Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Cirkev v Európe dnes čelí mnohým výzvam. Jednou z nich je pokles veriacich a s tým súvisiaci úbytok nových duchovných povolaní. Zdá sa, že snahy o zvrátenie tohto vývoja neprinášajú adekvátne výsledky. Je preto namieste položiť si otázku, čo by mala Cirkev robiť, aby dokázala v stále sekularizovanejšom svete prežiť a upevniť si svoju pozíciu. Pápež František v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium hovorí, „že nemôžeme zostať pokojní, len v pasívnom očakávaní, vnútri našich kostolov“, ale musíme prejsť od „pastorácie jednoduchého udržiavania k pastorácii rozhodne misijnej“.
Jednu z odpovedí, ako tento evanjeliový rozmer Cirkvi pretaviť do praktického života, ponúka podľa Jesúsa Morána generatívna – teda plodná a životodarná – pastorácia. Ak má byť však skutočne plodnou a prinášať ovocie, nemôže ostať vo svojej sterilnej forme. Musí prejsť od kvantitatívnej mentality k prístupu blízkosti a vzťahov. Iba tak sa totiž môže stať príťažlivou pre svet, presiaknutý individualizmom.
Svet nepotrebuje naše myšlienky a talenty. Potrebuje zažiť prítomnosť Krista.
„Cirkev je vo svojej prirodzenosti misijná. Ak by stratila toto povolanie, prestala by byť Cirkvou, popierala by svoju identitu,“ zdôraznil slovami pápeža Františka misijné poslanie Cirkvi Morán. Zároveň budúcim kňazom pripomenul, že Boh si ich do kňazskej služby nepovolal preto, aby svetu ohlasovali samých seba, ale Krista: „Svet nepotrebuje naše myšlienky a talenty. Potrebuje zažiť prítomnosť Krista.“
Generatívna pastorácia je podľa spoluprezidenta hnutia nevyhnutne spätá s potrebou „plodnosti“. Pojem „generatívny“, ktorý sa čoraz viac etabluje aj v sociológii a antropológii, prináša nový pohľad na koncept vodcovstva. Pod skutočným lídrom už nerozumieme všemohúceho vodcu, ktorý z pozície autority vydáva pokyny, ale toho, ktorého autorita vyplýva zo schopnosti budovať vzťahy. Dnes podľa Jesúsa Morána už firmy uprednostňujú lídra, ktorý vie vytvárať vzťahy, pred lídrom, ktorý všetko robí sám. „Tento typ slúžiacich lídrov označujeme slovom givers (od slova to give – darovať sa). Giver je človek, ktorý sa viac ako na vlastnú sebarealizáciu zameriava na starostlivosť o druhých,“ vysvetlil Morán.
V Cirkvi sa dlhé roky aplikovala pastorácia štruktúry a systému a plodnosť pastorácie sa merala kvantitatívnymi parametrami, ako sú krsty, sobáše, sväté prijímania atď.
Súčasne pripomenul, že pastorácia „rastu a plodnosti“ nepredstavuje nejaký nový model pastorácie, ale návrat k jej pôvodu. „Problémom je, že v Cirkvi sa dlhé roky aplikovala pastorácia štruktúry a systému a plodnosť pastorácie sa merala kvantitatívnymi parametrami, ako sú krsty, sobáše, sväté prijímania atď. Kňaz vo farnosti sa posudzoval podľa kvantitatívnych výsledkov,“ zhrnul skostnatenosť pastoračnej praxe Jesús Morán. Dnes tento pastoračný prístup prichádza do hlbokej krízy, čo sa podľa neho najviditeľnejšie prejavuje na poklese záujmu o prijímanie sviatostí. Zároveň však zdôraznil, že nie všade vo svete je to tak. „Keď som sa počas návštevy Hongkongu zúčastnil na veľkonočnej vigílii, krst tam prijalo 200 nových katechumenov,“ upozornil na rozdiely prítomné vo svete Morán.
Skôr ako v úbytku veriacich vidí Jesús Morán problém v kvantite ľudí, ktorí majú sviatosti, ale nežijú Ježišovo posolstvo. „Na jednej strane je tu sakramentálna pastorácia, ktorá krachuje, lebo u kresťanov nevyvoláva adekvátnu odpoveď, na druhej je tu generatívna pastorácia, ktorá sa zameriava na aktualizáciu Ježišovho prístupu k človeku – cestou budovania vzťahu, ktorý premieňa,“ poukázal Morán.
Keď som sa počas návštevy Hongkongu zúčastnil na veľkonočnej vigílii, krst tam prijalo 200 nových katechumenov.
Podotkol, že v Biblii vystupuje viacero postáv, ktoré na základe jediného stretnutia s Ježišom zmenili svoj život – či už stotník, Samaritánka alebo slepec od narodenia. Ježiš sa vždy sústredil na konkrétneho človeka, nie na výsledky. „Je veľmi pravdepodobné, že mnoho ľudí vo farnostiach uvidíte len jedenkrát v živote. Ak v tom stretnutí k nim nepríde Ježiš, táto pastoračná práca bola zbytočná,“ vyzdvihol dôležitosť nasledovania Kristovho pastoračného prístupu zameraného na človeka Morán.
Esenciou každej pastorácie je podľa neho živý vzťah s Kristom, ktorý si vyžaduje blízkosť. V tomto zmysle je to pastorácia sprevádzajúca a vychádzajúca v ústrety. „Nemôžeme čakať, že ľudia k nám budú chodiť. Musíme ich vyhľadávať na existenčných križovatkách, v krízach, v otázkach o hľadaní zmyslu a životnej cesty.“ Naším pastoračným poľom by podľa neho mali byť rozbité životy ľudí v západnej spoločnosti. Podľa vzoru pápeža Františka, ktorý hovorí o kultúre nežnosti, kultúre stretnutia, by sme mali mať na zreteli otcovský a materinský aspekt pastorácie.
Prečo mal egyptský faraón strach z izraelského ľudu? Pretože Izraeliti boli plodní, mali veľa detí. Aj dnes sa zdá, akoby bolo hrozbou mať dieťa.
Chýbajúce otcovstvo a materstvo sa podľa neho pretavuje aj do biologickej roviny, ktorá je znakom dekadencie západnej civilizácie. „Prečo mal egyptský faraón strach z izraelského ľudu? Pretože Izraeliti boli plodní, mali veľa detí. Aj dnes sa zdá, akoby bolo hrozbou mať dieťa. Pritom u Izraelitov bol prejav plodnosti zároveň prejavom požehnania,“ vyslovil svoje znepokojenie Morán. Dnes, keď sa podľa neho vzďaľujeme od Boha, sa zároveň stránime predstavy, že dieťa by malo byť požehnaním. Na záver pripomenul, že „plodná“ osobnosť sa vždy buduje v plodnej, pohostinnej komunite rodiny, farnosti či diecézy, uprostred ktorej môže prebývať Ježiš.
Jesúsa Morána na návšteve Slovenska sprevádzal aj africký kňaz pôsobiaci v Taliansku Thibaut Ndoreraho. Pred príchodom do Ríma slúžil ako diecézny kňaz v Burundi, kde, ako spomenul, mal maličkú diecézu s 200-tisíc veriacimi. Vo svojom prejave seminaristom pripomenul, že nemôžeme hovoriť o generatívnej pastorácii bez Márie, ktorá je Bohorodičkou. „Ako však môžeme byť mariánsky týmto spôsobom? Ako dovoliť Božiemu slovu, aby sa vtelilo? Iba tak, že ho budeme prenášať do svojho vlastného života, že bude žiť v nás,“ povedal Thibaut Ndoreraho.
Mali by sme žiť tak, aby sa Ježiš mohol rodiť medzi nami, a tak sme evanjelizovali svet.
Zároveň spomenul svoju skúsenosť z Burundi, kde sa ako kňazi fokolaríni stretávali v malých skupinách a navzájom si zdieľali skúsenosti so žitým Božím slovom. „To, čo Božie slovo vyvolalo vo mne, sa stávalo príspevkom aj pre druhého, tak sme si navzájom pomáhali. Mali by sme žiť tak, aby sa Ježiš mohol rodiť medzi nami, a tak sme evanjelizovali svet,“ zhrnul misijné poslanie kňazov africký duchovný.
Podľa Thibauta Ndoreraha si treba stále pripomínať Ježišovo prikázanie, aby sme sa milovali navzájom. „Prikázanie milovať sa vždy spája s prítomným časom. Nedá sa povedať ,miloval som včera a to stačí‘. Každý deň sa potrebujeme nanovo učiť, ako viac milovať. Vždy, keď sa tak rozhodneme, vstávame z mŕtvych spoločne s Kristom,“ vyzdvihol Thibaut Ndoreraho dôležitosť prikázania lásky.
Ak niet jednoty, tak synoda sa stane iba organizáciou, ba ešte čímsi horším – bojom o moc.
Na záver stretnutia mali seminaristi možnosť klásť svoje otázky. Jedna z nich sa týkala prehĺbenia pojmu spirituality jednoty, ktorý je charakteristický pre Hnutie fokoláre. Morán vysvetlil, že tento pojem sa opiera o Ježišovu veľkňazskú modlitbu pred koncom svojho života: „Aby všetci boli jedno ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe.“ Tieto slová podľa neho najlepšie vystihujú teologický základ synodality. „Ak niet jednoty, tak synoda sa stane iba organizáciou, ba ešte čímsi horším – bojom o moc,“ podotkol Jesús Morán. Základom spirituality jednoty je integrované Božie slovo, ktoré vyúsťuje do vzájomnej lásky, načúvania, zjednocovania sa s druhým,“ doplnil.
Skutočná jednota je podľa neho možná iba s Ježišom uprostred. Zároveň pripomenul slová emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý hovoril o budúcnosti Cirkvi žitej v spoločenstvách, ktoré sú plodné, aj keď sú počtom malé. „Podobne ako prvé kresťanské spoločenstvá, ktoré spoločne slávili Eucharistiu, žili evanjelium, a tak sa stávali príťažlivými pre svet. Budúcnosť kresťanstva sa uberá možno touto líniou,“ pripomenul Benediktove myšlienky Morán.
Posledná z otázok sa týkala misionárskeho poslania budúcich kňazov, ktorí budú aktívne vychádzať k ľuďom. Kňaz Thibaut Ndoreraho v tejto súvislosti spomenul svoju skúsenosť z Burundi, kde žijú všetci kňazi v malých spoločenstvách. Každý deň začínajú spoločnou modlitbou, ktorá udáva tón ich celému dňu. „Prežívajúc tento vzťah s inými kňazmi, každý z nás vychádzal s týmto zážitkom spoločenstva k ostatným – Ježiš vo mne a medzi nami,“ pripomenul si skúsenosť z Burundi Thibaut Ndoreraho.
Som presvedčený, že aj mnohé klauzúrne sestry dokážu byť týmto spôsobom „plodné“ a majú veľký dosah na celý svet.
Jesús Morán na záver stretnutia pripomenul, že „plodní“ môžeme byť aj bez toho, že by sme vyšli z kostola. Ako príklad uviedol príbeh dievčaťa, laičky, ktorá po príchode do Turecka spolupracovala s biskupom vo vedení malej kresťanskej komunity. Jej úlohou bolo každé ráno otvárať kostol, do ktorého prichádzali ľudia z Iraku, Libanonu či Sýrie. Tým, že v chráme prijímala ľudí, vytvorila sa skupina žien moslimiek, ktoré cítili, že ich tam niečo priťahuje. Spoločne s kňazom postupne začali vychádzať k mladým, ktorých tento rok prijal na Svetových dňoch mládeže v Lisabone pápež František.
„Všetko sa zrodilo z jednoduchej úlohy otvárať kostol. Som presvedčený, že aj mnohé klauzúrne sestry dokážu byť týmto spôsobom „plodné“ a majú veľký dosah na celý svet. Dôležité je byť tam, kde je naše srdce,“ zdôraznil Morán. Najplodnejším bodom je podľa neho Eucharistia, z ktorej sa rodí všetko naplno. „Bez toho, že by sme si to vôbec uvedomovali, Eucharistia má ďalekosiahle dôsledky, ktoré sa týkajú celého vesmíru,“ uzavrel.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
