Prečo nemáme viac žien v riadení charity? (synoda)

Zvolenie Kataríny Jančišinovej za hovorkyňu KBS ukázalo otvorené dvere pre ženy v Cirkvi aj na Slovensku. Foto: Zuzana Kostková Človek a Viera
Jednou z najodvážnejších téz prebiehajúcej Synody o synodalite je otvoriť sa v Cirkvi darom, ktoré v sebe nosí žena. Je tu výzva zmeniť jej doterajšie postavenie v Cirkvi a postoj k nej. Čo chýba pre prijatie jedinečnosti ženy a čo môže Cirkev takto získať?
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Odpoveď aj na túto otázku hľadali dve pracovné skupiny na tému Ženy v živote a misii Cirkvi na synodálnom stretnutí v Nimnici. Žiadna iná téma z ponúknutých okruhov výstupu synodálneho stretnutia v Ríme nezažila taký nápor záujmu účastníkov – a to v nej neboli len samé ženy.

Boží pohľad a realita ženy v Cirkvi

Súhrnná správa XVI. riadneho všeobecného zasadnutia synody biskupov v Ríme v októbri minulého roku otvorila v súlade s tézou spoločného kráčania v misii Cirkvi aj trošku „zastrčenú“ tému: ako sa môže žena stať v Cirkvi darom a pomôcť svojou jedinečnosťou ženského génia zlepšiť jej obraz a situáciu v nej. Ak hovoríme o odvahe, musí nám byť zjavná už od pápeža Františka: je povzbudením vidieť zapojenie mnohých žien do vatikánskeho aparátu, a to nie na zvyčajné pozície sekretárok, ale do rozhodovacích pozícií. Je pravdou – aj keď bolestnou –, že sme v Cirkvi stále nedošli k praktizovaniu rovnocennosti oboch pohlaví – muža aj ženy – a tým stále nedostatočne využívame potenciál žien v ich prirodzenosti danej Bohom pre dobro nás všetkých. Žena v Cirkvi totiž dokáže oveľa viac, ako len upratovať kostol, zdobiť ho, čítať a spievať či žehliť oltárne plachty. Aj oveľa viac, ako učiť náboženstvo či ako rehoľná sestra ošetrovať chorých s nekonečnou trpezlivosťou. A hoci je prioritnou, ba až posvätnou misiou ženy byť manželkou a matkou, dávať život a v skrytosti vychovávať ďalšiu generáciu, obmedziť úlohu ženy len na túto oblasť by bolo (a je) zlyhaním a nepochopením jej poslania aj mimo prvotnej bunky Cirkvi – rodiny.

Je pravdou – aj keď bolestnou –, že sme v Cirkvi stále nedošli k praktizovaniu rovnocennosti oboch pohlaví – muža aj ženy – a tým stále nedostatočne využívame potenciál žien v ich prirodzenosti danej Bohom pre dobro nás všetkých.

Ostávame tak v dlhu voči Božiemu plánu, pre ktorý stvoril ženu: má byť pomocníčkou pre muža (a zrejme Boží úmysel jej pomoci presahuje oblasť manželstva), má byť mostom od iných k Bohu. Svoje o tom hovoria aj silné ženy Starého zákona, ktorých citlivosť na Božie volanie, spojená s odvahou vykročiť na rozdiel od mužov, v tej chvíli znamenala záchranu. Ako inak vidieť Ester, Deboru, Rút a iné? V tejto línii pokračuje aj Nový zákon – predovšetkým v osobe Matky Márie, ale aj Alžbety, matky Jána Krstiteľa, Márie Magdalény či celej skupiny veriacich žien okolo Ježiša. Boli to práve ony, ktoré vydržali až do konca pri potupnej smrti Ježiša – a ony prvé boli tie, ktoré videli Zmŕtvychvstalého a hovorili o ňom s odvahou. Aj v časoch prvej evanjelizácie, ako o tom hovoria Skutky apoštolov, nie je o takéto ženy núdza: sám Pavol prechovával veľký obdiv k predavačke purpuru Lýdii, a to nebola jediná ohlasovateľka radostnej zvesti. Rovnaký zástup vidíme aj v radoch veľkých a svätých žien v histórii Cirkvi: ako veľmi môže byť Cirkev vďačná za Teréziu Avilskú, ale aj za malú Teréziu od Dieťaťa Ježiša? Zoznam žien, ktoré boli pre svoj čas svetlom, nie je však len o rehoľniciach a mučeniciach – práve preto poslední pápeži dávajú dôraz na ženy manželky a matky.

Pracovná atmosféra v skupine Ženy v živote a misii v Cirkvi bola veľmi otvorená a prijímajúca.
Foto: Zuzana Kostková Človek a Viera

Ak je teda úmysel Boha a smerovanie pápežov takéto, niekde v praxi Cirkvi nastala v prístupe k žene chyba. Je zvláštne, že napriek Teológii tela Jána Pavla II, ako aj iných dokumentov pápežov a Cirkvi o úlohe a poslaní ženy (napr. Mulieris dignitatem či Amoris laetitia) ostáva Cirkev čím ďalej od Ríma prísne maskulínna a úlohu ženy redukuje, ba často až znevažuje. Akosi sa nám v Cirkvi zakorenil mýtický slogan „Kam čert nemôže, pošle ženu“, ktorý ju často ponižuje, miesto vnímania a úžasu nad tým, čo Boh do nej vložil. Synodálni otcovia žiadajú, aby sa teda prestalo o žene v Cirkvi hovoriť ako o otázke alebo probléme, pretože to je postoj podradenosti, neprijatia, nerešpektovania.

Je čo meniť a uzdravovať

Októbrový dokument synodálneho stretnutia v Ríme hovorí jasne: „V Kristovi sú ženy a muži odetí rovnakou krstnou dôstojnosťou (porov. Gal 3, 28) a rovnako dostávajú rôzne dary Ducha. Spoločne sú povolaní do spoločenstva láskyplných, nesúťaživých vzťahov v Kristovi a k spoluzodpovednosti, ktorá sa má prejavovať na všetkých úrovniach života Cirkvi. Sme, ako nám všetkým povedal pápež František, ‚ľudom zvolaným a povolaným silou blahoslavenstiev‘.“

Ako sa na to pozreli v dvoch pracovných skupinách o ženách v Cirkvi v Nimnici? V prvom rade muži v týchto skupinách zažili to isté čo synodálni otcovia: veľmi pozitívnu skúsenosť so vzájomnou spoluprácou. Možno práve to by mali vidieť a zažiť aj mnohí kňazi a zodpovední muži v Cirkvi a vo farnostiach a prestať vidieť v žene nebezpečenstvo. Aj z tejto skúsenosti je jedným z výstupov povzbudenie vniesť komplementaritu mužského a ženského pohľadu do rozhodovania v Cirkvi. Ak tam ženský prvok chýba, Cirkev nie je úplná.

Ak chýba ženský prvok, Cirkev nie je úplná

Je naliehavo potrebné zabezpečiť účasť žien na rozhodovacích procesoch a možnosť preberať zodpovedné úlohy v pastorácii a službe, hovorí synodálny dokument. Lenže pomenovanie reality v Cirkvi na Slovensku nie je povzbudivé: „Ak oddelíme cirkevnú štruktúru a kresťanské organizácie (charity, sociálne), tak kde v cirkevnej štruktúre môžu nájsť ženy svoje uplatnenie, postavenie ako laičky? Sú to väčšinou nižšie pozície – asistentky. Sú pozície, kde by bol ženský aspekt prínosom, a určite v rozhodovacích pozíciách. Musíme hľadať rovnosť príležitostí v rámci štruktúr Cirkvi. Keď sa pozrieme na kresťanské organizácie, zvlášť charitné – koľko máme riaditeliek diecéznych charít? Nula. Je potrebné otvoriť tento svet ženám. (Faktom je, že na Slovensku sú minimálne dve riaditeľky miestnych Charít – no stále je to málo. Pozn. redakcie)

Treba zmeny myslenia nielen v spoločnosti, ale aj biskupov, najvyšších autorít v Cirkvi.“ Myšlienku zapojiť viac žien do vedúcich postavení v Cirkvi, kde je to možné, podporila v pracovnej skupine tak rehoľná sestra, ako aj prítomní kňazi. Žena je podľa vyjadrení z tímu hnacím motorom tam, kde je. Chceme mať Cirkev bez toho? Chceme sa naďalej ochudobňovať o charizmu žien, o ich kreativitu a schopnosť obetovať sa, keď už často muži nevládzu či nevedia, čo ďalej?

Aj hovorkyňa KBS, Katarína Jančišinová, bola v centre mnohých debát synodálneho stretnutia.
Foto: Zuzana Kostková Človek a Viera

Synoda prijala výzvu, aby Cirkev prijala rozhodnejší záväzok chápať a sprevádzať ženy z pastoračného i sviatostného hľadiska. Aj členky pracovných skupín to vnímajú rovnako: ak žena bude vedená, ak pochopí svoju jedinečnosť, identitu a úlohu darovanú od Boha, ak bude mať vzťah s Pánom, bude vedieť nielen prijímať deti ako dar a dobre ich vychovávať, čo je bez jej formácie a vedenia nemožná úloha. Investícia do formácie ženy jej umožní byť darom kdekoľvek v Cirkvi: pri sprevádzaní mladých, ochrane maloletých, pri umierajúcich, na svojom pracovisku i vo farnosti. Dôležité je však urobiť krok k ich dozrievaniu. Synodálny dokument hovorí o sprístupnení formačných programov a teologického štúdia aj pre ženy. Dokonca povzbudzuje k začleneniu žien „aj do programov vyučovania a prípravy v seminároch, aby sa podporila lepšia formácia na posvätnú službu“. Víziou je dokonca pripraviť schopné ženy aj do pozícií cirkevného sudcu v kánonických procesoch.

Dať priestor darom ženy v pastorácii, oceniť ju pravdivo

Ženy tvoria väčšinu v našich kostolných laviciach a často sú prvými misionárkami viery v rodine. Zasvätené ženy v kontemplatívnom i apoštolskom živote sú v našom prostredí darom, znamením a svedectvom zásadného významu. Tak synoda, ako aj pracovné skupiny v Nimnici preto otvorili tému vloženia sa žien priamo do pastorácie: „V mojej farnosti je to tak, že ženy majú pomocné úlohy – upratať, výzdoba, vôbec nie pastorácia ani vedúce úlohy. Mňa ako ženu baví vyučovať, hovoriť o Ježišovi. U nás nie je praxou, aby ženy kázali, hovorili o Bohu pred spoločenstvom, aby mohli vyučovať.“

Obdarovanie žien aj smerom k Božiemu slovu je obohacujúce, čo potvrdil aj jeden z členov skupiny: „Som diakon. Je to zdroj veľkej radosti. Mám túžbu, aby z kazateľníc zaznieval aj hlas žien. Chápem pápeža, keď otvoril tému diakonátu žien. Bolo by to znovuobjavením bohatstva z minulosti (do 12. storočia ženy v tejto službe boli). Raná meditácia sestry Dárie bola vzácna – túto ženu by bolo dobré počúvať z kazateľnice. Žena je rovnakým darom pre Cirkev a mohla by byť aj v službe, ktorá je pomazaná. Aj diakonská služba sa menila historicky. Žena má privilégium hlásať Božie slovo a mohla by aj s pomazaním biskupa. Na Západe som počul kázať ženy, nie je to pre mňa novinka. Je potrebné sa za to modliť.“ Táto výzva je však podľa dokumentu synody z októbra ešte na teologickom a pastoračnom rozlišovaní vedenia Cirkvi.

Cirkev potrebuje odstrániť čokoľvek, čo zraňuje ženy v nej – od platových a pracovných podmienok cez komunikáciu, rešpekt až po prístup a dôstojné zaobchádzanie s nimi bez akejkoľvek formy zneužívania.

Synoda vážne upozorňuje aj na pracovnú nespravodlivosť a nespravodlivé odmeňovanie žien v Cirkvi, najmä zasvätených, ktoré sa berú ako lacná pracovná sila. Ak by sme mali možnosť vidieť platové a pracovné podmienky žien pracujúcich pre Cirkev na Slovensku, vládali by sme sa pravdivo pozrieť Bohu do očí? Sú zariadenia Cirkvi, kde je plat za náročnú prácu žien, často na zmeny, ponižujúci, u rehoľných sestier ešte viac cez alibistický argument, že ony nepotrebujú živiť rodinu, je o ne postarané. Ale ich dôstojnosť, ako aj každej zamestnanej ženy pre Cirkev, ostáva rovnaká! Preto Cirkev potrebuje odstrániť čokoľvek, čo zraňuje ženy v nej – od platových a pracovných podmienok cez komunikáciu, rešpekt až po prístup a dôstojné zaobchádzanie s nimi bez akejkoľvek formy zneužívania. Je nepredstaviteľné hovoriť o evanjeliovom posolstve lásky, ak sa vo vzťahoch medzi mužmi a ženami v Cirkvi podkopáva dôstojnosť a spravodlivosť. Nemôžeme byť vtedy dôveryhodnými ohlasovateľmi dobrej zvesti, sme neuveriteľní pre rozpor medzi slovom a skutočnosťou.

Ranné zamyslenie s. Darie z Komunity blahoslavenstiev otvorilo aj otázku uvažovania nad vstupom žien do pastoračnej práce.
Foto: Zuzana Kostková Človek a Viera

Nekončiaci zoznam

Nimnické pracovné stretnutie odhalilo na základe synodálneho dokumentu toho ešte viac: potrebu zahŕňať slová, obrazy a rozprávania zo skúsenosti žien do pastorácie, aby sa stala viac zrozumiteľnou pre ženy. Je tu aj pozvanie, ak nie priam neodkladná výzva do farností všímať si marginalizované skupiny žien a ujať sa ich, dať im prijatie a priestor. Zbaviť sa strachu voči ženám v Cirkvi, predovšetkým v hierarchii. Prijať, využiť, rešpektovať a radovať sa z kreativity a emocionality žien v každej štruktúre a organizácii Cirkvi. Poskytnúť ženám príležitosť a priestor objaviť a rozvíjať výnimočné talenty, ktorými môžu byť požehnaním pre svoje rodinné, farské, pracovné, spoločenské či aj politické prostredie. Nebáť sa pozývať ženy do služby, podporiť ich.

Odvážnou ponukou je prizvať ženy do formácie kňazov a zasvätených, tak ako Mária vychovávala Ježiša, zveriť im zodpovednosť za službu modlitby v kľúčových potrebách Cirkvi. Niesť ženy, ktoré sa rozhodnú prijať postihnuté dieťa, byť im oporou duchovnou aj materiálnou. Oceniť materstvo aj prakticky, viditeľne, nielen očakávať a podprahovo bez pomoci a ocenenia hovoriť o prijatí mnohých detí ako nepísanej povinnosti katolíckej ženy. Dovoliť ženám byť zdrojom života (alebo aj ožitia) vo farnosti, dať im priestor a dôveru viesť spoločenstvo, služby, brať ich ako rovnocenné spolupracovníčky, nestavať bariéry medzi ženy vo farnosti a kňaza či ostatných mužov…

Žena má byť darom pre Cirkev – preto je potrebné vykročiť pre otvorenie sa tomuto daru. Ak sa to podarí, tvár našej Cirkvi bude určite nežnejšia.

Články o synodalite vychádzajú vďaka grantovej podpore Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.