Keď sa povie slovenský šport, čo vám napadne?
„Slovenský šport? To sú veľké momenty radosti a emócií, národnej hrdosti. V dnešnej dobe sledujeme posun od živelnej radosti do pozície komerčnejšej zábavy. A to nám na Slovensku veľmi nejde, lebo Slováci hľadajú najmä silné emócie. A to nielen v športe.“
Asi aj stávkovanie, že? Slováci minú na tipovanie každý rok okolo päť miliárd eur. Vy pôsobíte v stávkovej kancelárii. Ako vytvárate kurzy? Máte na každú ligu experta?
„Základné kurzy prichádzajú od špecializovaných firiem, prípadne ich pripravujú kurzári stávkovej kancelárie, ak ide o špeciálne lokálne športové udalosti.“
Čo ovplyvňuje nastavenie kurzov? Zohľadňujú sa historické štatistiky, aktuálna forma tímov alebo aj zranenia, počasie alebo iné aktuálne dáta?
„Samozrejme, že sa zohľadňujú. Tipovanie je dnes veľmi sofistikovaný odbor, ktorý pracuje s množstvom dát v reálnom čase. Dnes je live tipovanie objemovo väčšie ako predzápasové. Stávkové kancelárie majú dodávateľov na dáta aj samotné kurzy a takzvané modely upravujú kurzy v čase podľa okolností. Výška kurzov sa následne hýbe podľa zmeny okolností alebo tiež podľa výšky stávok. Práve vtedy do toho vstupujú aj fanúšikovia – tipéri.“
Keď tipujú viac srdcom ako rozumom? Slováci napríklad nenatipujú prehru svojich a podobne?
„Napríklad počas tohtoročného Copa America môjmu zamestnávateľovi veľmi pomohli prehry Peru v základnej skupine. Predovšetkým Juhoameričania tipujú srdcom.“
Poďme na Slovensko, konkrétne do Bratislavy. Fanúšikmi buď milovaný alebo nenávidený hokejový Slovan vyvoláva emócie na celom Slovensku.
Pre fanúšikov pripravuje skvelé akcie, naposledy to bol halloweensky zápas, kde diváci prišli v maskách. Výborná zábava, ale Slovan prehral. Pomôže takýto marketing, ak je hra neatraktívna?
„Áno, pomôže. Treba si uvedomiť, že moderný štadión kultivuje – pridáva k športovému zážitku aj kultúrny rozmer, ktorý viac láka rodiny s deťmi, pri ktorých je citlivosť na výsledok a predvedenú hru nižšia.
Samozrejme, ideálne by bolo, keby Slovan vyhrával, vtedy by bol štadión určite plnší. Bez kvalitných sprievodných marketingových aktivít by však bolo divákov ešte menej.“
Naopak, futbalový Slovan už má fanshop, hrá Ligu majstrov. Sledujete dianie okolo nich? Dá sa im momentálne niečo vyčítať alebo je to veľkoklub zo Slovenska?
„Samozrejme, v novom, toľko vysnívanom fanshope som si nakúpil. Je super, že existuje, a Slovan o ňom pravidelne informuje na sociálnych sieťach.
Čo však tí, ktorí nemajú čas počas pracovnej doby ísť nakúpiť, nechce sa im čakať a tlačiť sa počas zápasov alebo nebývajú v Bratislave? Tých je obrazne povedané deväť z desiatich. E-shop Slovana je nefunkčný od septembra… Slovan sa takto oberá o dôležité príjmy.“
S účasťou v Lige majstrov sú spojené miliónové príjmy. Uletia teraz belasí súperom? V Lige sú prví, no aj ak práve prehrávajú, fanúšikovia ostatných slovenských klubov to berú tak, že šetria sily.
„Slovan nie je Manchester City, aby mohol postaviť tri konkurencieschopné jedenástky. A ani City nehralo na Slovane s béčkom. Je len dobre, že Žilina sa posilnila o skúsené legendy, udržala si najväčšie talenty a vrátila sa hore. Na druhej strane, silná Dunajská Streda a vyrovnanejší Spartak Trnava chýbajú, aby liga mala ešte silnejší náboj.“
Futbalová Senica sa v roku 2021 zviditeľnila na Instagrame. Po príchode reprezentanta Indonézie Egyho Maulana Vikriho, ktorý mal vtedy 21 rokov a doma je populárny, narástol Záhorákom počet followerov z 3000 na 60-tisíc.
Sledovatelia prišli s hráčom, futbalista má totiž na Instagrame 1,4 milióna followerov. Pomohli títo internetoví sledovatelia slovenskému klubu v niečom? Dá sa s nimi pracovať?
„Túto futbalovú rozprávku som so záujmom sledoval. Lajky z Indonézie sú hodnotné asi ako lajky nakúpené z Indie. Samozrejme, je tu jedna výnimka – ak je klub schopný reagovať rýchlo a dokáže indonézskym fanúšikom ponúknuť merch daného hráča, môže to byť pre klub zaujímavý príjem. Ale to sa, myslím, nestalo.“
Je možno toto cesta pre kluby na Slovensku, ako sa dostať do povedomia fanúšikov v zahraničí?
„Mám obavu, že toto bol jednorazový prípad, keďže populárni zahraniční hráči, ktorí by navyše spĺňali výkonnostné kritériá, sa do našej ligy nehrnú.
Druhá vec je, ako kluby marketingovo pracujú s hráčmi, ktorí našou ligou prešli. Nehovorím pritom len o odchovancoch, ale aj o hráčoch ako Bailey, Kiwior či Matič. V tomto prípade môžu byť brzdou marketingové práva. V tejto oblasti vidím prácu AS Trenčín.
V hokeji mi však toto chýba. Prakticky každý slovenský tím mal hráča v NHL, prípadne v silných európskych ligách alebo v reprezentácii.“
Jedna vec je moja aktivita na sociálnej sieti a iná vec je to, či reálne prídem na štadión. Ako prilákať ľudí z onlinu na štadióny?
„Mne osobne chýba identita najvyššej futbalovej i hokejovej súťaže. Ako chcem, aby ma vnímali diváci? Futbalová liga sa nemôže tváriť ako Premier League, lebo meria rovnaké dáta ako anglická súťaž.
To diváci nezhltnú. Je to liga na rozvoj mladých hráčov, a to už minimálne dekádu. Hrá tu dosť talentov, ktoré to môžu dotiahnuť ďaleko. A s tým treba pracovať.
Plus sú tu príbehy legiend, ktoré sa vrátili. Ako som hovoril, šport je o emóciách a príbehoch. A tieto príbehy, ktoré navyše zapadajú do imidžového rámca, môžu ligu predať.
Idem sa pozrieť na Sauera a Pekaríka v Žiline, alebo na Kucku s Marcellim v drese Slovana. Taktiež mi chýba akákoľvek významná aktivácia fanúšikov zo strany ligy. Rovnaké platí aj pre hokej, no ten má vernejšiu bázu jednotlivých klubov.“