Sedem rokov tvrdej práce
Film Slobodní rozpráva príbeh kresťanského disentu na pozadí dejín 20. storočia na Slovensku. Zároveň je príbehom priateľstva Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla, ktorí zohrali významnú úlohu v boji proti totalite v Československu, no rovnako vystupovali i proti antisemitským praktikám Slovenského štátu či zhubnosti mečiarizmu. Po nástupe komunistického režimu boli dlhé roky väznení a okúsili tie najkrutejšie formy mučenia. Po prepustení z väzenia vo svojom evanjelizačnom úsilí pokračovali a výrazným spôsobom ovplyvnili smerovanie tajnej cirkvi na Slovensku.
Zakladali krúžky, šírili režimom zakázanú literatúru, vydávali samizdaty, organizovali púte a zhromaždenia. To všetko pod drobnohľadom režimu, ktorý v cirkvi videl svojho úhlavného nepriateľa. Organizovaním Sviečkovej manifestácie v roku 1988 dali celému svetu najavo, že to s hnutím nenásilného odporu a bojom za slobodu a demokraciu myslia naozaj vážne. Sviečková manifestácia a masová účasť na púťach sa stali predzvesťou pádu režimu, ktorý bol vyše štyridsať rokov symbolom nespravodlivosti, utrpenia, útlaku a neslobody.
Tajomstvo ich vnútornej slobody tkvelo v tom, že si za každých okolností vedeli nájsť čas na stíšenie a budovanie vzťahu s Bohom.
Za myšlienkou nakrútenia filmu stojí režisér a dokumentarista Slavomír Zrebný. Spolu s producentom Branislavom Gotthardom im trvalo sedem rokov, kým sa im podarilo okresať stovky hodín archívneho materiálu a spracovať film do jeho finálnej podoby. Ako sám Slavomír Zrebný priznal, najťažšie bolo práve to, aby vo filme zachytili jedno základné posolstvo, priblížili historické fakty, no zároveň dokázali divákov vtiahnuť do pútavého životného príbehu oboch protagonistov. Z odkazu Jukla a Krčméryho v režisérovi najviac rezonuje sila lásky, akou dokázali milovať i svojich nepriateľov a prejavovať im súcit.
Tajomstvo ich vnútornej slobody, ktorú im nemohol vziať nijaký režim, tkvelo podľa Zrebného v tom, že si za každých okolností vedeli nájsť čas na stíšenie a budovanie vzťahu s Bohom. Či už boli na samotke vo väzení alebo na slobode pod útlakom totality. Práve to režiséra inšpirovalo, aby film niesol názov Slobodní. Zrebný verí, že – podobne ako jeho samého – sa tento príbeh dotkne i sŕdc divákov, ktorí si ho v najbližších týždňoch budú môcť pozrieť v kinách po celom Slovensku. Skrátenú verziu filmu plánujú ponúkať stredným školám v rámci výučby dejepisu.
Každý človek ako druhý Kristus
Slavomír Zrebný spolupracoval pri nakrúcaní aj s Ústavom pamäti národa – vo filme účinkuje aj historik ÚPN a predseda OZ Nenápadní hrdinovia František Neupauer. Príbeh Krčméryho a Jukla je pre neho príbehom hrdinov, cez ktorých vieme čítať udalosti 20. storočia. Vyzdvihol ich neochvejnú snahu bojovať za pravdu počas každého režimu, ktorý ju popieral. Na druhej strane ich však vnímal ako ľudí, ktorí si dokázali zachovať humor aj v situácii, keď im mohlo ísť o život. „Na naliehanie vyšetrovateľov, že pred nimi stojí tajne vysvätený kňaz či biskup, Silvo Krčméry s humorom poznamenal: ‚Možno som i tajný pápež,‘“ spomína na úsmevnú príhodu Neupauer.
Krčméryho prejav na súde a menej známy Juklov prejav na stretnutí bývalých politických väzňov majú svetovú úroveň.
Historik ÚPN tiež pripomenul, že bez Krčméryho a Jukla by sme dnes neoslavovali viacero sviatkov, ktorými si pripomíname, akú cenu má život v demokracii a slobode. Najsilnejšie posolstvo Krčméryho vidí Neupauer v tom, že dokázal prijímať každého človeka ako druhého Krista. Či už išlo o dozorcu, ktorý ho týral, alebo narkomana, o ktorého sa Krčméry staral. Krčméryho prejav na súde a menej známy Juklov prejav na stretnutí bývalých politických väzňov majú podľa Neupauera svetovú úroveň a ako historika ho prekvapuje, že dodnes sme ich na Slovensku nedokázali doceniť. Je pritom pozoruhodné, ako si osobnosť Silvestra Krčméryho vážil pápež Ján Pavol II., ktorý mu cez osobnú priateľku Wandu Poltawskú poslal odkaz: „Na každej súkromnej svätej omši pamätám vyslovene na teba a cez teba na celé Slovensko,“ citoval pápežove slová Neupauer.
Na premiére, ktorú pre pandemické opatrenia dlhšie odkladali, bol prítomný aj predseda vlády Eduard Heger. Posolstvo filmu sa ho hlboko dotklo. „Z príbehu Jukla a Krčméryho možno čítať odovzdanosť, vernosť a vytrvalosť, ktorá pramenila v zakorenení v Ježišovi Kristovi a môže byť inšpiráciou pre každého z nás,“ povedal premiér Heger pre nm.sk po projekcii. Premiér je zároveň presvedčený, že film má čím osloviť aj súčasného človeka, pretože ponúka mnoho návodov, ako sa postaviť k dobe plnej neistoty.
Film by mal byť akýmsi mementom, ktoré nám pripomína, že slobodu si treba vážiť, rozvíjať a chrániť.
Sloboda nie je samozrejmosť
Spomedzi osobností zo spoločenského života sa na slávnostnej udalosti zúčastnil aj politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Ocenil Juklov a Krčméryho prínos k spoločenskej zmene, ktorá sa neudiala politickou cestou, ale cestou silného hodnotového ukotvenia, na ktorom dokázali celý život stavať a ním pretvárať atmosféru v spoločnosti. Význam filmu vidí politológ najmä v tom, že dnešní ľudia žijú v domnienke, že sloboda a demokracia, ktorú máme, je neotrasiteľná. „Niekedy však stačí iba nejaký malý nepriaznivý pohyb či zlé rozhodnutie a ľudia stratia to, čo považujú za absolútne samozrejmé,“ zdôraznil pre nm.sk Mesežnikov. Film by mal byť podľa neho akýmsi mementom, ktoré nám pripomína, že slobodu si treba vážiť, rozvíjať a chrániť.
Kresťanov má byť v spoločnosti počuť
Spoluzakladateľ eRka – Hnutia kresťanských spoločenstiev detí, bývalý dlhoročný riaditeľ Dobrej noviny a dnes podpredseda KDH Marián Čaučík registruje odkaz Jukla a Krčméryho najmä cez ich úzkeho spolupracovníka a zakladateľa eRka Eugena Valoviča. Ten sa do apoštolátu tajnej cirkvi zapojil hlavne prostredníctvom práce s deťmi, ktorou inšpiroval i samotného Mariána Čaučíka. Podľa vlastných slov mu stretnutie s Eugenom zmenilo život a napokon ich spolupráca viedla k založeniu eRka, v ktorom sa Čaučík angažoval takmer tridsať rokov. V minulosti sa o spolupráci medzi Valovičom a tajnou cirkvou veľa nehovorilo, a preto sa o neho Štátna bezpečnosť príliš nezaujímala.
Práve vďaka tomuto filmu však Čaučík vníma, že je možno správny čas obzrieť sa do minulosti a prehĺbiť korene, z ktorých eRko vzišlo. Podľa neho silným odkazom tajnej cirkvi na čele s Juklom a Krčmérym ostáva pre kresťanov aj dnes to, aby dokázali rezonovať v spoločnosti cez mnohé aktívne kresťanské hnutia, ako je napríklad eRko, Spoločenstvo Ladislava Hanusa, Kolégium Antona Neuwirtha či KDH, ktoré vznikli práve vďaka účinkovaniu tajnej cirkvi na Slovensku.
Uvedenie filmu bolo asi najintenzívnejším zážitkom pre tých, ktorí s Juklom alebo Krčmérym v rámci tajnej cirkvi osobne spolupracovali. Jedným z nich je člen eRka Karol Jakubčík, pre ktorého boli títo „generáli tajnej cirkvi“ inšpiráciou najmä v nasadení, s akým dokázali pristupovať k svojmu apoštolátu. „Keď išlo o službu pre Krista, dávali všetko. Nebrali to iba čisto pragmaticky, ale do služby vnášali ducha,“ povedal pre nm.sk Jakubčík. Okrem toho ho fascinoval ich prehľad o dianí v cirkvi v rôznych častiach sveta, čím dokázali obohacovať mladých, medzi ktorých v tom čase sám patril.
Film zobrazuje doteraz pomerne neznáme udalosti zo života Jukla a Krčméryho, ktoré boli zdrojom ich vnútornej sily, základom pre ich evanjelizačné zanietenie.
Jakubčík priznal, že pri pozeraní filmu mal viackrát slzy na krajíčku. Ako animátor malých spoločenstiev študentov, tzv. krúžkov, bol s Juklom a Krčmérym v intenzívnom kontakte a mal možnosť si s nimi vytvoriť blízky vzťah. Na filme okrem iného ocenil i historické súvislosti, ktoré sa tvorcom podarilo zachytiť. „Film zobrazuje doteraz pomerne neznáme udalosti zo života Jukla a Krčméryho, ktoré boli zdrojom ich vnútornej sily, základom pre ich evanjelizačné zanietenie a ktoré ich formovali na také osobnosti, ktoré dokázali obstáť i v tých najťažších skúškach,“ uviedol Jakubčík. Jukl a Krčméry podľa neho ukázali smer, akým by sme sa mali v rámci cirkvi uberať aj dnes. Cestu vidí v budovaní malých spoločenstiev, vďaka ktorým môžeme prinášať zmenu do spoločnosti a postupne ju tak pretvárať.
Tvorcovia filmu plánujú v najbližších týždňoch turné po slovenských mestách spojené s diskusiou s publikom. Veria, že film a odkaz Jukla a Krčméryho je nadčasový a má čím osloviť každú vekovú kategóriu. Tak ako vie prehovoriť k ľuďom, ktorí si sami prešli obdobím totality a prenasledovania, je aktuálny aj pre mladú generáciu.