží na planéte – viac ako stotisíc ľudí podpísalo klimatickú petíciu

Foto: Pixabay

Veľkou výzvou pre politikov našej generácie a aj pre politikov, ktorí prídu v budúcnosti, je spomalenie klimatickej zmeny a zmiernenie jej dosahov. Politici sa môžu napríklad pokúsiť klimatickú zmenu spomaliť obmedzením uhlíkovej stopy, ktorú krajiny nimi riadené po sebe zanechávajú.

Súčasná vláda bude tejto téme pravdepodobne venovať viac pozornosti, ako tá minulá – tri zo štyroch vládnych strán (OĽaNO, Za Ľudí a Sme rodina) ešte pred voľbami vyjadrili nádej, že sa uhlíková stopa Slovenska do roku 2030 zníži o 65 % a úplnú uhlíkovú neutralitu dosiahneme v roku 2040. Podľa nášho súčasného postavenia v Európskej únii sme povinní dosiahnuť uhlíkovú neutralitu najneskôr v roku 2050.

Podľa oficiálnej stránky hnutia Klíma ťa potrebuje však slovenskej vláde chýba reálny plán, ako túto uhlíkovú neutralitu dosiahnuť. Signatári petície, ktorá na tejto stránke prebieha, žiadajú vládu Slovenskej republiky, aby do konca roka 2021 pripravila plán, ktorý určí, ako chceme do roku 2040 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Taktiež žiadajú vládu, aby vyhlásila stav klimatickej núdze.

Medzi signatárov petície patria napríklad moderátor Michal Sabo, aktivistky Zuzana Dutková a Marta Fandlová, novinár Jakub Filo či influencerka Natália Pažická, ktorá vo virálnych videách upozorňuje na problematickosť nakupovania oblečenia z takzvaných „fast-fashion“ obchodov. Tieto obchody často predávajú oblečenie vyrobené vykorisťovanými ľuďmi, ktorí sú nútení pracovať v príšerných podmienkach a bez dodržania takých postupov, ktoré sú bezpečné pre našu planétu.

„Planéta je bez nás v poriadku. To my bez nej neprežijeme a to nie je apokalyptický scenár, to je fakt,” povedal pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky Michal Sabo.

V mysliach ľudí sa môžu objaviť obavy, či nejde o hnutie, ktoré pod rúškom boja proti klimatickej zmene pretláča nejaké marxistické myšlienky, ako je to napríklad s organizáciou Extinction Rebellion. Klíma ťa potrebuje na svojej stránke uvádza toto: „Klimatickú krízu úspešne vyriešime, len ak budeme jasne zdôrazňovať potrebu slobodnej a demokratickej spoločnosti pre každého jednotlivca. Už dnes môžeme vidieť, aké následky môže mať klimatická kríza v nedemokratickej spoločnosti pre tých najzraniteľnejších.“

Petíciu do chvíle písania tohto článku podpísalo vyše stotisíc ľudí. Pripojiť sa k nim môžete na oficiálnej stránke hnutia.

Nórsky kresťanský demokrat navrhol líderky bieloruskej opozície na Nobelovu cenu za mier 2021

Foto: Facebook

V poslednom vydaní Výberu NM sme vám predstavili víťaza Nobelovej ceny za mier 2020, ktorým sa stal Svetový potravinový program. Už o niekoľko dní neskôr sa objavili jedny z prvých kandidátok na Nobelovu cenu za mier 2021. Stali sa nimi líderky bieloruskej opozície, menovite SviatlanCichanovská a jej blízke spolupracovníčky MaryjKalesnikavová a Veranika Capkalová.

Na Nobelovu cenu ich navrhol poslanec nórskeho parlamentu Geir Toskedal za Kresťanskodemokratickú stranu. Na Slovensku o tom informovala Tlačová agentúra Slovenskej republiky.

Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že trojica Bielorusiek si ocenenie zaslúži „za svoj boj za spravodlivé voľby a za podnecovanie k nenásilnému odporu proti nelegitímnemu režimu v Bielorusku“.

Toto rozhodnutie prišlo v nedeľu v polovici októbra, v ten istý deň, ako sa bieloruskí protestujúci rozhodli opäť vyjsť do ulíc hlavného mesta s názvom Minsk a požadovať slobodné a férové voľby. Rozhodli sa takto napriek tomu, že vedeli, že polícia proti nim znovu použije silu. Len v ten deň polícia zadržala viac ako 100 ľudí.

„Opoziční politici v Bielorusku majú fantastickú odvahu. Organizujú pokojné demonštrácie, aj keď úrady proti nim používajú čoraz väčšie násilie,“ povedal Geir Toskedal.

Cichanovská, ktorá je vydatá za Siarheja Cichanovského, väzneného blogera, získala podľa komisie zhruba 10 percent hlasov. Opozícia tvrdí, že je to falošný výsledok.

Kandidátov na Nobelovu cenu môžu nominovať osoby na to oprávnené vždy do 31. januára daného roka. Výbor kompletné zoznamy nominantov drží v tajnosti 50 rokov, no osoby, ktoré ich nominovali, môžu prezradiť ich identitu okamžite. Okrem popredných tvárí protestov v Bielorusku sa tak už teraz vie ešte o jednom kandidátovi na Nobelovu cenu za mier 2021. Je ním americký prezident Donald Trump, ktorý bol na túto cenu nominovaný za pokus o zmiernenie napätia na Blízkom východe.

Irán povolí ženám kandidovať na post prezidenta