Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
„Cieľom je držať Rusov čo najďalej, Američanov na blízku a Nemcov dole!“ Toto sú slová Lorda Hastingsa Ismaya, prvého generálneho tajomníka NATO, ktoré najlepšie zhŕňajú hlavné ciele, s ktorými bola založená Severoatlantická aliancia. Je až neuveriteľné, že hoci NATO tento rok oslávilo už 75 rokov od svojho vzniku, problémy s ktorými zápasilo v čase zúriacej studenej vojny sú dnes až mrazivo reálne.
Vo Washingtone sa uskutočnil v poradí už 75. sumit členských štátov Severoatlantickej aliancie. Členské štáty NATO sa na samite dohodli na vytvorení strategického plánu vojenskej pomoci Ukrajine a privítali Švédsko ako 32. člena Aliancie. Zaviazali sa, že v priebehu budúceho roka poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 40 miliárd eur. „Potvrdzujeme náš záväzok pomáhať Ukrajine pri budovaní síl schopných poraziť ruskú agresiu dnes a odradiť ju v budúcnosti,“ uvádza sa vo vyhlásení podpísanom aj Slovenskom, ktoré na sumite zastupovali prezident Peter Pellegrini, minister zahraničných vecí Juraj Blanár a minister obrany Robert Kaliňák.
Spojenci sú pripravení poskytnúť Ukrajine samotné vojenské vybavenie, ale aj hradiť náklady spojené s jeho údržbou, logistikou a prepravou a náklady spojené s vojenským výcvikom. Súčasťou balíka sú aj investície do obrannej infraštruktúry a obranného priemyslu Ukrajiny, spomína sa ďalej vo vyhlásení. Politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov si myslím, že tento balík pomoci môže byť pre vojnu na Ukrajine tzv. game changer a nakloniť misky váh na stranu Ukrajiny.
Verím, že toto rozhodnutie môže mať odstrašujúci účinok na Rusko.
Ako Mesežnikov doplnil, „NATO prijalo rozhodnutie posilniť svoje kapacity tými najmodernejšími, hypersonickými zbraňami, ktoré budú umiestnené na území Nemecka. Verím, že toto rozhodnutie môže mať odstrašujúci účinok na Rusko.“
Mesežnikov zároveň víta, že v nemeckom Wiesenbadene vznikne aj nové veliteľstské sídlo NATO, ktoré bude koordinovať dodávky zbraní a vybavenia na Ukrajinu a výcvik ukrajinských vojakov. Koordinácia pomoci Ukrajine sa tak presunie z neformálnej skupiny vedenej Spojenými štátmi pod oficiálnu misiu NATO.
Spojenci sa na stretnutí vo Washingtone venovali aj otázke členstva Ukrajiny v Severoatlantickej aliancii. Na to, aby sa stalo skutočnosťou, je potrebný súhlas všetkých členských štátov. Zatiaľ čo niektoré krajiny sa domnievali, že Ukrajina dostane oficiálnu pozvánku na vstup do NATO už počas tohto samitu, tieto očakávania neboli postavené na reálnom základe. Pre Ukrajinu to však nepredstavuje žiadnu významnejšiu ujmu: vzhľadom na to, že krajina nemôže vstúpiť do aliancie, kým v nej prebieha vojna, oficiálna pozvánka by na tomto samite aj tak nemala zmysel.
Mesežnikov je presvedčený, že keď táto otázka bude reálne na stole, Slovensko členstvo Ukrajiny podporí. „Neviem si reálne predstaviť, že by sa Robert Fico postavil na ďalšom samite NATO a povedal, že vstúp Ukrajiny do NATO nepodporí, pretože jej prijatie do NATO považuje za garanciu začiatku tretej svetovej vojny. Čo je absolútny blud.“
Na samite sa zúčastnilo aj niekoľko krajín, ktoré nie sú členmi NATO, vrátane Japonska, Južnej Kórey a Austrálie. Hoci pre tieto krajiny nie je Rusko akútnou bezpečnostnou hrozbou, spolupráca s NATO a ochota podieľať sa na vojenskej podpore Ukrajiny z nich robia relevantných partnerov do diskusie.
Touto vojnou sa vysiľuje aj Rusko. Tým Moskva stráca status silného lídra na medzinárodnej scéne, z čoho môže napokon najviac profitovať práve Peking.
Kritické hlasy sa ozývali na adresu Číny, javiacej sa v tejto vojne ako najsilnejší spojenec Ruska, ktorý mu zároveň umožňuje pokračovať vo vojne. Mesežnikov zastáva názor, že Západ by mohol voči Číne podniknúť konkrétne kroky. „To znamená sankcionovať aj také čínske spoločnosti, ktoré sú podozrivé z toho, že pomáhajú Rusku obchádzať sankcie.“
Snahy Pekingu v tejto vojne sú podľa Mesežnikova spojené s cieľom posilnenia pozície Číny ako globálneho hráča na úkor Západu. Zároveň si myslí, že tak ako Čína ťaží z oslabovania Západu, a to najmä Spojených štátov, rovnako si uvedomuje, že touto vojnou sa vysiľuje aj Rusko. Tým Moskva stráca status silného lídra na medzinárodnej scéne, z čoho môže napokon najviac profitovať práve Peking.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
