Aj na západnej spoločnosti je rozhodne čo kritizovať, ale Rusko sa rýchlo prepadá medzi posledné krajiny, ktoré majú na kritiku morálny mandát.
Piatok 6. decembra: Ústavný súd v Rumunsku anuloval výsledky 1. kola prezidentských volieb, v ktorých zvíťazil populistický proruský kandidát Călin Georgescu. Ako na rovinu informuje rumunský web g4media.ro, dôvodom je zasahovanie Ruska do priebehu volieb vrátane kampane.
Len v stredu 4. decembra vyšli najavo odtajnené spravodajské informácie, podľa ktorých Rusko zorganizovalo rozsiahlu kampaň na podporu Georgescua na platformách ako TikTok a Telegram. Súd teda anuloval výsledky 1. kola iba dva dni predtým, ako sa malo konať druhé kolo, v ktorom mali proti sebe stáť Călin Georgescu a Elena Lasconi.
Sobota 7. decembra: Rumunské úrady vykonali razie v súvislosti s Bogdanom Peschirom podozrivým z nelegálneho financovania kampane na podporu prezidentskej kandidatúry Georgescua. Stalo sa tak len deň po tom, čo ústavný súd krajiny anuloval prezidentské voľby, v ktorých tento krajne pravicový kandidát vyhral prvé kolo.
Razie sa zakladali na podozreniach z volebnej korupcie, prania špinavých peňazí a kyberpodvodu, uviedla podľa agentáry AP rumunská prokuratúra. Podľa nej majú predmetné financie pôvod v kriminálnej činnosti.
Prečítajte si aj:
Nedeľa 8. decembra: Média v Rumunsku informujú, že polícia v sobotu večer zastavila 20 ľudí smerujúcich do Bukurešti s arzenálom zbraní. Medzi predvedenými bol Horatiu Potra, bývalý vodca žoldnierskej skupiny, ktorá operovala v Afrike. V aute mali rôzne zbrane, nože a hotovosť v piatich menách.
Skupina si podľa servera Politico rezervovala hotely v blízkosti námestia v Bukurešti, kde plánovala narušiť protesty proti krajne pravicovému prezidentskému kandidátovi Georgescovi. V rámci „zastrašovacej operácie“ mali so sebou aj zoznam politikov a novinárov.
Na začiatku tejto histórie bola šokujúca správa, že v Rumunsku sa víťazom 1. kola prezidentských volieb stal málo známy populista Georgescu so ziskom 22,9 % hlasov. Na druhom mieste skončila Lasconi (19,2 %).
Georgescu je jedným z najhlasnejších propagátorov protizápadných myšlienok v Rumunsku, pričom tvrdí, že EÚ a NATO nezastupujú rumunské záujmy, a tvrdí, že ruskú vojnu na Ukrajine manipulujú americké zbrojárske spoločnosti.
Rétorika, ktorú v rôznych mutáciách a hlavne bez vecných dôkazov počujeme takmer všade naokolo. Aj na Slovensku. Ako z učebnice KGB.
Udalosti posledných dní v Rumunsku hovoria o dvoch veciach:
- Rusko pod vedením Putina nielenže dávno opustilo hranice slušného a civilizovaného správania, ale bez zábran prekračuje aj fyzické hranice. Ten najbrutálnejší príklad predviedli “zelení mužíci” Kremľa v roku 2014 na Donbase. Kryli to hrubými klamstvami o “geonocíde”.
- Potom prišiel útok na Ukrajinu z 24. februára 2022. Existuje nespočetné množstvo dôkazov o Kremľom platených trollích farmách. Tie sa z prirodzených chýb západných demokracií snažia šírením klamstiev vyrobiť slona spochybňujúceho samotný systém pluralitného sveta, ktorého sme súčasťou.
- Rumunsko, ktoré sme roky považovali za zaostalú krajinu ukazuje, ako sa to má robiť. Sebavedomie a rýchlosť príslušných inštitúcií tejto balkánskej krajiny sú obdivuhodné. Aj keby sa pomýlili v detailoch, treba oceniť ich výtlak.
- Málo kto z nás by predpovedal, že práve Rumunsko nám bude ukazovať cestu, ako sa pokúsiť nakresliť čiaru medzi slobodou a jej zneužívaním. V tomto prípade zneužívaním slobody na presadzovanie záujmov cudzej mocnosti. Na západnej spoločnosti je rozhodne čo kritizovať, ale Rusko sa rýchlo prepadá medzi posledných, ktorí na kritiku majú morálny mandát.
Prečítajte si aj:
A čo Slovensko?
Rukolapné dôkazy o presadzovaní Ruských záujmov u nás nie sú známe. No v žiadnej inej krajine EÚ nevyvíjala ruská ambasáda pred voľbami takú dezinformačnú aktivitu, ako na Slovensku.
Výsledkom parlamentných volieb v roku 2023 je vládna garnitúra, ktorej predseda vlády Robert Fico prijíma pozvanie Vladimíra Putina na návštevu Moskvy.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa už tretíkrát stretáva so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Po nej si Lavrov dovolí vyhlásiť, že “Slovensko prejavilo záujem zapojiť sa do eurázijskej bezpečnostnej architektúry”.
Slovensko sa po roku 1989 postupne, pomerne pracne a na základe všobecného konsenzu stalo súčasťou sveta s občianskými, ekonomickými a svetonázorovými slobodami. Rumunsko prešlo cestou ešte náročnejšou. Oba štáty sú dnes súčasťou toho istého civilizačného okruhu.
No kým Rumunsko svoje miesto v tomto svete upevňuje vlastnými sebavedomými krokmi, Slovensko ide presne opačným smerom. Škandalóznymi a pochybnými schôdzkami legitimizuje okupanta susednej Ukrajiny a z nášho členstva v rodine západných štátov robí stále viac formálnu frašku.
Rumunsko v hrubom domácom produkte na obyvateľa už vlani predbehlo Maďarsko aj Slovensko. Práve v týchto dňoch koluje na sociálnych sieťach infografika zo zdrojov Eurostatu publikovaných týždenníkom Trend ešte v októbri.
Slovensko je v čistom priemernom príjme za rok 2023 so sumou 10 777 EUR (po prepočítaní na paritu kúpnej sily) na poslednom mieste. Za Rumunskom (11 996 EUR). Rumunsko nás teda predbieha nielen morálne, či strategicky, teda v schopnosti rozlišovať a náležite sa brániť voči útočníkovi, ale aj ekonomicky. Je čas spamätať sa!