Dialóg ako cesta von z bludiska vojen a konfliktov

Je možné dosiahnuť mier cestou dialógu? Alebo je to príliš utopistický scenár nato, aby sa mohol stať skutočnosťou? Mladí ľudia z celej Európy sa 16. októbra stretli v Bruseli, aby spoločne hľadali cesty dialógu medzi medzi kresťanmi, medzi rôznymi denomináciami, náboženstvami ako aj medzi veriacimi a ateistami.

V rámci projektu DialogUE a platformy Spoločne pre Európu realizovali mladí z deviatich zúčastnených krajín projekty zamerané na dialóg, ktoré vyvrcholili prezentáciou v Európskom parlamente. Projekty boli rozdelené do troch hlavných kategórií – komunikácia, ekológia a sociálna politika a realizovali sa počas posledných dvoch rokov.

Komunikácia

Problém šírenia dezinformácií čoraz viac eskaluje, preto sa potreba budovania kultúry dialógu zdá byť čoraz naliehavejšia. Sociálne médiá sa javia ako užitočný nástroj na šírenie hoaxov a zavádzajúcich informácií, ktoré stále viac rozdeľujú spoločnosť.

Polarizácia zároveň podkopáva úsilie o aktívnu občiansku spoločnosť, fungujúce inštitúcie a prehlbuje sociálne napätie na celom kontinente.

Riešenie tejto výzvy si vyžaduje viac než len individuálne úsilie o rozlíšenie pravdy od lži, vyžaduje si kolektívny dialogický prístup, ktorý kladie dôraz na počúvanie, porozumenie a zdieľanie v rámci komunít.

Účastníci DialogUE realizovali projekty medzi mladými ľuďmi z rôznych krajín a náboženstiev, ktoré ich priviedli k záveru, že dialóg nie je technika, ale základný životný postoj.

Dialóg nie je len nástrojom, ale predovšetkým stretnutím. Teda cestou spoločnej intelektuálnej a duchovnej skúsenosti, na ktorej osobitosť každého z nás nezaniká, ale stáva sa jasnejšou.

V tomto zmysle sa protiklady stávajú komplementárnymi. Uvedomenie si tejto skutočnosti nemusí nevyhnutne viesť k triviálnemu pluralizmu alebo ľahostajnej tolerancii, ale k zaobchádzaniu s pozíciou druhého tak, aby došlo k polarite bez polarizácie.

Ekológia

Zmeny klímy pociťujeme všetci. Je jednou z najnaliehavejších výziev súčasnosti, keďže Európa už zažíva častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav, stúpajúcu hladinu morí a zmeny v počasí, ktoré narúšajú poľnohospodárstvo, biodiverzitu a ľudské zdravie.

Tieto environmentálne zmeny majú hlboké sociálno-ekonomické dôsledky, od zvýšených migračných tlakov až po narušenie kľúčových priemyselných odvetví.

Na zvládnutie tohto zložitého prechodu je nevyhnutný dialóg – nielen na usmernenie tohto procesu, ale aj na vyriešenie nevyhnutných sporov, ktoré tento proces vyvolá, čím sa zabezpečí jednotný prístup k riešeniu zmeny klímy.

Jednou z ciest na uchopenie ekologických výziev, je aj projekt „Ekologické plány viery“, ktorý je prelomovou medzináboženskou iniciatívou.

V rámci projektu rôzne náboženské skupiny vrátane budhistických, kresťanských, taoistických, hinduistických, islamských, židovských, šintoistických a sikhských tradícií využívajú svoje investície na riešenie problémov súvisiacich so zmenou klímy, stratou biodiverzity a udržateľného rozvoja.

Počas nasledujúcich siedmich až desiatich rokov budú tieto náboženské plány podporovať praktické opatrenia v siedmich kľúčových oblastiach – od správy budov a pozemkov až po investičné stratégie a prácu s komunitou.

Integráciou svojej duchovnej múdrosti a zdrojov chcú tieto náboženské spoločenstvá podporiť udržateľnejší a spravodlivejší svet a riešiť tak environmentálne výzvy, ako aj zhoršené sociálne nerovnosti, na ktoré poukázali nedávne globálne krízy.

Sociálna politika

Presadzovanie práv v oblasti sociálneho zabezpečenia, zdravia, vzdelávania a práce je nevyhnutné pre budovanie inkluzívnych a spravodlivých spoločností, v ktorých sa môže dariť všetkým jednotlivcom.

Hoci sa dosiahol pokrok, problémy ako sociálne vylúčenie, nerovnosť a diskriminácia pretrvávajú. Riešenie týchto problémov si vyžaduje nielen silné sociálne politiky, ale aj spoločný prístup k sociálnemu výskumu a európsku legislatívu, ktorá môže ovplyvniť normy jednotlivých štátov.

Jedným z možných riešení je napríklad aj projekt Hranice. Zameriava sa na podporu migrantov na kľúčových migračných trasách v Európe. Monitoruje podmienky ľudí v tranzitných krajinách a odhaľuje násilie a nespravodlivosť, ktorým sú často vystavení.

Projekt je iniciatívou ASCS (Agentúra pre rozvojovú spoluprácu kongregácie misionárov svätého Karla) a spolupracuje s miestnymi organizáciami na poskytovaní prístrešia a pomoci migrantom. Zároveň zabezpečuje stálu prítomnosť dobrovoľníkov v kritických pohraničných oblastiach.

Okrem toho sa projekt snaží zvyšovať povedomie verejnosti, najmä mladých ľudí, o vplyve politiky EÚ v oblasti externalizácie hraníc. V rámci projektu vznikli aj dva azylové domy vo francúzskych mestách Calais a Ceute.

Všeobecná deklarácia ľudských práv v praxi

Záštitu nad podujatím DialogUE prevzala organizácia New Humanity (Nové ľudstvo), ktorej hlavným cieľom je prispievať k realizácii jednoty ľudskej rodiny pri plnom rešpektovaní identity každého jej člena.

Organizácia sa už viac ako 30 rokov venuje šíreniu myšlienky zjednoteného sveta v každej oblasti spoločnosti. Medzi všetkými, ktorí sa podieľajú na jej činnosti, podporuje ducha univerzálneho bratstva v súlade s vyhlásením Všeobecnej deklarácie ľudských práv:

„Všetky ľudské bytosti sa rodia slobodné a rovné v dôstojnosti a právach. Sú obdarení rozumom a svedomím a mali by sa k sebe navzájom správať v duchu bratstva.“

Už rok po svojom vzniku získalo Nové ľudstvo osobitný poradný štatút pri Sociálnej a hospodárskej rade OSN a od roku 2005 má štatút generálneho poradcu.

Princípy organizácie „Nové ľudstvo“ vychádzajú z hodnôt hnutia Fokoláre, ktoré pred viac ako 80-timi rokmi založila Chiara Lubichová, nositeľka Ceny UNESCO za mierovú výchovu a Ceny Rady Európy za ľudské práva.