V Európe si žijeme duchovný luxus. Neviem si predstaviť, kto by ustál prenasledovanie

Nenápadný blog na portáli www.mojakomunita.sk pravidelne prináša vďaka nasadeniu Františka Baša príbehy ťažko skúšaných kresťanov. Práve na ich osud má upriamiť pozornosť dnešná „červená streda“, ktorá každoročne pripomína prenasledovaných pre vieru po celom svete.

Už niekoľko rokov vo svojom voľnom čase mapuješ príbehy prenasledovaných kresťanov. Tvoja profesia je však úplne iná. Ako si sa k nim dostal?

Asi pred desiatimi rokmi som cítil veľký dlh voči našim bratom a sestrám vo viere, ktorí trpia pre Ježiša. Vtedy ešte organizácia Aid to Church in Need (ACN) na Slovensku nebola, aspoň ja som ju neregistroval. S vtedajšou pani riaditeľkou Hatokovou som bol prvý raz v kontakte v roku 2017.

Na Slovensku bolo veľmi málo informácií o prenasledovaných kresťanoch vo svete. Začal som preto sledovať aktivity organizácií Open Doors a International Christian Concern, ktoré zverejňovali, čo sa deje s kresťanmi v mnohých štátoch sveta.

Povedal som si, že by sa patrilo, aby sme na Slovensku vedeli o obetiach, ktoré aj za nás prinášajú ľudia, ktorí prijali kresťanstvo. Keďže ovládam nemčinu a angličtinu, stále sa v nich zdokonaľujem, bral som to ako talent od Boha, ktorý treba zveľaďovať.

Téma prenasledovaných kresťanov je náročná na preklad aj na čítanie. Prečo ťa tak zasiahla?

Pre mňa je každý kresťan, ktorý trpí pre Ježiša, hrdina. Keby sa k svojej viere nepriznali a žili by si potichu svoj život, aj keď s dvojakou maskou, neboli by v problémoch. Ale konvertiti z islamu či hinduizmu už nedokážu mlčať. Oni sú takí nadšení novoobjavenou vierou, že to musia povedať svojej rodine, svojim priateľom, aj keď vedia, že začnú mať problémy.

Keď nachádzam na internete videá tých, ktorí nakoniec museli opustiť svoju domovskú krajinu, počujem ich hovoriť, že vo svojom pôvodnom náboženstve žili v neustálom smútku, obviňovaní, že nie sú dostatočne veriaci. Napríklad moslimovia sa aj 5-krát denne modlili a v noci sa bičovali. No keď sa spýtali svojho imáma, či to stačí, aby prišli do neba, nikdy im to nepotvrdil.

Moslimovia sa aj 5-krát denne modlia a v noci sa bičujú, no nebo majú isté, len ak by sa pripojili k džíhádu. Keď spoznajú učenie Biblie, plačú od radosti a chcú to povedať všetkým.

Nebo mali isté, len ak by sa pripojili k džihádu. Keď potom spoznajú učenie Biblie o odpustení, láske a vzájomnej úcte medzi mužmi a ženami, sú z toho takí nadšení, až plačú od radosti a chcú, aby sa to dozvedelo čo najviac ľudí.

Na svojom profile ponúkaš náročné čítanie o utrpení kresťanov z celého sveta. Kde tieto príbehy zbieraš?

Teraz už okrem webových stránok Open Doors a International Christian Concern čerpám z mnohých zdrojov, ako napríklad Asia News, Sabatina James, videá od Mohamada Faridiho, stránok Vatican News, World Watch Monitor. Využíval som aj stránku Observatory on Intolerance and Discrimination against Christians od pani Gudrun Kuglerovej.

Overuješ si pravdivosť príbehov, ktoré ponúkaš?

Viem, že existujú fake news, ale práve preto sa zameriavam len na spravodajcov, ktorí sú vo svete známi a tým aj kontrolovaní inými. Ale je skutočne možné, že aj tu sa nájdu nepravdivé správy. Za takú pokladám napríklad informáciu, ktorá bola vraj od iránskeho duchovného menom Mohammad Abolghassem Doulabi.

Podľa nej koncom leta 2023 zavreli v Iráne 50-tisíc mešít z celkového počtu 75-tisíc, lebo moslimovia už nemali záujem ich navštevovať. Irán je moslimský štát, kde síce počet kresťanov rastie, ale tomuto neverím.

Príbehy často píšeš tak, akoby si tých ľudí poznal. Si v spojení s niektorými z nich aj osobne?

Áno, píšem si s niektorými. Možno ľudia ani nevedia, ako veľmi môžu pomôcť tým, ktorí sú vo väzení pre vieru, keď im napíšu zopár riadkov a dostane sa to k vláde a úradom. Spomeniem príklad Maryam Rostampour a Marziyeh Amirizadeh. To sú dve mladé Iránky, ktoré rozdali v hlavnom meste po nociach dvadsiatim tisícom ľudí Biblie.

Iránska vláda si myslela, že je to sieť organizácií, ktoré robia takú podvratnú činnosť. Keď ich zavreli v roku 2009 a odsúdili na smrť, ľudia z celého sveta písali iránskej vláde, aby ich pustili, pretože sa podľa ich ústavy ničím neprevinili. Asi po roku ich prepustili. Za ten čas stihli tieto dve ženy vo väzení obrátiť množstvo prostitútok, ale aj politických väzňov, ktorí si už vo svojom živote zúfali.

Násilie na kresťanoch po celom svete má obrovské rozmery, niektoré situácie si tu nevieme ani predstaviť. Utkvel ti v mysli nejaký príbeh, ktorý si pamätáš aj po rokoch?

Za tie roky je to už okolo 600 príbehov a správ, takže ťažko si z nich vybrať. Teším sa, ako sa zmenil život Sabatine James. Je to pôvodne moslimka z Pakistanu, ocenená ako Žena roka 2014, ktorá sa v detstve s rodičmi presťahovala do Rakúska a bola nútená vydať sa za starého Pakistanca. Keď to odmietla a chcela konvertovať na kresťanstvo, vlastná rodina ju bila.

V roku 2003 prijala krst v Katolíckej cirkvi. Nakoniec z vlastnej rodiny ušla, lebo zo začiatku jej nepomáhala ani rakúska polícia. Premiestňovala sa po Rakúsku a Nemecku a v médiách rozprávala, čo v detstve zažívala. Veľa rokov musela žiť pod policajnou ochranou a doteraz nepoznáme jej pravé meno.

Žije však svoju vieru naplno. Pomáha cez svoju organizáciu kresťanským pakistanským deťom a ich rodičom, ktorí sa stali doživotnými otrokmi, lebo nedokázali splácať dlhy, keď ochoreli. Takisto pomáha nájsť úkryt dievčatám, ktoré sú v Európe nútené do sobáša vo veľmi skorom veku. O svojom živote napísala už viacero kníh. Odporúčam nemeckú knihu Vom Islam zum Christentum.

Sleduješ situáciu prenasledovania pozornejšie ako iní ľudia. Kde na svete je stav utláčania a násilia na kresťanoch najhorší?

Najpodrobnejšie na to odpovedá každoročná správa Open Doors a ich World Watch List. Podľa posledných správ každý siedmy kresťan vo svete je prenasledovaný, v Afrike dokonca každý piaty. Z piatich nábožensky prenasledovaných sú štyria kresťania.

Stále najhoršia krajina pre život kresťana je Severná Kórea. Tam si hovoria pravidlo: „Keď sa stretnú traja obyvatelia Severnej Kórey, jeden z nich je určite špión.“ Boh pre tento režim predstavuje nebezpečie a zneváženie autority vládcu. Preto tam podľa odhadov organizácií na pomoc prenasledovaným kresťanom končí najviac kresťanov na svete v pracovných táboroch.

Neviem, či by sme sa vedeli obetovať kvôli viere tak, ako to robia mnohí prenasledovaní.

U nás takéto otvorené prenasledovanie kresťanov nie je. Zamýšľaš sa pri prekladoch týchto situácií nad tým, čo by si robil na ich mieste?

My si tu v Európe žijeme „duchovný luxus“. Vôbec neviem, či by sme sa vedeli obetovať kvôli viere tak, ako to robia mnohí prenasledovaní. Sám neviem, koľko by som dokázal vydržať, čoho by som sa dokázal zriecť kvôli nej. Nie som žiadny hrdina. Ale Boh dáva silu k veľkým svedectvám. Modlím sa za týchto kresťanov a aj za seba, keby som sa dostal do situácie, že by som mal svedčiť vlastnou krvou.

Konvertiti z pôvodného moslimského alebo hinduistického prostredia si vážia svoju vieru a s nadšením ju chcú šíriť medzi druhých. Hneď ako počuli, že Boh sa pre nich obetoval, nechal sa ukrižovať, ale vstal z mŕtvych, a lepšie pochopili Ježišovo učenie, šli na námestia a rozdávali ostatným ľuďom biblické materiály v papierovej forme, na USB kľúči či CD disku aj napriek vyhrážkam určitých skupín.

Keď ich prvýkrát zbili, povedali si, že aj Ježiš trpel pre druhých, a chodili ďalej na námestia. Keď im však už hrozilo väzenie alebo smrť, niektorí ušli zo svojej krajiny do inej slobodnej krajiny. Nadšenie pre Krista ich však neopúšťa a ďalej sú veľmi aktívni pri evanjelizácii svojho národa. Finančne podporujú aktivity rozdávania náboženských materiálov vo svojej materskej krajine a šírenie kresťanských rádií a televízií prostredníctvom satelitu či cez mobilné siete.

Takto prebieha veľmi silná evanjelizácia na Strednom východe, najviac asi v Iráne. Konvertiti už teraz intenzívne využívajú sociálne siete, takže sa každým dňom dozvedáme o stále ďalších životných osudoch. V tomto je aktívny práve iránsky konvertita z moslimskej viery Mohamad Faridi, ktorý emigroval do USA a stadiaľ robí rozhovory. On už v moslimskom svete rozdal desiatky tisíc Biblií, hoci sú tam zakázané.

Prvé, čo človeku po prečítaní napadne, je otázka: Ako im môžem pomôcť? Je to teda možné?

Áno, v prvom rade modlitbou. Verím, že modlitba aj hory prenáša. Tiež po prečítaní alebo vypočutí svedectiev verím, že vďaka modlitbe sa udiali a dejú mnohé zázraky. Takisto môžeme za týchto kresťanov obetovať svoje trápenia. Aj nepatrné obety môžu byť veľkou pomocou pre týchto ľudí skúšaných vo viere.

Kto vie aspoň trochu po anglicky, môže napísať pozdrav do väzenia. K tomu stačí pár viet, ale dosah je veľký. Samozrejme, kto môže, nech ich podporí aj finančne. Vďaka Bohu sa podpora v Európe pre nich zvyšuje.

Zviditeľneniu témy pomáha aj novembrová aktivita Červená streda. Rakúska vláda sa napríklad minulý rok v lete rozhodla investovať pre prenasledovaných kresťanov milión eur ročne. Maďarsko tiež vyčlenilo peniaze na tento účel. My obyčajní ľudia môžeme pomôcť len malými hodnotami. Ale z veľa kvapiek vznikne aj more…