Synodalita podľa pápeža Františka

Foto: Človek a Viera/Tomáš Fečo
Téma synodality bola a určite je v centre pontifikátu pápeža Františka. Svätý Otec však nikdy nezosobňoval akademickú teológiu, teológiu „od stola“, ale skôr teológiu na kolenách, ktorá rozhodne nemá systematický, ale príležitostný charakter. Ak by sme v hlbšej analýze zoradili jeho slová na tému synodality, objavili by sme jasnú zlatú niť s nepretržitým dôrazom na niektoré prvky. Tie predstavujú jadro jeho chápania synodality, ukazujú na postupný vývoj a umožňujú nám vypozorovať vývoj tejto témy počas rokov jeho pontifikátu v súlade s cestou, ktorú nastúpila Cirkev a cirkvi.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Autor: kardinál Mario Grech

Spoločným menovateľom, ktorý rozhodujúcim spôsobom charakterizuje „synodálne magistérium“ pápeža Františka, je pozornosť venovaná duchovnému rozmeru synodality. Ide o neoddeliteľne spojený duchovný a pneumatologický rozmer synodality vzhľadom na to, že kresťanská spiritualita čerpá svoju špecifickú identitu z pôsobenia Ducha Svätého v jednotlivcoch a spoločenstvách. To je zvlášť citeľné v jeho zdôrazňovaní, že synodalita je predovšetkým načúvaním Duchu Svätému. Podľa pápeža Františka skutočné načúvanie predpokladá akt viery v prítomnosť Ducha Svätého vo všetkých členoch cirkevného spoločenstva. Duch Svätý je ten, ktorý tajomne a súčasne, ako o tom svedčí biblický opis Turíc, vytvára rozmanitosť, chráni Cirkev pred strnulou uniformitou, ktorý realizuje harmóniu v rozmanitosti. To je dôvod, prečo svätý Bazil Veľký vo svojom slávnom traktáte De Spiritu Sancto mohol tvrdiť, že Duch „ipse harmonia est“ – je harmonická rovnováha.

Pápež František nám potom hovorí, ako sa toto počúvanie, aby sa stalo plodným, musí stať poslušnosťou Duchu. Práve na tejto úrovni môžeme v celej hĺbke pochopiť, čo má pápež na mysli, keď trvá na rozdiele medzi synodalitou ako „štýlom“ Cirkvi a parlamentnými zhromaždeniami, ktoré charakterizujú moderné demokratické politické systémy.

Napokon pre pápeža Františka je synodalita vzývaním Ducha. Ide o aspekt, ktorý vlastne predchádza ostatné dva, pretože je ich nevyhnutnou podmienkou. Počúvanie Ducha a poslušnosť Duchu sa stávajú možnými len v kontexte epiklézy, ktorej najzákladnejšia forma je zhrnutá v starobylej modlitbe: „Veni, Sancte Spiritus“. Slovami pápeža Františka: „Synodalita predpokladá a vyžaduje mocný zásah Ducha Svätého“ (List Božiemu ľudu na ceste v Nemecku, 29. júna 2018, 3).

Zdroj: Città Nuova

Kardinál Mario Grech je emeritný biskup z Malty, od 15. septembra 2020 pôsobí ako generálny sekretár Biskupskej synody.

Článok je súčasťou projektu portálu nm.sk Pochopiť a žiť synodalitu.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články